Vďaka tej úžasnej striebornej "placke" zvanej DVD, ktorá len relatívne nedávno zablúdila do našich domácností, sa konečne môžeme nechať strhnúť jedným z najlepších filmov 80. rokov, neprekonateľným boxerským opusom slávneho režiséra Martina Scorseseho Zúriaci býk. Americká a svetová kinematografia pozná viacerých úspešných boxerov a oscarový Rocky Sylvestra Stallona je zrejme tým najznámejším. Zúriaci býk je však dodnes neprekonaným obrazom ľudskej sebadeštrukcie a pádu.
Film rozpráva príbeh Jaka La Mottu -- "Býka z Bronxu", prvého boxera, ktorý porazil Sugar Ray Robinsona v profesionálnom zápase a roku 1949, po víťazstve nad Marcelom Cerdanom sa stal boxerským majstrom sveta v strednej váhe. Bol pyšný na to, že ho v ringu nikdy neposlali k zemi, ale jeho zápas sa neskončil po ukončení profesionálnej dráhy. La Mottov život sa s pribúdajúcimi rokmi stal dlhou sériou nekontrolovaných sado-masochistických úletov. Súdili ho za vraždu, stal sa promotérom v striptízovom bare, niekoľkokrát sa oženil a rozviedol a v 70. rokoch účinkoval v malých úlohách vo filmoch režiséra Michaela Winnera. V tom čase však už mal Robert de Niro, nová veľká hviezda amerického filmu, veľmi konkrétnu víziu o natočení životopisného filmu o tomto "problematickom" športovcovi. Spolu so svojím priateľom Martinom Scorsesem oslovili scenáristu Paula Schradera, ktorý napísal scenár k ich úspešnému filmu Taxikár. Aj keď Schrader práve dokončoval svoj režijný debut a veľmi sa túžil zbaviť nálepky nájomného scenáristu, so spoluprácou nakoniec súhlasil.
Prípravy na natáčanie sa teda konečne rozbehli, keď uprostred najhektickejšej práce Martin Scorsese odpadol a musel ho so silným vnútorným krvácaním previezť do nemocnice. Ležiac v posteli precítil vlastný sebadestrukčný prístup k životu a jeho obraz v zrkadle sa zmenil na portrét Jaka La Mottu. De Niro navštívil Scorseseho v nemocnici a povedal mu: "Ty vieš, že sme schopní natočiť takýto film. Ale si ochotný do toho aj ísť?" Scorsese už vedel, že áno. Pre režiséra sa natáčanie stalo akousi formou exorcizmu. Spolu s De Nirom odcestovali na ostrov St. Martin do Karibiku a pripravili finálnu verziu scenára. Boli zmierení s tým, že nemajú čo stratiť a Zúriaci býk môže byť ich posledným filmom. Keď sa vrátili, bolo štúdio príliš zamestnané prípravou svojho najväčšieho projektu, filmu Nebeská brána režiséra Michaela Cimina a jeho šéfovia nakoniec dokonca povolili, aby La Mottov príbeh natočili čiernobielo. To bolo ich najväčšie víťazstvo.
Najväčším problémom sa však ukázala De Nirova premena. V priebehu niekoľkých týždňov musel pribrať štyridsať kíl a potom ich zase zhodiť. Pri prvom premietaní finálneho zostrihu prišlo v premietacej sále niekoľkým ľuďom zle a Scorseseho priateľ Steven Spielberg dokonca vybehol von. Úspech sa však nakoniec predsa len dostavil. Ciminova Nebeská brána sa stala jedným z najväčších prepadákov v histórii a Zúriaci býk slávil úspech nielen u kritiky, ale aj u divákov.
Dodnes ostáva jedným z najvýznamnejších, najlepších a najpozerateľnejších filmov v dejinách kinematografie. V roku 1980 bol nominovaný na osem Oscarov, vďaka režisérovi sa však dostal do nepríjemnej súvislosti s atentátom na prezidenta Ronalda Reagana. Atentátnik John Hinkley chcel totiž svojím činom zapôsobiť na hviezdu Scorseseho filmu Taxikár Jodie Foster a pred osudným dňom jej dokonca poslal zamilovaný list. Režiséra na slávnostný večer sprevádzali agenti F.B.I., ktorí ho ešte pred začiatkom ubezpečili, že vytúženú sošku získajú Obyčajní ľudia Roberta Redforda. Boli zjavne veľmi dobre informovaní, pretože cenu si nakoniec odniesol iba de Niro a strihačka Thelma Shoonmaker. Konečne, po dvadsiatich piatich rokoch si tento šperk môžeme vychutnať aj my.
StoryEditor