Elektronická verejná správa (e-government) predstavuje veľkú výzvu pre každú krajinu sveta. Aby sa výzva stala realitou, je podmienená vysokou penetráciou internetu v danej krajine, tlakom globálneho ekonomického prostredia či potrebou zachovať trvale udržateľný rast krajiny. Zavádzanie e-governmentu považuje za kľúčovú úlohu aj EÚ vo svojich programoch (v minulosti eEurope, v súčasnosti i2010).
Predstava, že sa dajú vybavovať úradné záležitosti pomocou počítača pripojeného na internet, a to 24 hodín denne a 7 dní v týždni, je nesmierne lákavá a v najvyspelejších krajinách sveta už aj realitou. Zavádzanie e-governmentu je však nesmierne zložitý proces, ktorý obsahuje mnohé skryté úskalia a prekážky. Zavádzanie efektívnej elektronickej verejnej správy neznamená len jednoduché konzervovanie existujúcich pracovných postupov prevodom na elektronickú formu, ale aj zjednodušenie a racionalizáciu tradičných úradných postupov.
Začala to Mária Terézia
V našich končinách princípy súčasnej verejnej správy majú svoj pôvod v reformách osvietenej panovníčky Márie Terézie, ktorá pred dvesto rokmi zaviedla do verejnej správy systém miestnej a vecnej príslušnosti, pričom základom boli papierové kartotéky. Na to obdobie to bol obrovský pokrok, pretože do verejnej správy sa zaviedol poriadok a najmä systém, ktorý sa neskôr doplnil aj o časový aspekt (vymedzili sa úradné hodiny pre styk s verejnosťou). V tom čase, samozrejme, elektronické komunikácie neexistovali, takže poštára medzi úradmi odvtedy robil občan, čo v podstate pretrváva až dodnes.
Príchod nových informačno-komunikačných technológii (IKT) v spojení s internetom predstavuje významný nástroj, ktorý umožňuje súčasné postupy významne automatizovať a racionalizovať. Z technickej stránky nie je v súčasnosti problém dosiahnuť to, aby po úradoch nebehali občania, ale údaje v prepojených elektronických komunikačných sieťach. Významnou brzdou pokroku je však legislatíva.
Hlavná výzva
Z pohľadu občana či podnikateľa sa na verejnú správu možno pozerať ako na poskytovateľa služieb, analogicky ako banky poskytujú služby svojim občanom.
Na úplne rovnakom princípe ako banky by mali fungovať aj úrady. Pri styku občana s úradom by sa mala zrušiť miestna a vecná príslušnosť, ktorá by sa mohla nahradiť kontaktnými miestami pre fyzický styk s úradom. Umožnenie elektronického prístupu k službám úradov odbúrava aj časové obmedzenie, prakticky s nepretržitým prístupom.
Ak však má verejná správa fungovať podobne ako banky, musia sa najprv vytvoriť právne normy, ktoré jej to nariadia. Napr. v Rakúsku na tento účel prijali zákon o e-governmente. E-government sa však ani vo svete nevníma ako úplné zrušenie možnosti fyzického kontaktu zákazníka s úradníkom. Chápe sa ako vytvorenie nového komunikačného kanála medzi zákazníkom a úradom, a to pomocou diaľkového prístupu cez počítač a internet.
Technický problém
Zavádzanie e-governmentu je obrovským technickým problémom. Technicky situáciu sťažuje skutočnosť, že používané informačno-komunikačné technológie založené na medzinárodných štandardoch sa neustále zdokonaľujú. Portfólio medzinárodných či národných štandardov a odporúčaní utešene narastá, pričom je náročné na sledovanie a aplikáciu do praxe. Neustále pribúdajú nové technické špecifikácie, mnohé z existujúcich sa nahradzujú novými verziami.
V tejto súvislosti sa ponúka otázka, či by so zavádzaním e-governmentu nebolo vhodnejšie počkať, kým technológie nebudú dostatočne zrelé. Teoreticky to, samozrejme, je možné. Štúdie a analýzy popredných svetových ekonomických expertov však dokazujú, že krajiny usilujúce o trvale udržateľný rast a s ambíciami EÚ si v žiadnom prípade nemôžu dovoliť vyčkávať. Jedinou rozumnou alternatívou je zaradiť sa do celosvetového prúdu v oblasti zavádzania e-governmentu.
Zavádzanie e-governmentu v praxi na celom svete predstavuje beh na dlhú trať v tom zmysle, že sa realizuje počas mnohých rokov, až desaťročí. Pritom sa predpokladá, že pôjde o kontinuálny proces aj v budúcom období. Stále budú pribúdať nové služby, pričom existujúce služby sa budú rozvíjať. Niektoré z nich zrejme časom aj zaniknú.
Prístup štátu k regulácii
S ohľadom na reguláciu procesu zavádzania e-governmentu by mal štát jasne deklarovať svoj prístup. V podstate sú možné dva prístupy pri budovaní e-governmentu:
Neregulovať (resp. minimálne regulovať), iniciatívu ponechať na trh a dodávateľov (neregulovaný prístup).
Vytvoriť základný regulačný rámec, podporujúci súťaž na trhu dodávateľov aplikačných riešení (regulovaný prístup).
Zástancovia neregulovaného prístupu si väčšinou nevedia vôbec predstaviť, aby takáto potreba mohla existovať, pričom sa intuitívne spoliehajú na všemocnú ruku trhu, ktorá to vyrieši automaticky. Takýto prístup je pre úradníkov pohodlný a nekladie na nich prakticky žiadne nároky. V tomto názore ich cielene podporujú aj dodávateľmi programových aplikácií, ktorí sa snažia pretláčať svoje záujmy. Neregulovaný prístup im totiž sľubuje tučné zisky a zaručenú prácu do budúcnosti. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať logické, že celosvetový trend smerom k deregulácii, známy z oblasti poskytovania elektronických komunikačných služieb (telefónia, internetizácia), sa dá automaticky aplikovať aj do oblasti zavádzania e-governmentu. Prax zo sveta však signalizuje opak.
S ohľadom na uvedené finančné riziká pristupujú vyspelé krajiny sveta jednoznačne k regulácii procesu zavádzania e-governmentu stanovením základného regulačného rámca, ktorý sa zvykne nazývať aj eGIF (e-Government Interoperability Framework). Na tieto skutočnosti z technickej stránky upozorňujú aj štúdie Výskumného ústavu spojov, n. o., vypracované pre MDPT SR v rokoch 2004 až 2006. Cieľom regulácie je významne minimalizovať náklady na e-government v strednodobom a dlhodobom horizonte a podporiť súťaž medzi poskytovateľmi aplikácií pre verejnú správu. Tento cieľ sa dosahuje špecifikáciou otvorených technických štandardov a pravidiel, ktoré sú záväzné pre všetkých vývojárov aplikácií pre verejnú správu. Výsledok sa prejaví v tom, že za rovnaký balík peňazí možno zaviesť viac služieb, ktoré sú kvalitnejšie a založené na medzinárodných otvorených štandardoch, ako aj na národných dátových štandardoch.
Dôsledky neregulovaného prístupu
Pre neregulovaný prístup je typický tzv. agendový prístup zavádzania elektronických služieb verejnej správy. Jednotlivé služby sa zavádzajú izolovane, pričom vôbec alebo nedostatočne podporujú integráciu s ostatnými službami. Služby spravidla zavádza viacero dodávateľov. Neregulovaný prístup, resp. minimálna regulácia, umožňujú firmám čiastočne zaviesť aj vlastné vlastnícke riešenia, čo vytvára veľký priestor pre ďalšie objednávky zo strany štátu v budúcnosti -- predovšetkým pri integrácii s ostatnými službami a ich modernizácii. S ohľadom na vlastnícke riešenia prakticky budú pôvodné firmy v tomto procese nenahraditeľné a budú môcť v budúcnosti diktovať ceny. Dôsledkom budú výrazne predražené riešenia, čo sa prejaví nižším počtom zavedených služieb v porovnaní s ostatnými krajinami. Okrem toho takýto prístup je udržateľný len v počiatočnom štádiu budovania e-governmentu a neskôr sa bude musieť aj tak zmeniť na regulovaný.
Porovnanie neregulovaného a regulovaného prístupu
Výhody
Neregulovaný prístup
Regulovaný prístup
Budovanie e-governmentu na Slovensku
Vláda SR nedávno schválila tzv. cestovnú mapu e-governmentu, ktorá je v súčasnosti v etape realizácie. Určite treba kladne oceniť snahu o vypracovanie tohto druhu strategického dokumentu. Cestovná mapa s výhľadom do roku 2008 teoreticky správne identifikovala potrebu zavádzania otvorených štandardov ako potenciálneho nástroja integrácie pre služby verejnej správy. Svojimi projektmi (obsah, vyčlenené financie, termíny) však v praxi prakticky podporuje opačný prístup, a to nákladný a neperspektívny agendový prístup, ktorý možno nazvať aj ako "naháňanie peňazí do vreciek veľkých firiem". Ak sa tento prístup nezmení, nedá sa očakávať, že Slovensko naštartuje trend dobiehania vyspelých krajín. Ak Slovensko podľa oficiálnych štatistických ukazovateľov Eurostatu v oblasti e-governmentu patrí v súčasnosti na chvost, presadzovanie súčasnej koncepcie cestovnej mapy nevytvára dostatočné predpoklady na podstatné zlepšenie.
Ako ukázal okrúhly stôl s politikmi na ITAPA Fórum v Bratislave, politikom na Slovensko už veľa rokov chýba osveta a odvaha. Mnohí politici stále považujú za nelogické meniť niečo, čo funguje už dlho a osvedčeným spôsobom.
Politický problém
Zavádzanie e-governmentu je nielen technický, ale aj politický problém. Základom je jasná politická vôľa pretavená do úpravy legislatívnych predpisov a na vyčlenenie zodpovedajúcich finančných prostriedkov. Súčasťou systémového zavádzania e-governmentu je stanovenie rámca a súvisiacich technických a dátových štandardov.
Nečudo, že neregulovaný prístup je vo všeobecnosti veľmi obľúbený medzi mnohými politikmi, najmä medzi tými, ktorých životnosť je obmedzená na jedno volebné obdobie. Pred voličmi sa môžu rýchlo pochváliť okamžitými a konkrétnymi výsledkami. Ak by politici s mandátom len na jedno volebné obdobie podporovali systémový prístup, vytvorili by síce zdravé základy pre e-government z dlhodobého hľadiska, výsledky ich práce by sa však prejavili až v ďalších volebných obdobiach, teda v čase, keď by už nemuseli vládnuť. Z hľadiska voličov v danom volebnom období by politici na prvý pohľad dosiahli horšie výsledky.
Ďalším faktorom je, že efektívne fungujúca elektronická verejná správa prináša racionalizáciu, ktorá sa prejavuje aj v úspore pracovných miest. Politici, ktorí hľadajú nové pracovné miesta, však môžu takúto racionalizáciu vnímať ako úbytok voľných pracovných miest. Záujmy strany tak môžu uprednostňovať pred celospoločenskými záujmami.
Právny problém
Rýchle zavedenie e-governmentu naráža aj na závažný právny problém. Prakticky je potrebné neustále vypracúvať nové predpisy podporujúce aj elektronický spôsob vybavovania služieb verejnej správy. Paradoxne, práve existencia veľkého množstvo právnych predpisov, konzervujúca súčasné pracovné postupy verejnej správy, predstavuje najväčšiu brzdu rozvoja. Základom riešenia tohto problému je silná politická vôľa, ktorá sa musí odraziť aj v pláne legislatívnych úloh a vo vyčlenených financiách na legislatívnu podporu.
Ľudský problém
Zavádzanie e-governmentu predstavuje vážny ľudský problém. Celospoločensky je síce prospešné, avšak nie pre všetkých. Svojím spôsobom je namierené voči úradníkom, ktorým znižuje počet pracovných miest, čo je nesmierne citlivý spoločenský aj politický problém. V priebehu procesu môžu vzniknúť aj nové pracovné miesta, obvykle však s podstatne inou pracovnou náplňou a aj s inými požiadavkami na kvalifikáciu. Zo strany úradov sa preto nedá očakávať úprimný záujem o vytvorenie skutočne efektívnej verejnej správy, pretože táto môže ohroziť ich existenciu.
Z pohľadu politikov e-government svojou podstatou vytvára transparentné prostredie, čo niektorí politici môžu vnímať ako potenciálne oslabenie svojho vplyvu.
Hlavným kľúčom na prekonanie týchto problémov je opäť dostatočne silná politická vôľa. Politici bezvýhradne podporujúci efektívne zavádzanie e-governmentu by mali paralelne riešiť aj potenciálny problém uvoľnenia, resp. rekvalifikácie zamestnancov vo verejnej správe, ktorý vznikne zavedením nových postupov pomocou počítačových sietí.
Bezvýhradná podpora zavádzania efektívneho e-governmentu predstavuje pre osvietených politikov veľkú výzvu, pričom musia úspešne absolvovať dva kroky. Prvým je osveta a druhým odvaha. Úspešné prekonanie politických, legislatívnych, právnych a ľudských problémov by sa malo nevyhnutne významne prejaviť v celej spoločnosti a malo by priniesť prospech aj politikom. Efektívna verejná správa vytvára zdravé prostredie pre zdravú ekonomiku v krajine, čo následne podstatným spôsobom stimuluje rast HPD a životnej úrovne. Ďalej je predpokladom pre trvalo udržateľný rozvoj a konkurencieschopnosť krajiny v danom ekonomickom priestore.
(Autor je pracovníkom Výskumného ústavu spojov.)