Hľadanie neobyčajného v obyčajnom môže byť niekedy dosť namáhavá profesia. "Šťastní sú tí, ktorí dokážu vidieť krásu aj na tých najvšednejších miestach, kde iní nevidia nič," hundral pred viac ako storočím Camille Pissarro. A hundral oprávnene; nadchýname sa vykalkulovanými efektmi, obdivujeme beznádejne dočasné polotovary súce tak na jedno použitie a vidíme iba viditeľné, zo všetkých strán dokonale nasvietené nič. Ľudia už prestali mať radi jednoduché veci, a keď už si ich všimnú, musia byť rafinovane zabalené do ohurujúceho pozlátka neobyčajnosti. Zdá sa, že som sa zaradil do nekonečného zástupu frflošov, ale skúste nefrflať, keď ste už skoro na samom dne a návrat nad hladinu je v nedohľadne. Podľa tvrdenia odborníkov som psychicky labilný jedinec, zvýšene unavený a smerujúci k trvalej depresii. A som v tom, samozrejme, nevinne a v jednom šíku s lesnou zverou -- mimoriadne teplá zima nám totiž rozhodila psychiku a únavná malátnosť brzdí naše začiatkoročné aktivity. Medvede nie a nie zaspať, salamandra škvrnitá šantí na čistinke so skokanom zeleným, psychicky labilní Ukrajinci, Poliaci, Česi, Maďari a Slováci si s krízou v očiach zvykajú na malátnu nespoľahlivosť veľkého východného ropného brata. Neobyčajná družba sa zvrhla na staré známe vydieranie. Kde sa dvaja bijú, prehráva aj tretí. Petardy utíchli, šampanské vyšumelo a krkolomné slovíčko cholesterol nech radšej ani nikto pred nami nevyslovuje. A predsa je tu len oprávnený dôvod na radosť; Steven Goodman objavil pre nás všetkých, ktorí žijeme na tejto uhundranej planéte, niečo neobyčajné: nášho úplne nového spoločného spoluobyvateľa, ktorý -- i keď je to obyčajný netopier -- dostal vznešené meno Myzopoda schliemanni. Na tom najvšednejšom mieste východného pobrežia Madagaskaru, tam, kde iní nevideli a nevidia nič, odohrala sa tá najzázračnejšia udalosť nového roku. Tešme sa a prestaňme už konečne hundrať.