Spoločnosť Music Academy nám krátko po Natashi Bedingfield priniesla ďalšiu výraznú speváčku, a to dokonca exkluzívne ako jediný stredoeurópsky koncert v rámci jej nového turné. Austrálčanka Natalie Imbruglia zavítala do Bratislavy so svojím novinkovým albumom Counting Down The Days. Potvrdila tak, že nie je len tzv. one hit wonder, ako sa povrávalo, keď v roku 1997 vydala debutový album Left Of The Middle. Vtedy sa do povedomia poslucháčov dostala najmä svojou cover verziou piesne Torn, ktorú pôvodne spievala americká skupina Ednaswap. Odvtedy Imbruglia vydáva albumy v štvorročných intervaloch, získala si rešpekt u poslucháčov, ale aj hudobných kritikov.
Jej predskokanmi v sobotu boli českí Support Lesbiens, ktorí príjemne rozohriali publikum a po prvýkrát predstavili na Slovensku nový album Midlife. Melodický poprock naladil obecenstvo na hlavnú hviezdu večera, ktorá už bola netrpezlivo očakávaná. Krátko po tucte pesničiek spomínanej pražskej skupiny zazneli exotické chorály, ktoré oznamovali príchod austrálskej superhviezdy. Na pódium však vyšlo nenápadné žieňa, ktoré sa spočiatku toporným spôsobom pokúšalo rozhýbať najmä časť publika sediaceho na tribúnach, pretože diváci pod pódiom to nepotrebovali, no chvíľu trvalo, než sa celá hala naladila na jej melodické piesne. Repertoár šiel naprieč doterajšími albumami, ale bolo vidieť, že návštevníci sú skôr zvyknutí na známe hity, takže najväčší ohlas zaznamenali notoricky známe single ako Shiver alebo Torn. Ten druhý trošku pokazilo pár falošných úvodných gitarových akordov, no inak všetko šliapalo ako hodinky. Škoda len, že návštevníci veľmi nepoznali texty piesní, a tak len počúvali a odmieňali Natáliu a jej skupinu potleskom. Za to nám dokonca pridala pieseň Nataliinej obľúbenej skupiny Crowded House.
Za posledných osem rokov sa slávna Austrálčanka dosť zmenila, na prahu tridsiatky už nie je to okaté dievča z klipu k Torn. Zvláštne je, že sa vzhľadom pomaly začína podobať na španielsku herečku Penélope Cruz, ktorú sme tento rok mohli vidieť v našich kinách v snímke Sahara. Na ulici by ste Natalie možno obišli bez povšimnutia, pretože prišla na pódium v jednoduchých obtiahnutých rifliach a obyčajnom tričku. Možno aj to je znakom určitej vyzretosti, podobne ako jej hlasový prejav, ktorým v niektorých pasážach rozochvievala nielen návštevníkov, ale aj okná Sibamac Arény v NTC hádam viac, než pri tenise. Navonok však pôsobí introvertne, čo jej spôsobuje isté problémy pri komunikácii s publikom, predsa len je vidieť, že by možno najradšej sedela na stoličke a spievala. Aj toho sme sa dočkali, keď predviedla pár piesní len sama s gitaristom. Jej prejav by sa skôr hodil do klubu, než na veľké pódium. Má totiž ďaleko napríklad do spontánneho javiskového šantenia Lenny Krawitza. Nedá sa jej však uprieť isté čaro, a treba dodať, že sa s pribúdajúcimi piesňami rozohrievala podobne ako jej kapela. Pri poslednom prídavku, piesni Big Mistake, totiž hrali s vypätím všetkých síl, pričom klávesák začal pripomínať Mariána Vargu a jeho navonok nekontrolovaný spôsob hry. Gitarista zase pri zúrivom sóle praskol nejakú tú strunu, a nakoniec svoj nástroj rozlámal o pódium.
Music Academy si môže pripísať ďalší vydarený koncert a po komornejších veciach organizovaných v klube Babylon tak rozbieha ďalšiu zaujímavú šnúru umelcov, na ktorú už tento víkend nadviaže veľkým návratom hip-hopových Fugees.
StoryEditor