Agresivita detí sa nedá riešiť iba zákonom

Návrh nového Trestného zákona znižuje hranicu trestnej zodpovednosti z 15 na 14 rokov. Môže to eliminovať stúpajúcu agresivitu a kriminalitu mládeže, resp. detí?
-- Posunutie vekovej hranice trestnej zodpovednosti nepovažujem za veľmi šťastné riešenie. Je síce pravda, že za posledné obdobie nastalo vo vývoji detí určité zrýchlenie, nie však rovnomerne. Deti dozrievajú skôr mentálne ako emocionálne a sociálne. V štrnástich rokoch sú ešte veľmi nestabilné, len ťažko dokážu kontrolovať svoje vnútorné impulzy. Agresivita mladistvých je komplexný problém, pochybujem, že sa dá vyriešiť iba legislatívnym opatrením.

V čom spočívajú príčiny nárastu agresívnych nálad a kriminálnych prejavov u detí?
-- Svoj podiel na tejto tendencii má predovšetkým akcelerácia spoločenského vývoja, ktorá prináša nové technológie, informácie, veľký vplyv má mediálne pôsobenie. Spoločnosť požaduje nároky, na ktoré človek nie je emocionálne pripravený. V dôsledku toho dochádza k nárastu duševných ochorení i k nárastu agresívnych prejavov. Nemôžeme si však alibisticky povedať, že televízia a počítače môžu za všetko. Sú len výsledkom a odrazom toho, ako žijeme. Pravdou však zostáva, že dieťa sledovaním televízie stráca fantáziu, prichádza o tvorivosť a zhoršuje sa aj jeho inteligencia. Problém televízie a počítačových hier tkvie najmä v tom, že deťom podsúvajú postoje hotových hrdinov, ktorí majú často negatívne, agresívne črty. To má za následok citové otupenie. Dieťa skrátka prestáva vnímať agresiu a násilie ako niečo negatívne, ale považuje ich za bežnú súčasť života.

Arogantní a suverénni žnú úspech. Násilie je biologickou podmienkou prežitia. Aj takto vyzerajú sociálne modely, ktoré dospelí do značnej miery akceptujú. Môžu sa vôbec deti v takomto prostredí vyvíjať inak?
-- Agresia patrí do emocionálnej výbavy každého človeka. U našich predkov plnila funkciu v rámci boja o život, zaobstarávania potravy. Dnešné podmienky sú však podstatne iné. Napriek tomu má agresivita stále významné miesto v našom živote i v živote dieťaťa. Dodáva mu istú pružnosť, energiu, motiváciu na to, aby dosahovalo čoraz lepšie výsledky, dokázalo sa prekonať. Preto je v živote nevyhnutná, a preto by sme o nej nemali hovoriť len v tom negatívnom zmysle. Negatívnou sa stáva až vtedy, keď prekročí istú spoločensky stanovenú hranicu a má formu ubližovania a násilných prejavov voči druhej osobe.

Do akej miery dokážu deti ovládať svoje emócie?
-- Všetko závisí od emocionálneho vývoja dieťaťa. Je dôležité, aby bol tento vývin zdravý, aby dieťa dokázalo kontrolovať vlastné vnútorné impulzy a narábať s nimi vo svoj prospech. Základy emocionálneho vývinu sa vytvárajú už v matkinom lone. Úzkosť či negatívny vzťah k tehotenstvu prispieva k narušeniu základu citového života dieťaťa. Po narodení je prvotným systémom rodina. To je inštitúcia, ktorá dokáže emocionálny vývoj dieťaťa veľmi pozitívne ovplyvniť, ale zároveň je schopná aj veľa pokaziť. Rodičia sa stávajú prvými vzormi. Všetko, čo urobia, je sväté. A preto dieťa automaticky kopíruje ich správanie, preberá návyky aj v oblasti emocionálneho správania.

Akú úlohu zohrávajú genetické predpoklady?
-- Prostredníctvom genetických informácií dedíme aj povahové vlastnosti a temperament. To môže prispieť k impulzívnejšiemu, agresívnejšiemu správaniu. Ale to sú všetko len fyzické predispozície. Pozitívne prostredie a zodpovedná výchova dokážu naučiť ovládať tieto vlastnosti a prispôsobiť sa normám spoločnosti.

Vo vývine dieťaťa možno rozlíšiť určité etapy, keď deti prejavujú viac agresivity než zvyčajne. Čo môže pomôcť práve v týchto obdobiach?
-- Etapy zvýšenej agresivity sa prejavujú medzi druhým a tretím rokom života a v období dospievania. Tieto prejavy sú dôkazom zdravého vývinu osobností. Predstavujú stupienok k samostatnosti, individualite a pozitívnemu vzťahu samého k sebe. Je nezdravé, ak tieto prejavy v živote dieťaťa nenastanú. Rodičia však často svojím nevhodným výchovným postupom nevedomky podporia negativistické správanie dieťaťa. Napríklad telesné tresty, tie len umocňujú prežívanie hnevu a zlosti dieťaťa. Rovnako zlé je zosmiešňovanie, vyhrážky, zastrašovanie. Nemá to opodstatnenie. Takisto sú nezmyselné rôzne zákazy alebo príkazy, ktoré slúžia len na dokázanie si vlastnej autority, ale samotnej výchove nepomôžu.

Ako teda docieliť správny emocionálny vývoj dieťaťa?
-- S láskou, chápavosťou, porozumením, spravodlivou prísnosťou, s chladnou hlavou a nadhľadom. To je najlepšia cesta k tomu, aby naše dieťa emocionálne napredovalo. Ľahko sa to povie, ale aplikácia týchto všeobecných hodnôt je veľmi zložitá. Preto sa treba učiť vychovávať. A najdôležitejšie je, aby sme dieťaťu venovali čas a dôveru. Treba rozprávať a konať otvorene, aj v oblasti našich vlastných emócií, dieťa to pochopí.