Českú tínedžerskú komédiu Snowboarďáci predchádza na ceste do slovenských kín povesť komerčne veľmi úspešného filmu, prijatého divákmi a vlastne aj kritikou. Film je označovaný za jedno z najpríjemnejších filmových prekvapení minulého roku a ako taký vzbudzuje nemalé očakávania. Dokáže ich naplniť aj u nás?
Zdá sa, že áno, nie kvôli spoločnej československej minulosti, veď je určený cieľovej skupine, ktorá si ju nemôže pamätať, ale kvôli tomu, že je namiešaný z ingrediencií, ktoré by mohli zabrať u tínedžerov kdekoľvek na svete. Dvaja sympatickí pubertiaci v hlavných úlohách, tak trocha ťuťmáci, ale inak evidentne fajn "týpkovia", atraktívny snowboarding a hlavne erotická či priam sexuálna iskra. Junáci, sotva vyrastení z detských nohavíc, vyrážajú do hôr, jednak aby na svahoch vyskúšali to, čo im ide vo videoherni najlepšie -- snowboarding, jednak (a hlavne) aby sa konečne zbavili ťaživého panictva. Od začiatku je jasné, že sa im to napriek pravdepodobnosti aj zdravému rozumu podarí. Na horách, tyranizovaní bratrancom -- majiteľom horskej chaty, v ktorej sú ubytovaní -- aj staršou sestrou jedného z nich, neklesajú na duchu (iba občas na chvíľočku) a idú po hlave v ústrety svojim veľkým cieľom. O priazeň dievčat síce musia súperiť s miestnym snowboarďáckym "gangom" a na svahu im to spočiatku tiež nejde najlepšie, ale majú takmer celý film na to, aby to zmenili.
Nakrútiť v českých pomeroch film, ktorý by nemal iné ako čisto zábavné ambície, nie je najjednoduchšie, o to zvlášť, že Snowboarďáci sú zástupcom žánru tínedžerskej komédie, ktorej v pôvodnej českej kinematografii chýba akákoľvek tradícia. Autorovi námetu, scenára a režisérovi, debutujúcemu Karlovi Janákovi sa však také čosi podarilo a podarilo sa to do tej miery, že na filme sa celkom dobre dokážu zabaviť nie len tí, ktorým je určený predovšetkým, teda tínedžeri, ale aj tí, čo sa v kine ocitli akoby náhodou. Snowboarďáci sa totiž, hoci reprezentujú pôvodne americký filmový žáner tínedžerskej komédie, neopičia po svojich "veľkých" žánrových vzoroch, ale adaptujú ich výrazové prostriedky do českých pomerov. Znamená to, že sú nakrútení asi tak, akoby ich nakrútili v Amerike, len s vkusom, ktorý berie do úvahy domáci naturel. Sú teda hlúpi, vulgárni a nepravdepodobní, ale s mierou, ktorá im nedovolí skĺznuť do sprostosti a nechutnosti. Ešte aj ten, pre daný žáner asi nevyhnutý, fekálno-skatologický humor sa dá zniesť, lebo sa dá uveriť situácii, ktorej je dôsledkom. Do Snowoarďákov by sa síce dalo kopať, predovšetkým preto, že sú len sledom viac-menej relatívne vtipných scénok na rôzne témy a filmu celkom chýba vnútorná logika previazanosti jednotlivých scén, ale netreba, lebo to, čo sa zo scenára do filmu nedostalo, spoľahlivo kompenzujú presvedčivé herecké výkony hlavných predstaviteľov. Tí si totiž od prvého momentu filmu dokážu získať divákove sympatie a dokážu si ich aj udržať, hoci sa neraz vo filme správajú ako nesvojprávni idioti. Aké autentické, žiada sa dodať, veď ide o príbeh o tínedžeroch pre tínedžerov.
Bezprostredne po českej premiére Snowoboarďákov sa v médiách objavili nelichotivé vyjadrenia režiséra na adresu producentov filmu. Spolupráca vraj nebola najlepšia a do filmu sa nedostalo veľa vecí, ktoré v ňom mali byť. Ťažko povedať, do akej miery ide len o marketingový trik, ako získať ešte viac mediálnej pozornosti, ale Snowboarďáci sú aj v tej podobe, v akej prichádzajú do kín, naozaj dôstojnou a hlavne vtipnou tínedžerskou komédiou. A to sa dá napísať len o veľmi málo filmoch tohto žánru.