Viac investícií do firiem namiesto infraštruktúry a jasnejšie priority. To je odporúčanie odbornej komisie, ktorá pre spolkovú vládu posudzovala doterajší vývoj v bývalom východnom Nemecku.
Podľa komisie, ktorá včera predstavila záverečnú správu, by kabinet mal prestať klásť dôraz na dopravu a viac sa venovať firmám. Ako príklad uviedla, že by bolo lepšie, keby podniky vo východnom Nemecku skôr než jednorazovo podporovali dlhší čas. Zároveň požadovala, aby sa zmenšila byrokratická záťaž a legislatívne právomoci krajiny.
Zástupcovia vlády na tieto návrhy reagovali zdržanlivo. Tak minister hospodárstva Wolfgang Clement, ako i minister dopravy a poverenec vlády pre východné Nemecko Manfred Stople, povedali, že majú o tejto stratégii "značné pochybnosti". Podľa komisie však vývoj vo východnej časti Nemecka od polovice deväťdesiatych rokov stagnuje, a preto sú potrebné radikálne zmeny.
Do východného Nemecka pritom západné Nemecko od roku 1991 "napumpovalo" viac než jeden bilión eur, presne 1 250 miliárd. Do roku 2019 má byť prostredníctvom solidárnej dane, ktorú platia obyvatelia západnej časti krajiny v rámci tzv. Paktu solidarity, prevedených ešte ďalších 156,5 miliardy eur. Pakt týmto vyprší tridsať rokov po tom, ako si bývalá NDR vydobyla nezávislosť.
Len na porovnanie -- po druhej svetovej vojne musela vtedajšia spolková republika vystačiť s podporou len vo výške 3,6 miliardy dolárov -- eur. S týmto relatívne malým úverom, ktorý získala prostredníctvom Marshallovho plánu, pritom postavila na nohy ekonomiku rozbombardovanej a demoralizovanej krajiny.
Vo východnom Nemecku väčšina transferov putovala na obnovu infraštruktúry, dopravu, bývanie či prácu. Mnoho sa investovalo aj do toho, aby sa príspevky dôchodkového, zdravotného, sociálneho poistenia či napríklad podpora v nezamestnanosti prispôsobili úrovni západu.
Napriek veľkej finančnej podpore sa však spolkové krajiny na východe stále nemôžu dostať z ekonomickej krízy. Dole ich ťahá predovšetkým zoslabujúci sa export a masová nezamestnanosť. Od roku 1997 východné Nemecko vykazuje menší rast hrubého domáceho produktu než západná časť. Aj miera nezamestnanosti je tu vyššia -- spolu 18,3 percenta, kým na západe je to 8,2 percenta.
Podľa odhadov ekonóma Helmuta Seitza, ktorý je jedným z členov komisie, to bude trvať ešte najmenej dve generácie, kým sa úroveň obidvoch častí najväčšej európskej ekonomiky vyrovná.
"Len na utvorenie si obrazu -- hovoríme o roku 2060," povedal pre denník Die Welt. Na to, aby sa obidve časti vyrovnali rýchlejšie, bolo by podľa neho potrebné, aby na východe ekonomický rast bol najmenej o štyri percentuálne body vyšší než na západe.
Že by hospodárstvo východných krajín mohlo dosiahnuť takú dynamiku, označuje za "úplne nepredstaviteľné. V tomto okamihu je to iba fikcia."
StoryEditor