Vyznávači fantasy literatúry tušia, že britské zoskupenie Marillion vďačí za svoje pomenovanie drahokamu Silmarillion z rovnomennej zbierky Tolkienových príbehov. Hudba, ktorú priaznivci označujú prívlastkom progresívna, je podobným, aj keď menej nápadným klenotom súčasnej scény. Rockové prejavy s "pridanou hodnotou" prekvitali v 70. rokoch, keď britské pódiá valcovali nielen zemití hardrockoví veteráni Led Zeppelin, ale aj sofistikovanejšie prejavy artrockových zoskupení. Hitparádovým popevkom boli na míle vzdialené rozľahlé plochy konceptuálnych albumov, ktoré precízne budovali Yes, Pink Floyd, alebo Genesis. Počas štvrťstoročia svojej existencie Marillion mnohé z týchto posolstiev zúročili a predovšetkým aktualizovali. Dokazovali to nadšené ohlasy fanúšikov na predposledný dvojalbum Marbles z roku 2004, ako aj nečakané umiestnenie kapely v oficiálnej britskej hitparáde Top 20.
Aktuálnemu turné kapely, ktorého zastávkou bude 26. 5. aj bratislavské divadlo Aréna, predchádza album Somewhere Else. Ten ponúka napriek naznačeným žánrovým škatuľkám uhladenejšiu a pesničkovejšiu formu svojich predchodcov. Na prvé počutie možno obyčajné melodické popevky s množstvom premyslených aranžérskych fines, ktoré opakované počúvanie odkrýva len tak, mimochodom. Inteligentný rock pre dospelých navyše nesie textové posolstvo speváka Steve ,H' Hogartha, ktoré sa nedotýka len zranení z rozpadu jeho dlhoročného manželstva, ale ostro kritizuje zvrátené hodnoty konzumnej spoločnosti (Most Toys) a jej laxný prístup k otázkam ekológie a problémom tretieho sveta (Last Century for Man). Potenciálne hity See It Like A Baby, alebo citlivo vystavaná balada Somewhere Else, nasvedčujú, že dôvod na ignorovanie nenápadného hudobného klenotu skutočne neexistuje.
StoryEditor