Spoločné daňové právo Európskej únie sa môže zrodiť skôr, ako sa experti dlhší čas domnievali. Ešte pred niekoľkými mesiacmi si ministri financií členských krajín doslova vyprosovali, aby im do tejto oblasti Európska komisia zasahovala akýmkoľvek spôsobom. A nemeckého ministra financií Hansa Eichela partneri vysmiali, keď spoločne s francúzskym kolegom požadoval v oblasti zdaňovania podnikateľských subjektov vyššiu vyrovnanosť v medzinárodnom meradle.
Dnes je všetko inak. V skupine, ktorá sa schádza pod pracovným názvom Harmonizácia výpočtu daňového základu, teraz už usilovne pracujú napríklad aj Briti, hoci ešte donedávna považovali jednotné európske dane za "vec diabla".
Dôvodom zmeny postojov sú viaceré rozsudky Medzinárodného súdneho dvora, týkajúce sa daňového práva. Ministrov financií môžu vyjsť pekne draho. S obavou očakávajú napríklad jesenný rozsudok vo veci žaloby britského obchodného reťazca Marks & Spencer. Ak sa splnia doterajšie predpoklady odborníkov, po tomto rozsudku už firmy budú môcť straty pobočiek v zahraničí kryť zo ziskov v domovskej krajine. Zlý sen ministrov financií bez rozdielu hraníc...
Ostatne, Európsky súdny dvor postupoval podobne vo všetkých predchádzajúcich prípadoch: na subjekty krajín EÚ sa na území spoločenstva nemôže vzťahovať iný právny režim ako na subjekty domáce. Týka sa to osôb, podnikov aj kapitálu. Národné zákony, ktoré by uprednostňovali domácich obyvateľov, sú v rozpore s európskym právom a ako také neplatné. Z toho vyplýva, že očakávaný rozsudok vo veci reťazca Marks & Spencer sa môže dotknúť aj tých krajín, ktoré cudzích investorov lákajú atraktívnou daňovou sadzbou.
Riziko však zmizne raz a navždy, ak únia zavedie, povedzme, rovnakú odpisovú politiku a odstráni možnosť najrôznejších výnimiek v jednotlivých členských štátoch. Tlak spomínanej európskej súdnej inštancie je medzitým taký veľký, že ciele vytýčené nemeckým ministrom financií Eichelom by sa mohli splniť už o dva roky -- ak sa nájde minimálne osem štátov (tak, ako to predpisuje únia), ktoré by sa v tejto oblasti zjednotili dobrovoľne.
Rozsudok Európskeho súdneho dvora súčasne oživuje aj vnútronemeckú diskusiu o daňovej reforme. Fakticky je oporou pre všetkých tých expertov, ktorí zdôrazňujú nutnosť zjednodušenia daňovej legislatívy. V prípade harmonizácie predpisov na európskej úrovni by aj Nemecko muselo odstrániť daňové zvýhodňovanie niektorých odvetví a znevýhodňovanie iných. Možno predpokladať, že uvoľnené prostriedky by sa dali využiť pre zníženie sadzby platnej v súčasnosti. Tým by Nemecko zvýšilo vlastnú konkurenčnú schopnosť i v porovnaní so štátmi, ktoré vábia investorov nízkymi daňami. Z dlhodobého hľadiska môže byť teda tlak Európskeho súdneho dvora osožný. (hn/gaf)
StoryEditor