Vaša kniha sa v Nórsku stala medzi mladými kultom. O čo ste sa usilovali vo svojej knihe Naivní. Super?
-- Chcel som napísať knihu o problémoch ľudí mojej generácie, ktorá by vyznievala optimisticky. Hlavný hrdina tu rieši svoje problémy, ale nepoddá sa im. Nezastrelí sa, nezačne brať drogy, nie je cynický, ani nihilistický. Usiloval som sa, aby moja kniha bola iná, aby jej vyznenie bolo pozitívne a optimistické. Chcel som, aby sa môj hrdina aktívne podieľal na zmene svojho života a nebol iba obeťou okolností. To už poznám a unavuje ma to. Dôležité bolo trafiť správny tón a jazyk -- myslieť detsky a naivne. S výsledkom som spokojný. Dopadlo to tak, ako som dúfal, ale dopracoval som sa k tomu skôr intuitívne než racionálne.
Zažili ste si aj vy nejaké vážne osobné zlyhania?
-- Samozrejme, ale nechcem ísť do podrobností. Človek robí rozhodnutia každý deň a po čase možno zistí, že všeličo nebolo správne.
Máte pocit, že kniha Naivní. Super. je odrazom konformného a egocentrického života dnešných mladých ľudí?
-- Nepovedal by som, že dnešní mladí sú egocentrickí. Je to skôr o tom, ako veľmi potrebujú zistiť, kým vlastne sú. Kým na to neprídu, ťažko môžu niečo urobiť pre iných. Najdôležitejšie na dospievaní je prísť na to, kto som a čo vlastne chcem. To nie je egocentrizmus. V krajinách ako Nórsko, kde je životná úroveň až absurdne vysoká, majú ľudia už od detstva všetko. Nikdy nezažijú nedostatok jedla, tepla alebo vecí, ktoré potrebujú. Táto skúsenosť vás musí trochu pokaziť a odviesť od toho, čo iní ľudia volajú realitou, pretože vaša realita je celkom iná.
Mali ste problematické dospievanie?
-- Ja ešte dospievam -- stále sa necítim byť celkom dospelý. Pred pár rokmi som sa stal otcom a bol to zaujímavý zážitok. Zistil som, že dokážem byť aj zodpovedný a dospelý. Ale v mnohých oblastiach sa nechcem vzdať svojej hravosti a nezodpovednosti. Toto všetko vo mne stále je, nemyslím si, že som už za čiarou dospelosti.
Čo vôbec znamená byť dospelým mužom?
-- Veľmi veľa vecí. Prekročili sme už dávne stereotypy mužnosti, keď muž musel by tvrdý a žena mäkká a poddajná. Muž dnes môže by súčasne jemný a citovo založený, a pritom veľmi mužný. Toto všetko môže spolu pokojne fungovať. Poznanie, že dnešný muž môže v sebe zahrať množstvo rôznych polôh a rovín je pre mňa veľmi oslobodzujúce. Veľmi sa mi páči definícia dospelosti od amerického spisovateľa Roberta Blya. Hovorí, že byť dospelým znamená dokázať precítiť svoj zármutok. Ak sa nedokážete vyrovnať s vlastným trápením a porážkami, nikdy nebudete celkom dospelí. Je zaujímavé, že to povedal predstaviteľ jedného z najdetinskejších národov na svete.
Erlend Loe sa narodil v roku 1969. Hral v divadle, pracoval vo filme, na psychiatrii, angažoval sa aj politicky. Debutoval v roku 1993 a od tých čias napísal niekoľko kníh pre deti a dospelých. V týchto dňoch vychádza prvýkrát český preklad jeho bestselleru Naivní. Super. Príbeh dvadsaťpäťročného hrdinu je jednoduchým rozprávaním o tých najzložitejších veciach ľudskej psychiky a existencie -- o identite, zmysle vlastnej existencie, sociálnych väzbách, pamäti, čase
a priestore.