Pod slovom klonovanie možno rozumieť viac významov. Dnes sa používa predovšetkým v súvislosti s kompletným reprodukovaním živého jedinca umelým spôsobom. Fyzické zdvojenie živých organizmov sa v posledných rokoch stalo predmetom úspešného bádania. Po svete už chodia duplikáty zvierat a keby nebolo zákonných opatrení, možno by ste pomaly natrafili na svojho dvojníka práve vy.
Práve túto možnosť tematizuje aj svetová kinematografia v niektorých, závažné otázky nastoľujúcich dielach.
Frankestein slečny Shellyovej
Celé to začal gotický román Mary Shelleyovej s názvom Frankenstein. Čudesný doktor sa tu snažil vytvoriť živého tvora z mäsa mŕtvych ľudí. Vtedy mu na to stačila ihla, menšie laboratórium a elektrický šok. Išlo vlastne o prvé hranie sa človeka na Boha, ktoré autorka pretavila do hororovo ladeného literárneho rozprávania. Myšlienka však ostala aktuálna -- pomocou nových technológií sa ľudstvo naďalej pokúša prelomiť hranice svojich možností. V aktuálnom filme hollywoodskeho režiséra Michaela Baya Ostrov sa východisková situácia rýchlo vymyká z rúk. Klony sa dozvedajú o svojom pôvode a rozhodnú sa vziať osud do vlastných rúk. Aj hlavný hrdina filmu 6. deň (stvárnil ho A. Schwarzenegger) na svoje zdesenie zisťuje, že do jeho domu sa nenasťahoval vlastný dvojník, ale originál -- vyklonovaný je teda on sám! Stal sa však natoľko dokonalým "substrátom", že sa nepovažuje za kópiu. Je pri plnom vedomí, uvedomuje sa. No na rozdiel od jednovaječných dvojčiat je klonom, telesne totožnou kópiou originálneho tela.
S génmi votrelca
Naša fyzická výnimočnosť je merateľná hlavne odtlačkami prstov, ktoré nemá na svete nik rovnaké. Lenže klony sú vytvorené v pomere jedna ku jednej k predlohe, a tak aj tento rozdiel zaniká. Ak by sa vo svete presadila takáto extrémna verzia klonovania, už nebude isté, že naše životy neprevezmú klony. Prípadne v nich budú po našej smrti pokračovať za nás. Deje sa tak aj v snímke Votrelec 4, kde hlavná hrdinka s nevôľou zisťuje, že je v skutočnosti dávno mŕtva a svoju silu a schopnosti získala v procese klonovania. Poručíčka Ellen Ripleyová má tak v tele zakomponovaný gén votrelca, vražednej mimozemskej rasy. Zároveň však dokáže v súboji so xenomorfami triumfovať práve vďaka novonadobudnutým schopnostiam. Šokuje ju až zistenie ku koncu filmu, keď v jednom laboratóriu objaví skúmavky nadmernej veľkosti so svojimi staršími "súrodencami". Pokrútené, deformované pokusy nekompromisných vedcov okamžite končia v prúde plameňov z Ripleyovej ohňometu.
Nedokonalí, ale prirodzení
Iným typom genetickej manipulácie sa zaoberá vedecko-fantastická dráma Stevena Spielberga Umelá inteligencia. Tu je človek vyklonovaný podľa konkrétnej predlohy, avšak jeho vnútro tvoria priemyselne vyrobené súčiastky. Hlavný hrdina je tiež robotickým klonom, ktorého úlohou je nahrádzať rodičom syna, kým sa ten nedostane z komatického stavu. Lenže po návrate živého chlapca domov sa stáva duplikant nadbytočným. Nikto si však neuvedomuje, že aj on cíti, že je na tom z emočnej stránky rovnako ako ľudia. Režisér tým poukazuje na to, že človek nemá právo samovoľne narúšať pravidlá prirodzeného kolobehu života. Komornejšie sci-fi Gattaca sa zasa venuje problému prenatálneho genetického manipulovania. Rodičia môžu v alternatívnej budúcnosti sami určovať, aké vlastnosti a schopnosti majú mať ich ratolesti. "Dokonalí" ľudia, akási forma nadčloveka, však začínajú spôsobovať "normálne" narodeným hendikep. A tak sa hlavný hrdina (Ethan Hawke) snaží oklamať svoje okolie a presvedčiť úrady, že dokáže zvládnuť let do vesmíru. V týchto, ale aj iných filmoch s podobnou tematikou je teda vždy prítomný moment spytovania ľudstva v súvislosti s otázkou, ako ďaleko možno ešte zájsť vo veciach genetickej manipulácie.