StoryEditor

Z úspešného saxofonistu najznámejší bankár sveta

27.09.2005, 00:00
Autor:
HNHN

Po prezidentovi má najväčší vplyv na dianie v USA. Jeho slová počúvajú najväčší hráči na burze, investori, bankári, ministri financií a ekonomiky, šéfovia centrálnych bánk mnohých krajín, milióny radových občanov -- spotrebiteľov a vkladateľov. Každé ráno je hodinu a pol vo vani. Kúpe sa, súčasne číta ekonomické správy a premýšľa o hospodárskych problémoch krajiny. Hovoria mu Mr. Money, alebo pán peniaz. Kto je to? No predsa Alan Greenspan, šéf Federálneho rezervného systému, ktorý plní v USA funkciu centrálnej banky a je najvplyvnejšou inštitúciou hospodárskej politiky ekonomicky najvyspelejšej krajiny sveta.
Zástanca trhu v službách štátu
Do súčasnej funkcie ho vymenoval prezident George Bush mladší 20. júna 2000. Je v nej už štvrtý raz. Počas predchádzajúcich trhoch štvrťročných období ho do funkcie vymenovali Ronald Reagan, George Bush starší a Bill Clinton.
Alan Greenspan sa narodil 26. júna 1926 v New Yorku. V roku 1948 získal titul bakalára a v roku 1950 stupeň magistra pre ekonomiku na New York University. Určitý čas bol doktorandom Kolumbijskej univerzity. V roku 1977 získal titul PhDr. v ekonomike. Po skončení univerzitného vzdelania sa jeho kariéra dá pomenovať striedaním rôznych dôležitých ekonomických funkcií v americkej štátnej správe a v súkromnej sfére.
Od roku 1954, 1977 a po roku 1987 doktor Greenspan pracoval ako predseda rady riaditeľov súkromnej konzultačnej firmy Taunsend -- Greenspan and Co. Firmu založil spolu so špecialistom na cenné papiere Williamom Taunsendom. Po jeho smrti v roku 1958 sa Greenspan stáva prezidentom a základným majiteľom spoločnosti.
V roku 1974 prijal ponuku prezidenta Richarda Nixona viesť orgán ekonomických konzultantov pri prezidentovi, dôležitý orgán pri rozpracovaní hospodárskej politiky v USA. Výbor začal viesť 1. septembra 1974. Bolo to mesiac pred rezignáciou R. Nixona. Vo funkcii zostal aj vtedy, keď sa prezidentom stal Gerald Ford, až kým do funkcie prezidenta USA v roku 1977 nenastúpil James Carter.
Druhou dôležitou štátnou funkciou, ktorú zastával Alan Greenspan za prezidenta Ronalda Reagana od roku 1981 do roku 1983, bol post predsedu Národnej komisie pre reformu sociálneho poistenia.
V roku 1987 bývalý predseda Federálneho rezervného systému Paul Volker neočakávane abdikoval. Ronald Reagan túto funkciu ponúkol Alanovi Greenspan. Vtedy zatvára konzultačnú firmu a sústreďuje sa na práce v štátnej administratíve.
Vymenovanie všetkých štátnych funkcií, do ktorých sa dostal Alan Grenspan, by zabralo veľa miesta, preto spomenieme najvýznamnejšie. Bol členom prezidentského konzultačného výboru pre rozviedku, členom komisie pre finančné inštitúcie a ich reguláciu, členom komisie pre profesionalizáciu armády.
V krátkom čase "oddychu" od služby pre USA Alan Greenspan stihol plodne pracovať v súkromnom sektore. Bol riaditeľom Aluminium Company of America (ALCOA), pracoval v korporáciách Automatic Data Processing, General Foods, J. P. Morgan. Bol členom dozornej rady výskumnej spoločnosti Rand, riaditeľom Inštitútu medzinárodnej ekonomiky, členom dozornej rady Hooverovho inštitútu. Celý zoznam by zabral dosť priestoru v ktoromkoľvek tlačenom médiu.
Po jeho poznatkoch, umení myslieť strategicky, správnych prognózach bol vždy dopyt, nezávisle od počasia na americkej politickej scéne. Je zaujímavou skutočnosťou, že Alan Greenspan, jeden z najpresvedčenejších zástancov voľného trhu, pracuje v americkej administratíve. Niektorí z jeho spolupracovníkov si dokonca myslia, že to robí naschvál, aby mohol ľahšie bojovať s hlavným nepriateľom kapitalizmu -- byrokraciou a samotným štátom.
Talent so saxofónom
Alan Greenspan sa narodil v newyorskom Brooklyne, v štvrti, ktorú volajú aj Frankfurt nad Hudsonom, pretože tam žilo veľa židovských prisťahovalcov z Nemecka. Rodičia jeho otca, ktorý bol burzovým maklérom, pochádzali z Nemecka. Rodičia matky sa prisťahovali z Poľska.
Keď mal Alan Greenspan päť rokov, jeho rodičia sa rozviedli a vychovávala ho matka a jej rodičia. Jeho matka Rose sa po rozvode presťahovala k svojim rodičom do malého dvojizbového bytu v šesťposchodovom dome na rohu Brodway a ulice č. 163. Pracovala v obchode s nábytkom.
Neďaleko nich bývala rodina sestry Rose Marry a jej manžel Jacob Halpert. Mali dve deti -- chlapca a dievča. Práve s nimi a ich otcom mladý Alan trávil väčšinu voľného času. Keď mal Alan deväť rokov, jeho otec mu počas jednej návštevy podaroval vlastnú nedávno zverejnenú knihu Vpred -- východisko z krízy. V nej Herbert Grenspan zastával myšlienku nevyhnutnosti štátnych zásahov s cieľom stimulácie ekonomiky. Záujmy deväťročného Alana boli vzdialené od ekonomiky. Oveľa viac ho zaujímal bejzbal.
Možno práve podarovaná kniha vzbudila jeho záujem o ekonomiku. Už v detstve mal Alan Grenspan mimoriadne matematické nadanie. Ako päťročný vedel spočítať trojmiestne čísla. Matka sa preto často pred hosťami snažila o to, aby im malý Alan predviedol svoje schopnosti. V škole dosť prevyšoval svojich vrstovníkov a podľa ich názoru "Alan robil vždy všetko vzorne". Vyrastal ako úplne normálne dieťa. Hral sa s priateľmi a venoval sa športu.
Nedá sa nehovoriť o tom, že Alan vyrastal v rodine hudobníkov. Jeho dedo Natan Goldsmith spieval v chóre synagógy v Bronxe, mama rada spievala a hrala na klavíri. Tieto záľuby sa prejavili aj na záujmoch Alana. V školskom orchestri začal hrať na klarinete. Hudbou sa zaoberal tak vážne, že začal navštevovať hodiny hudby u jedného z najznámejších učiteľov v New Yorku Billa Sheinera.
V roku 1943 skončil Alan Greenspan stredoškolské vzdelanie na škole Georgea Washingtona. Pod jeho školskou fotografiou v albume bol text: "Veľmi múdry a talentovaný. Zahrá vám na saxofóne a klarinete." Je zaujímavé, že v tej istej škole študovala o dva ročníky vyššie ďalšia známa osobnosť s nemeckým pôvodom -- Henry Kissinger.
Po skončení školy sa Alan ešte určitý čas venoval štúdiu hudby. Potom celý rok strávil na turné s orchestrom Henryho Jeroma, kde hral na tenorsaxofóne a klarinete. Avšak jeho záujem o ekonomiku bol väčší ako o hudbu a Alan Grenspan sa prihlásil na New York University na School Of Business. Neskôr ekonomiku študoval na Columbia University.
V roku 1952 sa Greenspan oženil v umelkyňou Joan Mitchell. Ich manželstvo nevydržalo dlho. O rok sa rozviedli. Práve prvá žena Alana Grenspana ho zoznámila so spisovateľkou a filozofkou Aine Rand. Jej názory veľmi ovplyvnili mladého Greenspana. Sám o nej tvrdí, že ho prinútila zamyslieť sa nad tým, že "kapitalizmus je nielen efektívny a praktický systém, ale je aj morálny". Priatelili sa až do jej smrti v roku 1982.
Do druhého manželstva sa Alan Grenspan rozhodol vstúpiť až po 45 rokoch od prvého manželstva a po dvanásťročnej známosti s novinárkou Andreou Mitchell, ktorá sa venuje zahraničnej politike v televíznej stanici NBC.
Záchranca americkej ekonomiky
Alan Greenspan je dôsledný republikán, podľa slovenských meradiel zástanca liberálnych názorov na hospodársku politiku. V USA sa slovo liberál spája so zástancami socializmu. Od samotného začiatku sa prejavil ako zástanca prísnej menovej úverovej politiky, ktorej cieľom je nepripustiť nadmernú infláciu. Preto si ho váži americká finančná komunita.
V USA si myslia, že práve Greenspan vďaka rozumnej menovej politike dokázal minimalizovať dôsledky deštruktívneho vplyvu takzvaného čierneho piatka -- burzového krachu 19. októbra 1987, keď index Dow Jones Industrial Average klesol o 508 bodov. V dôsledku krokov šéfa Federálneho rezervného systému neboli dôsledky krachu na NYSE veľmi negatívne.
O správnosti svojich krokov dokázal presvedčiť aj prezidenta Billa Clintona a pokračoval v práci v štátnej správe aj pod vedením demokratov. Mnohí experti si myslia, že práve Greenspan dokázal v roku 1986 ochladiť prehriaty kapitálový trh. Stačila len jedna jeho veta, v ktorej povedal, že ceny sú príliš vysoké. Začal sa masový predaj akcií a napätie na burze opadlo.
V roku 1998 Alan Greenspan rozumne ochránil americkú ekonomiku od vplyvu finančných kríz v Latinskej Amerike, juhovýchodnej Ázii a Rusku. Tri razy presvedčil svojich kolegov vo Federálnom rezervnom systéme, aby znížili úroky. Práve vďaka politike Federálneho rezervného systému koncom deväťdesiatych rokov dosiahla úroveň nezamestnanosti najnižšiu úroveň za viac ako dve desaťročia -- 4 %. Úroveň inflácie sa dostala na jedenásťročné minimum -- 1,5 %.
Bolo by nesprávne tvrdiť, že Alan Greenspan nemá protivníkov a kritikov. Napríklad George Grant, vydavateľ časopisu Survey of Interest Rates, je presvedčený, že práve vinou Alana Greenspana sa koncom deväťdesiatych rokov minulého storočia "nafúkla obrovská mydlová bublina", ktorá viedla k príliš veľkému investovaniu do ekonomiky a jej prehriatiu a k hrozbe inflácie.
Ako tvrdia niektorí experti, práve šéf Federálneho rezervného systému mylne radil zdvihnúť úrokové miery v roku 1998 a 2000, čo viedlo k ekonomickému poklesu v marci 2001. Niekedy kritici obviňujú Alana Greenspana z toho, že v činnosti Federálneho rezervného systému prevláda takzvaný protikrízový prístup, a bola by skôr potrebná dlhodobo orientovaná menová politika.
Ritch Miller, komentátor vplyvného týždenníka Business Week, tvrdí, že ak by podobná politika existovala, v júli tohto roku by bolo treba zvýšiť sadzbu o 0,5 percentuálneho bodu, a nie o 0,25 percentuálneho bodu, ako to urobil Federálny rezervný systém. Niektorí analytici si myslia, že v čase stagnácie finančných trhov sa objavili známky nedôvery v politiku Federálneho rezervného systému medzi americkými a zahraničnými investormi.
Nespochybniteľná autorita
Bez ohľadu na kritiku, autorita Alana Greenspana je nespochybniteľná. V súčasnosti dôsledne vystupuje proti ekonomickému protekcionizmu v ekonomickej politike USA. Bez ohľadu na rastúci deficit obchodnej bilancie USA je Alan Greenspan presvedčený, že protekcionizmus môže byť na škodu konkurencieschopnosti amerických firiem v globálnej ekonomike.
Vo vystúpení na pôde Cato Institute v novembri 2003 Greenspan vyjadril znepokojenie kvôli rastúcemu deficitu platobnej bilancie, ktorý dosiahol 5 % hrubého domáceho produktu. Ide asi o 480 mld. USD. Je to podstatne viac ako rekordných 3,5 %, ktoré USA zaznamenali v roku 1986. Šéf Federálneho rezervného systému na pôde Cato Institute podčiarkol, že nespochybniteľným dôkazom sily americkej ekonomiky je neexistencia akýchkoľvek príznakov inflačného tlaku na ekonomiku za posledné dva roky, bez ohľadu na to, že americký dolár za posedné dva roky stratil zo svojej hodnoty vo vzťahu v iným svetovým voľne vymeniteľným menám pätinu.
Najmenej dva razy do roka vystupuje šéf Federálneho rezervného systému v Kongrese so správou o stave ekonomiky a finančného sektora. Jeho slová pozorne počúvajú politici a analytici v celom svete. George Bush mladší na otázku o tom, čo by robil v mimoriadnej ekonomickej situácii, povedal: "Okamžite sa spojím s Alanom Greenspanom." Vďaka jedinej predpovedi šéfa Federálneho rezervného systému môžu klesnúť alebo stúpnuť ceny akcií na amerických burzách.
Alan Greenspan si uvedomuje svoj vplyv, a preto sa vyjadruje veľmi neurčito a hmlisto. Jemu samotnému patrí známa veta: "Ak sa vám zdám príliš jasný, je veľmi pravdepodobné, že ste mi neporozumeli." Štýl jeho prejavu je veľmi opatrný a dvojzmyselný. Hovorí sa, že dokonca jeho žena musí opakovať otázku, aby jasne povedal, čo chce. Žeby sa v tejto opatrnosti a v uvedomení si ekonomického vplyvu skrývalo tajomstvo jeho veľkosti?
Alan Greenspan sa pravidelne vyslovuje vo vedeckej a v ekonomickej tlači o aktuálnych ekonomických problémoch. Medzi jeho posledné práce patria: Globálna ekonomická integrácia, možnosti a výzvy (2001) a Nerovnosť príjmov, problémy a varianty politiky (2002). Jeho mnohé vystúpenia na sympóziách a konferenciách, v Kongrese pravidelne vyvolávajú veľký záujem americkej a svetovej komunity ekonómov a finančníkov. Zásluhy Greenspana boli neraz odmenené. Je čestným profesorom popredných amerických a európskych univerzít.
Nie nezaujímavé je to, aká je mzda Alana Greenspana -- je najnižšia medzi šéfmi centrálnych bánk krajín G7. Je to len 171 900 USD ročne. Šéf talianskej centrálnej banky ročne dostáva 743 000 USD, guvernér Bank of England 446 000 USD. Avšak meno šéfa Federálneho rezervného systému je oveľa známejšie ako mená jeho kolegov, samozrejme, má aj väčšiu autoritu. Možno pre bankára nie je šťastie práve v peniazoch.

menuLevel = 2, menuRoute = dennik/servisne-prilohy, menuAlias = servisne-prilohy, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
05. december 2022 18:06