Ak si premietneme ľudský život v celej jeho dĺžke, zisťujeme, že pre nižší stredný vek je typické dobré zdravie a neprítomnosť civilizačných ochorení, ktoré do nášho života obyčajne vstupujú až s prvými príznakmi staroby. V zrelšom veku prichádza na pomoc lekárska starostlivosť, aby sa vyrovnala s problémami, ktoré prichádzajú v neskoršom veku.
Základný zmysel užívania potravinových doplnkov, ako je napríklad selén, nespočíva v liečení neduhov, ale v cielenom zásahu prostredníctvom výživy organizmu ešte pred vznikom ochorenia. Cieľom užívania týchto doplnkov je predchádzať mnohým chorobám súvisiacim s nezdravým životným štýlom. Tým sa súčasne šetria obrovské náklady vynakladané na zdravotnú starostlivosť.
Čo vieme o seléne
Stopový prvok selén je jednou z najsilnejších látok, ktoré hrajú kľúčovú úlohu pri našej ochrane proti škodlivým účinkom voľných radikálov. Hoci v nepatrnom množstve, pre ľudské zdravie je nevyhnutný . Verili by ste, že ani toto nepatrné množstvo, ktoré potrebujeme, nám môže chýbať?
Selén sa vyskytuje v rôznych formách. V pôde je viazaný v anorganických zlúčeninách, no len čo sa vstrebe do poľnohospodárskych plodín, mení sa na organickú látku. Až táto organická látka je využiteľná pre človeka a zvieratá. Problém však spočíva v tom, že v pôdach selénu dramaticky ubúda (vrátane Slovenska), a tým zákonite chýba aj v potravinách.
Príjem selénu z potravy je odlišný v rôznych krajinách. Napríklad v Grónsku vďaka konzumácii rybieho mäsa je denný príjem selénu vyšší ako 1 miligram, zatiaľ čo u nás je priemerný denný príjem len 37 mikrogramov (t. j. milióntin gramu). V niektorých oblastiach Číny je denný príjem ešte nižší, čo je tiež príčinou smrteľných chorôb, typických pre tieto oblasti.
Vo Fínsku býval denný príjem selénu len 30 mikrogramov. Z tohto dôvodu v 80. rokoch vo Fínsku schválili zákon, ktorý stanovil povinnosť pridávať selén do poľnohospodárskych hnojív a priemerný denný príjem selénu sa zvýšil na 100 mikrogramov. U nás takýto zákon nie je a v niektorých horských oblastiach Slovenska je príjem selénu pod 30 mikrogramov. Na základe testov materského mlieka na Slovensku sa zistilo, že koncentrácia selénu v mlieku je o tretinu nižšia, než sa považuje za dostatočné.
Keď je selénu nedostatok
Nedávne sympózium o seléne, na ktorom sa v Prahe zúčastnilo asi 1 500 lekárov, prinieslo nové informácie, ktoré vyvolali veľký odborný záujem. V rade výskumných projektov sa totiž zistilo, že mnohé zdravotné problémy súčasnosti môžu priamo súvisieť so znižujúcim sa prísunom selénu.
Medzi ne patria:
-- zvýšené riziko rôznych druhov rakoviny
-- znížená plodnosť
-- zhoršená nálada
-- nižšia obranyschopnosť organizmu proti vírusovým ochoreniam
-- zvýšený výskyt artritídy
-- poruchy funkcie štítnej žľazy
Vážny nedostatok selénu nastáva pri príjme nižšom ako 10 až 20 mikrogramov denne. V štátoch EÚ sa za dostatočnú dávku považuje 45 mikrogramov selénu (prijímaného z potravy a z doplnkov výživy) Chýbajúci selén je potrebné vyrovnať zavčasu a nečakať na zdravotné problémy, aby sa mohlo predísť civilizačným ochoreniam, ako sú rakovina, kardiovaskulárne ochorenia, artritída atď.
Denný prísun 40 -- 50 mikrogramov selénu je dôslednou ochranou organizmu pred jeho nedostatkom. Moderná veda však začína pracovať s novou koncepciou, vychádzajúc pritom z vyššej ochrannej dávky Pri dodržaní dávky cca 100 -- 200 miligramov selénu denne by bolo možné získať dostatočnú ochranu pred spomínanými ochoreniami. Na doplnenie potrebného selénu by sme si mali vybrať tie prostriedky, ktoré sú bioaktívne, prípadne v ktorých je antioxidačný účinok ešte zosilnený zinkom a antioxidačnými vitamínmi (A, C, E a B6).