Eastwood ide do útoku

Vojnové filmy sú žiadané. Jednak ukazujú niečo dôležité z histórie, jednak ich násilie nie je bezúčelové. Nový film Clinta Eastwooda Listy z Iwo Jima sa začína ako čiernobiela pohľadnica, ako pohľad dnešných archeológov na spleť podzemných úkrytov, vybudovaných pred desiatkami rokov s dôkladnosťou pavúka. Až potom sa film zafarbí a my sa ocitáme priamo v roku 1944. V minulosti. A sledujeme začínajúci sa boj o malý ostrov Iwo Jima v Pacifiku na sklonku 2. svetovej vojny očami brániacich sa Japoncov.
Kopanie vlastného hrobu
Ostrov je súčasťou súostrovia Suribači a má veľký strategický význam. Japonci si na ostrove vybudovali dômyselnú sieť chodieb a úkrytov a domnievali sa, že vďaka nim prežijú americké útoky, aj keby boli akokoľvek silné. Japonci sú vykreslení ako ľudia národne uvedomelí, silní a bojujúci do posledného dychu. "Budeme vždy bojovať s hrdosťou," spieva detský zbor v závere filmu, keď je už rozhodnuté.
Hlavnou postavou filmu je mladý vojak Saigo, povinne naverbovaný do armády, civilným povolaním pekár. Je to trochu švejkovský typ, trochu smiešny a revoltujúci vojak. Všetci hovoria pri kopaní zákopov o službe vlasti. Saigo sa pousmeje: "Kopem si svoj vlastný hrob," poznamená. Píše listy svojej žene Hanako, v ktorej opisuje posledné chvíle pred americkým útokom. Ide o beznádejnú situáciu. Japonci nemajú dosť lietadiel ani dosť mužov. Česť im to však nedovolí priznať. Vylodenie americkej pechoty a tankistov zo stoviek námorných plavidiel je jedným z najpôsobivejších momentov filmu. A nebol by to Eastwood, keby túto historickú situáciu nepoľudštil. More posiate bodkami plavidiel uvidí ako prvý Saigo vo chvíli, keď ho dôstojník pošle za trest vyniesť zo zákopu vedro plné vojenských výkalov. Je rozhodnuté, to vidí divák celkom jasne. Japonci to však ani v tejto chvíli nechcú uznať - a to je na filme práve také pôsobivé ako vylodenie námornej presily.
Skutočnejší než skutočnosť
Listy z Iwo Jima nie sú novým filmovým zázrakom, je to však pozoruhodný historický film, hovoriaci jasnou rečou o hrdinstve Japoncov (Iwo Jima bol doteraz symbolom hrdinstva a neporaziteľnosti Američanov). Nedáva však prednosť veľkolepej historickej panoráme boja. Skôr sa s mravčím úsilím pohybuje v zákopoch, kde vyhladovaní Japonci jedia červy a snažia sa vzdorovať. Je to aj film, ktorý vidí vojnu očami pekára, vojenského antihrdinu, ktorý sa ide ako prvý vzdať Američanom, zatiaľ čo ostatní japonskí vojaci si dobrovoľne berú život. Typický film, ktorý dokumentuje súčasnú záľubu kinematografie v historických témach, v niečom faktickom a skutočnom. V súčasnom svete je príliš veľa nepriehľadnosti na to, aby bolo možné k tomuto zamotanému klbku osudov a príbehov prispievať ešte ďalšími fikciami. Film sa chce osvedčiť na realite, chce byť "skutočný", niekedy skutočnejší než realita sama. Obdobie veľkých fikcií vo filme sa skončilo, nastal čas veľkých realít. A práve taký je nový Eastwoodov film.