Prvé hodnotenia ukazujú, že jej realizácia je len na polceste a vízia EÚ stať sa do roku 2010 najvýkonnejšou svetovou ekonomikou založenou na vzdelaní je ohrozená. Kedy môže EÚ hospodársky predbehnúť USA?
Lisabonský mandát z 24. marca 2000 už od začiatku:
-- zdôrazňoval potrebu aktívne angažovať sociálnych partnerov a občiansku spoločnosť v stratégii, s využitím rôznych foriem partnerstva;
-- špecifikoval, že jeho úspech primárne závisí od súkromného sektora a verejno-súkromných partnerstiev;
-- zameral sa na vyrovnaný vývoj svojich troch prvkov, t. j. hospodárskeho rastu, sociálnej súdržnosti a trvalej udržateľnosti životného prostredia, a to stimulovaním európskej konkurencieschopnosti a vytváraním pracovných miest a vhodných environmentálnych politík.
Počas diskusií EHSV podčiarkoval dôležitosť Lisabonskej stratégie pre hospodársku a sociálnu budúcnosť únie.
Lisabonská stratégia nie je:
˙ idea len pre profesionálnych ekonómov
˙ ambícia, aby "bruselská inštitúcia" pracovala sama;
˙ úzka perspektíva súvisiaca len s hospodárskou zmenou;
˙ ambícia, ktorá by sa dala považovať za nezlučiteľnú s trvalo udržateľným rozvojom;
˙ idea, ktorá ignoruje sociálne dôsledky hospodárskeho rastu.
Keď je Lisabonská stratégia správne prezentovaná a pochopená:
˙ je metódou vytvárania budúcnosti Európy;
˙ je stratégiou na udržiavanie a zlepšovanie kvality života občanov Európy;
˙ je potrebná na využívanie nových príležitostí ekonomiky založenej na vedomostiach;
˙ je uznaním, že udržiavanie zamestnanosti a zlepšovania životnej úrovne na jednej strane a konkurencieschopnosti na druhej strane volajú po novej dynamike;
˙ je stratégiou na podporu synergie medzi hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi opatreniami;
˙ je stratégiou pre rozvoj na minulom úspechu Európskej únie.
Lisabonská stratégia už umožnila celý rad pozitívnych vývojov, aby sa začal pokrok počas posledných piatich rokov vrátane:
-- uvedomenia si potreby reformy;
-- urýchlenej expanzie informačných technológií a inovačných procesov;
-- zvýšenej podpory na začatie podnikania a financovania malých a stredných podnikov;
-- väčšieho záujmu o trvalo udržateľný rozvoj, ktorý má znížiť verejné deficity, obnoviť stabilitu rozpočtu sociálnej ochrany a chrániť životné prostredie;
-- iniciatív zo strany sociálnych partnerov v sociálnej reforme;
-- opatrení na zjednodušenie právnych a správnych postupov, hoci s obmedzeným rozsahom.
Niekoľko ukazovateľov vyvoláva obavy, napríklad:
-- upadajúci rast v Európskej únii, s tempom približne 1 % ročne v priemere medzi rokom 2001 a 2003;
-- klesajúca kvalita zamestnanosti a strata istoty zamestnania;
-- urýchlené zatvárania a sťahovania európskych výrobných pracovísk;
-- významný exodus výskumníkov a mladých ľudí, ktorí dokončili svoje štúdiá, do tretích krajín;
-- pokračujúce alebo dokonca zhoršujúce sa verejné deficity v niektorých členských štátoch;
-- veľmi kontrastné daňové predpisy a daňové sadzby pre podniky;
0 rastúce náklady na sociálnu ochranu, urýchlené demografické starnutie, zvýšená zraniteľnosť niektorých skupín;
-- trend smerom k špecializácii pri výrobkoch, ktorý sa nezhoduje s tým, čo by sa normálne očakávalo od ekonomiky založenej na vedomostiach.
Na národnej úrovni sa výsledky líšia, pričom dochádza k nedostatkom, ktoré sa týkajú hlavne:
-- štrukturálnej zložitosti nariadení a administratívnych postupov;
-- pretrvávajúcej nezhody medzi ponukou pracovnej sily a dopytom po nej;
-- nadmerne vysokej miery predčasného odchodu do dôchodku, napriek záväzkom;
-- vzdelávacích systémov;
-- nedostatočného zabezpečenia možností celoživotného vzdelávania;
-- výdavkov na výskum, ktoré sa vo všeobecnosti skôr ďalej znižujú, a nie zvyšujú, nespejú k dosiahnutiu lisabonského cieľa 3 % HDP;
-- nedostatočnej pozornosti venovanej problémom spoločnosti vyvolaných potrebou inovácie.
Nové členské štáty musia často prekonať ďalšie hendikepy v dôsledku rozdielov vo rozvoji, napríklad v zamestnanosti, technológiách alebo životnom prostredí. Možno konštatovať, že severské krajiny vo všeobecnosti dosiahli väčší pokrok vo svojich reformách. Lisabonská stratégia je preto ako v začarovanom kruhu: Nízky rast komplikuje implementáciu reformy, pričom omeškania v reforme ďalej brzdia rast a zamestnanosť. Doteraz implementované reformy sa týkali hlavne ekonomiky ponuky. Neboli úspešné, pretože sa nezhodovali s dostatočným dopytom.
Na ostatných summitoch sa prezentovalo, že členské štáty skôr podporujú nové debaty o cieľoch, ktoré už boli stanovené v Lisabone -- dokonca aj keď to znamená pridanie ďalších odporúčaní -- a nie prísne hodnotenie súčasného stavu reforiem, ktoré už skutočne prebiehajú a jasný záväzok pomocou konečných termínov pre nevybavené kroky. Príliš často nedokážu jasne vysvetliť v Bruseli, čo robia doma, alebo v ktorých oblastiach nedokázali dosiahnuť ciele odsúhlasené v Bruseli. Ciele viacerých reforiem, záväzky a účastnícke štáty, sa porovnávali podľa ekvivalentného počtu nedostatkov, pokiaľ ide o spoločnú zodpovednosť, realizáciu a koordináciu a príslušný hospodársky dosah na pracovné miesta.
Zlepšiť komunikáciu
Komunikačný deficit je zrejmý. Ani členské štáty, ani médiá, nekomunikujú efektívne s verejnou mienkou o otázkach Lisabonskej stratégie. Keď sú európski občania informovaní o cieli konkurencieschopnosti stanovenom v Lisabone, väčšina z nich nechápe buď jeho účel alebo jeho rozsah. Mnohí z nich veria, že cieľ stať sa "najkonkurencieschopnejšou ekonomikou na svete" je alebo nereálny, alebo je predzvesťou konca európskeho sociálneho modelu.
Kalendárium
2. -- 5. 2. -- Rokovanie EHSV s Izraelským hospodárskym a sociálnym výborom (Eilat-Izrael)
9. -- 10. 2. -- Plenárne zasadnutie EHSV
14. 2. -- Zasadnutie Sekcie pre jednotný trh, výrobu a spotrebu (INT)
15. 2. -- Zasadnutie Sekcie pre vonkajšie vzťahy (REX)
16. 2. -- Zasadnutie Sekcie pre hospodársku a menovú úniu a hospodársku a sociálnu súdržnosť (ECO)
17. 2. -- Zasadnutie Sekcie pre poľnohosp., rozvoj vidieka a životného prostredia (NAT)
18. 2. -- Zasadnutie Sekcie pre zamestnanie, sociálne záležitosti a občianstvo (SOC)
21. 2. -- Zasadnutie Sekcie pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú technológiu (TEN)
28. 2. -- 1. 3. -- Fórum EÚ -- Mexická občianska spoločnosť (Mexico D.F.)