S Iljom Zeljenkom som sa spoznal, keď som mal 17 rokov. Jeho spôsob vedenia bol od začiatku veľmi ústretový. Teraz vidím, ako efektívne používal metódy blízke zenovým majstrom -- keď som písal skladbu pre štyri trombóny, čítal sústredene partitúru a po chvíli povedal: "A tu zaznie veľký bubon." Veľmi rýchle a jednoduché riešenie! Okamžite mi otvoril obzory, ktoré som tušil, ale nemal som ešte odvahu pozrieť sa tam. S nadhľadom, so zmyslom pre humor mi ukazoval, ako realizovať v hudbe tie najbláznivejšie nápady bez strachu, s radosťou a potešením. Trval na absolútnej slobode skladateľa, ktorej základným kameňom však bol nadhľad a zmysel pre humor v tom najvážnejšom zmysle slova. A učil ma úcte. Úcte k sebe, úcte k hudobníkom, interpretom. Viedol ma k partnerskému vzťahu k interpretom, poslucháčom. Veľkú úlohu prikladal praxi. Ukázal mi, že kompozičná prax je veľmi široká oblasť, ktorá zahŕňa v sebe činnosť skladateľa, interpreta, poslucháča. Improvizovali sme spolu a počúvali skladby. Tešil sa, keď som vymyslel niečo nové. S potešením rozvíjal tie nápady a okamžite mi dával množstvo ďalších riešení. Sám ich neskôr pokojne používal aj vo svojej hudbe. Náš vzťah bol od začiatku partnerský. Iba krátke obdobie na začiatku ma nechával riešiť základné kompozičné problémy, dal mi pár úloh, cvičení. Potom sme sa už venovali hudbe. Od začiatku bol viac partnerom ako učiteľom, bol vždy k dispozícii, keď som ho potreboval, nechával ma, keď som chcel veci riešiť sám. Ešte donedávna sme viedli dlhé diskusie o najrozličnejších témach, nielen o hudbe, viac o nových technológiách, médiách, o filme, fyzike, chémii. A niekedy sme zasa skladali uhlie, ktoré mu nákladiak vysypal na záhrade. Alebo sme sa prechádzali po lese, riešili všeobecnejšie témy, ktorým som vtedy ešte nerozumel -- aký je zmysel skladateľa, načo je hudba, aký je vzťah človeka k miestu kde žije. Vždy mi dával úplnú slobodu. A zároveň držal ochrannú ruku nad tým, čo som robil. Ilja bol veľmi otvorený a slobodný človek a tú slobodu a otvorenosť prenášal aj na mňa. A zaručoval mi ju počas celého nášho vzťahu. Ukazoval mi, že myslenie nesmie byť ničím zaťažené a na ničom nesmie lipnúť. Vždy ma nútil hľadať tie najjednoduchšie, priame riešenia a realizovať ich s ľahkosťou. Naučil ma základnú vec: ak chceš skladbu napísať, sadni si a napíš ju! Vždy som to vnímal ako veľké šťastie, že som mohol byť s Iljom v takom obohacujúcom kontakte.
Marek Piaček
Autor je hudobný skladateľ
StoryEditor