Dedíme aj dlhy?

S aktívami dedíme aj pasíva. To znamená, že na dedičov prechádzajú aj dlhy nebohého. Nemožno v rámci dedičstva prijať len majetok a neakceptovať prípadné dlhy. Treba si však uvedomiť, že dlhy môžu prejsť na dedičov len do výšky aktívneho majetku nebohého a do výšky nadobudnutého dedičstva. Čiže nie je možné zdediť výlučne len dlhy.
Dedičstvo možno odmietnuť z akéhokoľvek dôvodu, teda aj kvôli dlhom. Postupuje sa rovnako ako pri akomkoľvek odmietnutí dedičstva, teda na miesto dediča, ktorý odmietol dedičstvo, nastupujú jeho právni nástupcovia, ktorí tak isto majú právo dedičstvo odmietnuť. Platí, že nemožno odmietnuť iba časť dedičstva. Napríklad, odmietnuť dom, na ktorom je záložné právo, ale nie obrazy a koberce, ktoré sú v dome.
Po právoplatnom ukončení dedičského konania možno vyvolať nové konanie, len ak zostal aj aktívny majetok. S veriteľom je možné sa dohodnúť, aby ako náhradu dlhov prijal hmotný majetok v príslušnej hodnote. Ak s tým nesúhlasí, majetok sa musí predať a veriteľa treba vyplatiť. Dediči môžu prenechať dedičstvo na výplatu dlhov. Toto rozhodnutie musí schváliť súd. V prípade, že sa dohoda medzi dedičmi a veriteľom neschváli a dedičstvo je takzvane "predlžené", nasleduje likvidácia dedičstva speňažením majetku zosnulého. Výzva veriteľom, aby sa prihlásili, býva vyvesená na úradnej tabuli súdu. Dlhy, ktoré sa nepodarí uhradiť po speňažení dedičstva, zanikajú, čiže neprechádzajú na dedičov. Pri dedičstve, ktoré pripadlo štátu, nároky veriteľov nezanikajú, ale vypláca ich štát podľa tých istých pravidiel.