Slovensko patrí medzi desať krajín sveta s najvyšším odvodovým zaťažením. Je tak celkom možné, že hoci máme v niektorých oblastiach hospodárstva mzdy nízke, cena práce tomu nemusí zodpovedať. Nie vo všetkých krajinách totiž zamestnanci odovzdávajú takmer polovicu svojej mzdy štátu, ktorým s tým balíkom nakladá podľa vlastného uváženia. Podobne sú na tom aj živnostníci, ktorí rovnako ako zamestnanci odvádzajú štátu nemalú časť svojich príjmov. Pri rovnakom čistom zárobku však odvedú menej peňazí a teda si aj menej nasporia na svoj dôchodok.
Čo vlastne platím štátu?
Koľko peňazí vlastne platím štátu? Kam ich dávam? Túto otázku si zaiste už neraz položili mnohí z nás. Mysľou nám víri najmä pri pohľade na výplatnú pásku, vyúčtovanie odvodov či daňové priznanie. Výplatná páska -- tento podlhovastý kúsok papiera -- by mal zamestnanca informovať o tom, koľko peňazí sa mu objaví na účte a aké vysoké odvody a dane platí štátu. Pri množstve údajov a spôsobe ich prezentácie však ľudí skôr zmätie, ako by mali z neho pochopiť princíp odvodového zaťaženia.
Živnostník si toľko nenasporí
Pri porovnaní ceny práce živnostníka a zamestnanca môže nastať určitý problém. Máloktorý živnostník si je totiž ochotný platiť odvody vo výške, ktorá by sa rovnala necelej polovici jeho príjmov po odpočítaní nákladov, potrebných k nadobudnutiu zisku. Pri identickej čistej mzde a teda po splnení všetkých zákonom určených odvodových povinností, si živnostník na svoje poistenia odvádza menej ako zamestnanec. Neskôr sa to odrazí pri jeho dôchodku. Živnostník ho bude mať pri rovnakej čistej mzde o dosť nižší. Hospodárske noviny preto pripravili porovnanie odvodového zaťaženia zamestnanca a živnostníka v prípade, že každý mesiac zarobia rovnako. Porovnanie odvodov pri rovnakom čistom príjme si môžete pozrieť v tabuľke k príkladom.
Roman
zamestnanec, cena práce 53-tisíc korún , hrubá mzda 40-tisíc korún, čistý príjem 30-tisíc korún.
Roman má na svojej výplatnej páske uvedenú hrubú mzdu 40-tisíc. Jeho výsledná čistá mzda je však o štvrtinu nižšia. Na konte sa mu každý mesiac objaví 29 753 korún. Kde sa stratil zvyšok? Roman tieto peniaze odviedol štátu vo forme odvodov a daní. Je to mesačne takmer 5 200 korún na odvody a čosi vyše piatich tisícok ako daň. S čím však Roman nepočíta, je fakt, že v skutočnosti dal štátu okrem štvrtiny svojej hrubej mzdy aj ďalších viac ako 13-tisíc. Tie štátu povinne, namiesto neho, odviedol zamestnávateľ, takpovediac poza jeho chrbát. Romanova práca teda stála jeho zamestnávateľa viac ako 53-tisíc, on však reálne videl len necelých tridsať. Napríklad na dôchodok si každý mesiac sporí viac ako sedem tisíc.
Kristián
živnostník, príjem 71,5 tisíca, cena práce 43-tisíc, čistý príjem do 30-tisíc korún
Kristián pracuje na živnosť ako daňový poradca. Aby doniesol domov rovnaké peniaze ako zamestnaný Roman, musí jeho príjem dosahovať viac ako 71-tisíc mesačne, vrátane nákladov. Tieto náklady, ktoré ako živnostník potreboval k nadobudnutiu svojho zisku, si preto od celkového príjmu odpočíta. Štát mu umožňuje odrátať si ich paušálne, vo výške štyridsať percent. Dostane sa tak k sume 43-tisíc. Kristián je síce sám sebe pánom, aj tak však musí platiť odvody, ktoré ho stoja nemálo prostriedkov. Z príjmu po odpočítaní nákladov si preto zaplatí povinné odvody. Celkové odvody živnostníkov sú 47,15 percenta z ich vymeriavacích základov. Tie sa pri jednotlivých poisteniach rôznia. Kristiána vyjdú celé odvody na viac ako osem tisíc. Po ich odpočítaní sa dostane k sume necelých 35-tisíc. Toto je suma, od ktorej sa mu odvíjajú tak vymeriavacie základy ako aj daň. Po zaplatení všetkých poplatkov štátu mu zostane rovnaká suma ako zamestnanému Romanovi. Sumy, ktoré odviedol do poisťovní sú však výrazne nižšie, čo sa mu odrazí na dôchodku.
Vymeriavací základ pri sociálnych odvodoch živnostníka je polovica zo základu dane. Z tejto polovice si živnostník odpočíta 33,15 percenta.
Vymeriavací základ pri zdravotných odvodoch živnostníka je základ dane delený koeficientom 2,14. Z výsledku si potom živnostník odpočíta 14 percent.
Vymeriavacím základom zamestnanca je jeho hrubá mzda.