Ján Mazák: Ústredným motívom únie je človek

Pred niekoľkými dňami ste sa vo Viedni stretli s predsedami ústavných súdov pristupujúcich krajín Európskej únie. S akým zámerom sa uskutočnilo toto stretnutie?
- Stretnutie zorganizoval prof. Korinek, predseda Ústavného súdu Rakúskej republiky. Jeho zmyslom bolo ujasniť si postavenie ústavných súdov členských krajín Európskej únie v únii, najmä so zreteľom na kompetencie Európskeho súdneho dvora. Súčasne sme diskutovali o veľmi komplikovaných a zložitých otázkach vzťahov komunitárneho práva a národného práva. Základným problémom je otázka prednosti komunitárneho práva pred národným právom, pretože niektoré prístupy ukazujú, že nie všetky ústavné súdy členských krajín únie sú ochotné uznať prioritu komunitárneho práva pred národným ústavným právom, predovšetkým pred národnými ústavami. Ústavný súd SR rozhodne nechce rezignovať zo svojej základnej úlohy - ochrancu Ústavy SR. A či priznáme prioritu ku komunitárnemu právu pred národným právom, to je vyriešené v článku 7 odseku 2 ústavy. Či to vztiahneme aj na prioritu pred národným ústavným právom vrátane ústavy, to, ako som konštatoval, zostane otvorené.

Nemali by byť tieto otázky vyriešené už pred vstupom kandidujúcich krajín?
- Nemecký federálny ústavný súd rieši túto otázku už asi 20 rokov a stále ju nedoriešil. Dosiaľ sú všetky výstupy z doktríny nemeckého ústavného súdu veľmi opatrné. Preto si nemyslím, že to je vec, ktorá by mala byť vyriešená vopred a stabilne. Má to totiž aj určitý psychologický aspekt. Predsa len, aj keď budeme uznávať prednosť komunitárneho práva pred národným právom a pred obyčajnými zákonmi, každý štát ochraňuje svoju identitu. A tá je do značnej miery vyjadrená v Ústave SR. Budeme sledovať smer, ktorý reprezentuje Nemecko, Španielsko, Taliansko a Francúzsko. Ale viete, keďže v únii sa dosť často konštatuje deficit demokracie pri prijímaní komunitárneho práva, chráni sa národná identita a kladie sa dôraz na ochranu základných práv a slobôd, tak z týchto faktorov vyplýva určitá rezistencia národných právnych poriadkov voči komunitárnemu právu.

Očakávate nejaké dôsledky členstva kandidujúcich krajín v únii na najvyššie národné orgány ochrany ústavnosti?
- Nie. Myslím si, že naše kompetencie, fungovanie a záber zostanú rovnaké. Ale pribudnú, pochopiteľne, otázky, ktoré v skratke možno označiť ako európske právne otázky alebo otázky spojené s európskym právnym systémom, s komunitárnym právnym systémom, ktorý bude druhým právnym poriadkom Slovenskej republiky. Do týchto otázok bude, samozrejme, vtiahnutý aj Ústavný súd SR, hoci jediný súdny orgán, ktorý je oprávnený interpretovať komunitárne právo, je Európsky súdny dvor v Luxemburgu. My budeme do toho vťahovaní nepriamo. Do akej miery, to sa ukáže v konaniach o sťažnostiach alebo o súlade našich zákonov s medzinárodnými zmluvami. Môže to byť dokonca aj v takých konaniach, ktoré ešte teraz nedokážeme predvídať. Dajme tomu, v rámci vzťahov medzi regiónmi, teda územnou samosprávou a centrom - ústrednou vládou.

Fungujú ústavné súdy v kandidátskych krajinách na rovnakých princípoch ako Ústavný súd SR alebo sú nejaké odlišnosti?
- V základnej podstate sú kompetencie do značnej miery rovnaké: ochrana ústavnosti a ochrana základných práv a slobôd. V detailoch sa to líši, niekedy až dosť podstatne. Napríklad Maďari nemajú priamy prístup občanov k ochrane základných práv a slobôd, musí to byť sprostredkovane napríklad cez všeobecné súdy. Poliaci, Česi poznajú ústavnú sťažnosť. Niektoré systémy sú zasa zdržanlivejšie a sústreďujú sa iba na to, aby bol ústavne konformný celý právny poriadok štátu. Ale podstata a základná úloha - chrániť ústavnosť, základné práva a slobody, princípy právneho štátu - je rovnaká.

Vo Viedni ste sa venovali aj otázkam približovania národných ústavných práv k právam spoločenstva. Čo možno rozumieť pod týmto spojením?
- Európska únia je nastavená na ochranu základných práv a slobôd. Vytvorili sa určité všeobecné právne zásady, kam zaraďujeme princíp právneho štátu a ochranu základných práv a slobôd. EÚ sa výrazne prihlásila k ochrane základných práv a slobôd. To isté robia aj ústavné súdy členských krajín. Všeobecné právne zásady, ktoré vygenerovala rozhodovacia činnosť Európskeho súdneho dvora v Luxemburgu, vychádzajú z národných ústav a z tých princípov, ktoré sa vygenerovali vnútri členských štátov aj judikovaním z ústavných súdov. Myslím si, že EÚ je už ďaleko za len obyčajným hospodárskym spoločenstvom, ktoré sme poznali pod skratkou ES. Teraz je to už právne spoločenstvo a človek v ňom má ústredný motív. V skutočnosti sa pozornosť veľmi sústreďuje na ochranu ľudských hodnôt.