"Nepovedzte mi kedy umriem," vraví Woody Allen. "Povedzte mi len, kde sa tak stane. Zďaleka sa tomu miestu vyhnem." Rok 2008 priam prekypuje oblasťami, kde môžu umrieť - vaše aktíva. Miestami, kde môžu investori navždy prísť o svoje peniaze. Vedzte, že sa ani nesnažím tváriť, že viem, kde sa tie miesta nachádzajú. Keby som to vedel, nepísal by som tieto riadky, ale bol by som na najlepšej ceste k rozprávkovému bohatstvu. Moja vyše dvadsaťročná prognostická prax mi však snáď dáva právo vyjadriť aspoň svoje úvahy, ktoré môžu mysliacemu človeku poslúžiť na vyvodenie vlastných záverov.
Začiatok roka je obdobím, keď sa finanční komentátori všetkých významnejších periodík snažia upútať svojich čitateľov "zaručenými" predpoveďami. Ich tvrdenia sú takmer vždy mylné. Zlyhávajú práve preto, že sa každý rok znova a znova snažia o nemožné, a to predvídať, ako sa bude vyvíjať svetová ekonomika a čo sa udeje na svetových finančných trhoch v nasledujúcich dvanástich mesiacoch.
Človeku však nie je dané, aby poznal svoj budúci osud. Dokonca ani budúci osud svojich peňazí. Diametrálne odlišné predstavy predkladané rok čo rok ekonomickými vedátormi, manažérmi investičných fondov či mediálnymi finančnými analytikmi sú toho najlepším dôkazom.
Nejde o žiadne prekvapenie. Väčšina prognóz je, koniec koncov, iba extrapoláciou existujúcich trendov. To je učený výraz na vyjadrenie skutočnosti, že väčšina analytikov sa len pozrie na vývoj v predchádzajúcom roku a predpokladá, že v nasledujúcom roku uvidí zhruba to isté, len v zrýchlenom či spomalenom tempe, pridajúc či uberúc preto z prognózovaných hodnôt niekoľko percent.
Svetová ekonomika však dosiahla v roku 2007 bod obratu. Éra hojnosti, teda lacných peňazí, rastu hodnoty aktív a rozsiahlych priamych investícií sa skončila. Cyklický vývoj ekonomiky a finančných trhov sa dostal na začiatok fázy poklesu.
Hoci sme už vstúpili do roku 2008, optimisti sa len veľmi ťažko zbavujú svojich postojov, ktoré boli pred plným prepuknutím americkej hypotekárnej krízy ešte ako-tak akceptovateľné. "Úverová kríza je zvládnuteľný problém. Svetový finančný trh disponuje dostatkom likvidity. Jedna, i keď významná, vnútroštátna kríza môže len ťažko ohroziť globálnu ekonomiku." Takéto výroky bolo možné ešte pred rokom vysloviť bez obáv z toho, aby sa vám za ne nevysmiali.
Vývoj v druhej polovici roka však všetko zmenil. Dlhotrvajúci býčí (ale i medvedí) trh má napriek tomu tuhý život a jeho zánik je pomalý a bolestný. Existuje množstvo ľudí, ktorí ešte stále dúfajú vo veľké obrodenie v druhej polovici roka, hoci priznávajú, že prvá polovica bude mizerná.
Indície budúceho vývoja
Veľmi stručne k spomínaným dohadom (fundamentálnou analýzou nepodloženým úvahám): Nasleduje obdobie, keď bude istejšie akcie predávať než kupovať. Ekonomika vyspelých krajín je totiž značne závislá od stavu dvoch rozhodujúcich priemyselných odvetví, pričom obe sú dnes ohrozené "fláciami" - infláciou, defláciou či stagfláciou. Súčasné problémy finančného priemyslu sú všeobecne známe a netreba sa o nich ďalej rozpisovať. Nezabúdajme však, že ceny akcií závisia od prílevu financií. Finančné centrá ako Wall Street sústreďujú peniaze investorov z celého sveta a pretavujú ich do cien akcií. Ak sa však dôvera ľudí v pozitívny vývoj stráca, ceny akcií zákonite klesajú.
Druhým dôležitým sektorom, ktorý ovplyvňuje ceny akcií, je stavebný priemysel a realitný trh. Pokles cien nehnuteľností, ktorý sa nezadržateľne šíri z Ameriky a zasahuje postupne vyspelejšiu časť Európy, citeľne postihuje ich vlastníkov a vedie k poklesu spotreby. Nízka spotreba vedie k nižším príjmom podnikov. Pokles ich ziskov spôsobuje pokles hodnoty ich akcií a vedie k útlmu ekonomiky.
Tento vývoj by však nemal byť pre nikoho prekvapením. V oboch prípadoch totiž môžete naisto počítať s tým, že tak ceny nehnuteľností, ako aj firemné zisky, sa po období rastu opäť postupne dostanú k svojim priemerným úrovniam. Ceny domov sa vždy vrátia na úroveň, ktorá je pre kupujúcich, vzhľadom na ich príjmy, akceptovateľná. A mimoriadne vysoké podnikové zisky časom konkurencia tiež vždy dotlačí na nižšiu úroveň.
Aj dolár, od ktorého závisí stabilita celého globálneho finančného systému, je ohrozovaný tak infláciou, ako aj defláciou. Aj tu však pôsobia mechanizmy, ktoré časom korigujú príliš veľké výkyvy. Cyklický vývoj proste dospel do štádia poklesu, a na to musia investori patrične reagovať. Určujúcim faktorom ekonomického vývoja v uplynulom storočí boli a stále ešte sú ceny ropy, tak ako jeho indikátorom sú ceny zlata.
Najúspešnejšie prognózy na rok 2008
K najúspešnejším stávkam na budúcnosť patrili v posledných mesiacoch už dosť rozšírené predpovede, že ropa dosiahne cenu 100 USD za barel a zlato presiahne najvyššiu cenovú hladinu všetkých čias (bez zohľadnenia inflácie) 850 USD za uncu, ktorá bola dosiahnutá v roku 1980. Takmer nikto z autorov týchto prognóz však neočakával, že jeho predpovede sa potvrdia tak rýchlo.
Už prvé hodiny nového roka dali varovným prognózam za pravdu. Obchodníci, ktorí stavili na rast cien týchto komodít, mohli byť začiatkom roka so sebou spokojní. Cena ropy presiahla 100 USD za barel a cena zlata 861 USD, neskôr dokonca 885 USD za uncu. Tento vývoj bol väčšinou zdôvodňovaný geopolitickým napätím v niektorých častiach sveta. Najčastejšie boli ako príčina uvádzané nepokoje v Keni, Pakistane a Nigérii.
Skutočná príčina rastu cien ropy a zlata
Ako však tvrdia skutoční znalci problematiky oddávna, všetky uvedené "príčiny" sú iba "šumom". Globálne sa geopolitické napätia niekde vo svete vyskytujú prakticky neustále. Väčšinu minulého roka boli geopolitické obavy sústredené na Irán. Až kým sa svet nakoniec nedozvedel, že Irán jadrové zbrane zatiaľ nevlastní. Takže teraz sa naše obavy môžu presunúť na Pakistan, ktorý nimi disponuje. Nigéria sa v ropných sporoch angažuje už roky, takže vlastne nejde o nič nové. V tejto debate ide o to, že v správach sa vždy nájde nejaká "príčina", ktorou možno denné pohyby cien ropy "zdôvodniť". Cena ropy však rástla v priebehu rokov z 10 na 100 USD nie preto, že svet sa stával čoraz nebezpečnejším miestom na život.
Pravou príčinou ropného problému je totiž skutočnosť, že ponuka, teda produkcia a dodávky ropy, už nestačí držať krok so stále rastúcim dopytom. Ľudia si to už začínajú uvedomovať, čo sa prejavuje v rastúcej akceptácii teórie "peak oil". Ide o tvrdenie doložené expertnými odhadmi, že vrchol produkcie bol už takmer vo všetkých dôležitých svetových ropných náleziskách dosiahnutý alebo prekročený a ľudstvo čaká už len postupný pokles dodávok.
Zhruba pred dvoma rokmi bola zverejnená veľmi podrobná analyticko-prognostická štúdia, ktorá zmapovala všetky významné svetové ropné náleziská, dostupné technické a technologické prostriedky i vývoj nákladov na ťažbu a spracovanie ropy. Jej záverom bolo tvrdenie o hroziacej celosvetovej energetickej kríze, ktorej začiatok štúdia kládla do obdobia druhého polroka 2007, keď mala podľa nej cena ropy dosiahnuť 100 USD. Parafrázujúc slová českého humoristu Šípa, komentujúceho kariéru a život Heleny Vondráčkovej, všetci sa tomu smiali. Najmä početná armáda (dobre platených) analytikov celosvetovo známych finančných inštitúcií. Pritom napríklad odhady analytikov Deutsche Bank (mimochodom, takmer každý mesiac upravované na základe skutočného vývoja) možno pri troche zveličenia vskutku označiť za fantazmagórie.
Opäť sa raz - ako už toľko ráz v dejinách - preukázalo, že konformita so všeobecne akceptovaným názorom nie je zárukou správnosti našich úvah. Dnes sa tí istí "experti" predbiehajú v tom, kto uvedie vyšší odhad budúcej ceny ropy. Opäť, samozrejme, bez príslušných fundamentálnych analýz.
Či sa cena ropy napriek dlhodobému trendu udrží po celý rok na dnešnej úrovni, je, samozrejme, iná otázka. Berúc do úvahy indície o nastávajúcom spomalení rastu vyspelejších ekonomík, existuje tu potenciál pre dočasný pokles jej ceny v súvislosti s poklesom dopytu. Žiadny rast či pokles však, koniec koncov neprebieha na trhu lineárne. Dlhodobý trend je napriek tomu jednoznačný.
Ceny zlata ako indikátor ekonomického vývoja
K zlatu sa investori odjakživa utiekali v časoch neistoty. Zlato ako hodnota odolávalo v minulosti všetkým "fláciám" (inflácia, deflácia, stagflácia) a predstavovalo pre investorov určitú ochranu pred úplným kolapsom. Niet preto div, že so silnejúcimi pochybnosťami o udržateľnosti ekonomického rastu a vzrastajúcim pocitom finančného ohrozenia rastie aj cena zlata.
Navyše, aj pre zlato platí, rovnako ako pre ropu, rastúci nesúlad medzi dopytom a ponukou. Kým jeho produkcia je v Južnej Afrike, najväčšom svetovom dodávateľovi, na najnižšej úrovni od roku 1930, dopyt po ňom rapídne rastie, najmä v rýchlo sa rozvíjajúcich ázijských ekonomikách. Ani centrálne banky už nie sú príliš ochotné sa ho zbavovať predajom, keď je svetová rezervná mena, dolár, v ohrození. Aj Ruská centrálna banka nedávno ohlásila svoj zámer zvýšiť podiel zlata na svojich nemalých devízových rezervách na 10 %.
Ako sa teda bude cena zlata naďalej vyvíjať? Ross Norman na portáli TheBullionDesk.com tvrdí, že v tomto roku prekročí jeho cena 1 200 USD za uncu. Na prvý pohľad sa síce toto tvrdenie zdá príliš odvážne, ale Norman je už štyri roky za sebou označovaný za špičkového trhového prognostika. A berúc do úvahy stav, v akom sa globálna ekonomika momentálne nachádza, nemenej odvážne by bolo mu v jeho tvrdeniach oponovať.