Podpredseda vlády Pál Csáky minulý týždeň absolvoval pracovnú návštevu troch pobaltských republík. Počas svojej cesty po Lotyšsku, Litve a Estónsku rokoval o novej európskej ústave, finančnej perspektíve EÚ, ako aj o otázkach, ktoré súvisia s ľudskými právami. Ministerka zahraničných vecí Estónska Kristina Ojulandová konštatovala, že práve teraz je vhodný čas na začiatok tvorby nových vzťahov v novej Európe a malé štáty, ako sú napríklad aj Slovensko a Estónsko, by mali navzájom intenzívne komunikovať. Csáky ponúkol lotyšskému ministrovi pre integráciu spoločnosti Nilsovi Muižnieksovi možnosť spolupráce na príprave antidiskriminačnej legislatívnej normy. Na margo nášho antidiskriminačného zákona konštatoval, že podľa odborníkov z európskych štruktúra má šancu stať sa jedným z najmodernejších zákonov tohto typu v Európe. Minister spravodlivosti Daniel Lipšic však chce napadnúť na Ústavnom súde SR ustanovenie antidiskriminačného zákona, ktoré sa týka pozitívnej diskriminácie. Hoci zákon ako celok hodnotil pozitívne, podľa neho je toto ustanovenie protiústavné. Lipšic sa obáva, že napríklad pri prijímaní do zamestnania či na vysoké školy by mohli byť kandidáti zvýhodňovaní len na základe etnického alebo rasového pôvodu. Ako konštatoval hovorca podpredsedu vlády Martin Urmanič, minister má právo na takýto krok, o ústavnosti zákona však môže rozhodnúť iba Ústavný súd. Podľa Csákyho zákon nejde ani v jednom zo svojich článkov proti Ústave SR.
So všetkými predstaviteľmi pobaltských štátov Csáky diskutoval o ústave EÚ. S partnermi sa zhodli, že euroústavu by bolo potrebné prijať ešte počas írskeho predsedníctva EÚ, pretože otázku spoločnej ústavy môže neskôr vytlačiť napríklad rokovanie o finančnej perspektíve únie. Predstavitelia pobaltských štátov zotrvávajú na svojich predchádzajúcich stanoviskách k ústave. Očakávajú však, že od svojich požiadaviek, ktoré zablokovali rokovanie o euroústave, odstúpi Poľsko. Podpredseda vlády Lotyšska Ainarso Šlesers povedal, že vláda Lotyšska podporuje model jedna krajina -- jeden komisár.
Dôležitým bodom diskusie bol aj vzťah medzi výkonnou a zákonodarnou mocou v súvislosti s integrovaním národných parlamentov do európskej politiky. Partneri sa zhodli na tom, že neexistuje ideálny model tohto vzťahu. "Pobaltské krajiny inklinujú politicky aj ekonomicky k severským krajinám, preto sa približujú k modelu, ktorý majú vo Fínsku. Vláda si tu, čo sa týka záležitostí Európskej únie, chodí po mandát do parlamentu," konštatoval Urmanič. S ministrom zahraničných vecí Litovskej republiky Valionisom sa Csáky zhodol na tom, že je nevyhnutné vytvoriť efektívny a spravodlivý systém vzťahov medzi vládou a parlamentom tak, aby vláda mohla flexibilne komunikovať s Bruselom, ale zároveň, aby parlament bol zainteresovaný do procesu tvorby a aplikácie európskej legislatívy. V estónskom parlamente rokoval Csáky s predsedom Výboru pre záležitosti EU Reinom Langom. Ten označil estónsky model, ktorý je blízky fínskemu, za momentálne funkčný. Csáky podľa Urmaniča pri rokovaniach nespochybnil legitimitu požiadavky, aby do tohto procesu boli zainteresované aj národné parlamenty.
Na stanovisku k návrhu ústavného zákona o spolupráci NR SR a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, ktorý predložil predseda NR SR Pavol Hrušovský spolu so skupinou poslancov na rokovanie parlamentu, sa vláda nedokázala dohodnúť. Podľa návrhu by parlamentný výbor pre záležitosti Európskej únie udeľoval ministrom na rokovania v Európskej únii záväzný mandát. Mohli by sa od neho odchýliť len v prípade nepredvídaných a závažných okolností. Odlišné stanovisko by následne výboru zdôvodnili. Podľa Csákyho model má byť taký, aby parlament reálne získal možnosť ovplyvňovať tvorbu európskej politiky, a pritom členovia vlády mohli efektívne komunikovať s Bruselom.
S litovským podpredsedom parlamentu Vytenisom Andriukaitisom vicepremiér Csáky okrem iného rokoval aj o formách informačných kampaní litovského parlamentu, ktoré realizovali pred vstupom do EÚ a ktorých systém bude pokračovať aj do budúcnosti. Podpredseda vlády Csáky súhlasil s názorom, že aj po vstupe do EÚ je potrebné pokračovať v poskytovaní informácií o EÚ. V Litve do informačného systému, podobne ako my na Slovensku, zakomponovali viacero organizácií.
StoryEditor