Platná právna úprava rozlišuje niekoľko druhov zodpovednosti zamestnanca za škodu spôsobenú zamestnávateľovi.
Zodpovednosť zamestnanca, pri ktorej sa predpokladá nevina
Pri všeobecnej zodpovednosti zamestnávateľ musí preukázať existenciu všetkých predpokladov -- protiprávny úkon, prípadne škodná udalosť, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom (udalosťou) a vznikom škody a zavinenie, a to aspoň vo forme nedbanlivosti. Zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú zamestnanec zodpovedá, v prípade preukázania, že za danú škodu zodpovedá práve tento zamestnanec.
Pred poslednou novelou Zákonník práce obsahoval aj ustanovenie o zodpovednosti zamestnanca za vyrobenie nepodarku, podľa ktorej zamestnanec zodpovedal za škodu spôsobenú vyrobením nepodarku až do sumy rovnajúcej sa polovici priemerného mesačného zárobku v jednom kalendárnom mesiaci. Keďže novelou bolo ustanovenie o tomto druhu zodpovednosti zamestnanca vypustené, bude zamestnanec, ak vyrobí nepodarok, zodpovedať za škodu podľa ustanovení o všeobecnej zodpovednosti.
V rámci zodpovednosti za nesplnenie povinnosti na odvrátenie škody je zamestnávateľ oprávnený požadovať od zamestnanca, ktorý neupozornil na hroziacu škodu (oznamovacia povinnosť), prípadne proti nej nezakročil (zakročovacia povinnosť), aby prispel na úhradu vzniknutej škody. Podľa predchádzajúceho právneho stavu mal zamestnávateľ pri určení výšky požadovanej náhrady škody prihliadať nielen na to, čo bránilo splneniu povinnosti, ale aj na spoločenský význam škody, osobné a majetkové pomery zamestnanca. Keďže táto požiadavka nezodpovedá už ani spoločenskému zriadeniu, ani niektorým platným právnym normám (zák. č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov a zák. č. 365/2004 Z. z. antidiskriminačný zákon), zamestnávateľ podľa nového prihliada už len na to, čo bránilo splneniu povinnosti zamestnanca.
Rozsah náhrady škody
Rozsah náhrady škody je upravený rozdielne pre jednotlivé druhy pracovnoprávnej zodpovednosti a taktiež závisí od formy zavinenia zamestnanca. Pri všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za spôsobenú škodu je tento povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu. Zákonník práce necháva na rozhodnutí zamestnanca, či škodu odstráni uvedením do predchádzajúceho stavu, alebo nahradí škodu v peniazoch.
Ochranná funkcia pracovného práva sa prejavuje v stanovení hornej hranice výšky náhrady škody spôsobenej zamestnancom z nedbanlivosti. Novela Zákonníka práce zvýšila hornú hranicu výšky náhrady škody, ktorú je zamestnávateľ oprávnený od zamestnanca požadovať. Náhrada takto vzniknutej škody nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu.
Toto obmedzenie neplatí, ak ide o zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách alebo zodpovednosť za stratu zverených predmetov, škoda bola spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných alebo psychotropných látok.
Ak však škoda bola spôsobená úmyselne, zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca nielen náhradu skutočnej škody, ale aj náhradu zmareného zisku, pokiaľ by neuhradenie tohto zmareného zisku odporovalo dobrým mravom.
Zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ. Zákonník práce ponecháva na zamestnávateľa rozhodnutie, či bude náhradu škody od zamestnanca požadovať. Dáva mu možnosť vziať do úvahy osobu zamestnanca, s tým súvisiace faktory a prípadne rozhodnúť, že náhradu škody, za ktorú zamestnanec zodpovedá, nebude od neho požadovať.
Ak sa zamestnávateľ rozhodne požadovať náhradu škody, je povinný prerokovať to so zamestnancom a oznámiť mu výšku požadovanej škody najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá. Lehota má poriadkový charakter a jej nedodržanie nie je sankcionované.
Ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume, môžu uzatvoriť so zamestnávateľom dohodu o uznaní záväzku nahradiť škodu a o spôsobe náhrady škody. Dohoda nie je samostatným zaväzovacím spôsobom, ani nezakladá právnu domnienku o existencii dlhu v čase uznania. Jej právny význam spočíva v predĺžení premlčacej lehoty, ktorá je 10-ročná. Z formálnej stránky dohoda vyžaduje na svoju platnosť písomnú formu. Jej nedodržanie spôsobí neplatnosť dohody. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda už bola uhradená.
Ak u zamestnávateľa pôsobia zástupcovia zamestnancov, má zamestnávateľ povinnosť prerokovať s nimi
požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady. Túto povinnosť nemá, ak škoda nepresahuje tisíc korún.
Zamestnávateľ však názorom zástupcov zamestnancov nielenže nie je viazaný, ale ani opomenutie povinnosti zamestnávateľa prerokovať dané skutočnosti nemá na platnosť dohody žiaden vplyv.
Zodpovednosť zamestnanca, pri ktorej sa predpokladá vina
Pri týchto druhoch zodpovednosti musí zamestnanec preukázať, že škodu nezapríčinil on. Pokiaľ tak neurobí, bude za škodu zodpovedať do až do výšky vzniknutej škody.
Predpokladom zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách je dohoda o hmotnej zodpovednosti. Takúto dohodu môže uzavrieť len zamestnanec, ktorý už dovŕšil 18. rok veku. Zamestnávateľ nepreukazuje zavinenie zamestnanca, ale len platné uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti a existenciu schodku na hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať.
Zodpovednosť za stratu zverených predmetov je zodpovednosťou, pri ktorej sa škoda prejavuje ako strata predmetu. Zamestnávateľ na vznik tejto zodpovednosti potrebuje preukázať len existenciu písomného potvrdenia o zverení predmetu a stratu
Písomné potvrdenie o prevzatí predmetu musí obsahovať jasnú identifikáciu predmetu a vlastnoručný podpis zamestnanca, ktorým potvrdzuje jeho prevzatie. V praxi majú tieto potvrdenia podobu rôznych druhov evidenčných listov, kariet a podobne.
Druhy zodpovednosti zamestnanca za škodu spôsobenú zamestnávateľovi
1. zodpovednosť zamestnanca, pri ktorej sa predpokladá nevina
všeobecná zodpovednosť
zodpovednosť za nesplnenie povinnosti na odvrátenie škody
2. zodpovednosť zamestnanca, pri ktorej sa predpokladá vina
zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách
zodpovednosť za stratu zverených predmetov