Kapitálové trhy čelia kritickému obdobiu, ktoré bude určovať, ako sa finančný systém vyrovná s letným srdcovým infarktom úverového sektora.
Rozhodujúce budú najbližšie štyri až šesť týždňov. V tomto období sa očakáva, že sa investori pokúsia nastoliť nové cenové úrovne a zakomponovať do nich analýzy rizík a banky -- rozšírením bilančného rozpätia -- prevezmú na seba trhové aktíva. Želania a realita však majú, najmä v ekonomike, niekedy od seba veľmi ďaleko. Naďalej totiž zostáva veľkým otáznikom, či aj v skutočnosti sú obchodníci na medzinárodných kapitálových trhoch pripravení, a hlavne schopní stabilizovať cenovú hladinu a pokračovať v obchodovaní. A to práve v atmosfére, keď určitá časť finančného systému je paralyzovaná a poznačená nedôverou kvôli doterajším značným stratám. Londýnski bankári v tejto súvislosti už pred časom upozorňovali na zmrazenosť medzibankových pôžičkových trhov, pretože finančné inštitúcie sa naťahovali v súvislosti so zvýšením finančných zdrojov a ich vložením do systému. Nakoniec sa predsa len rozhodli namazať kolesá finančného systému. Európska centrálna banka prvotnou injekciou 42,2 mld. eur a neskôr ešte ďalšími 75 miliardami eur. Federálne rezervy USA napumpovali na finančný trh 31,25 mld. dolárov, čo bola najväčšia intervencia od 10. augusta t. r.
Tento medzibankový boj na trhu sa premietol aj do posunu v úrokových sadzbách. Trojmesačná sadzba Libor britskej libry sa dostala na základnú sadzbu 6,7975 percenta, teda o 100 bodov nad oficiálnu základnú sadzbu Bank of England 5,75 percenta. Dosiahla sa tak na najvyššiu úroveň od finančnej krízy v roku 1998. Trojmesačná sadzba Libor, dominujúca americkému doláru, ktorá sa bežne pohybuje veľmi blízko sadzby Federálneho rezervného systému (Fedu), narástla z 5,25 na 5,7 percenta. Pritom ešte pred mesiacom bola na úrovni 5,35. Vzniknutá situácia celkom prirodzene vyvolávala tlak najmä bankárskych kruhov na centrálne banky. Na rozdiel od Európskej centrálnej banky a amerického Fedu, však ešte začiatkom septembra sa Bank of England zdržala nastolenia krízových opatrení. Prevládala vyčkávacia taktika vyplývajúca z obavy podporiť kroky, ktoré by mohli byť hodnotené ako podnet na prevzatie prílišného rizika.
S mimoriadnym záujmom očakávané zasadanie Fedu 18. tohto mesiaca a jeho postoj k zníženiu výšky úrokovej sadzby nepriniesli žiadne prekvapenie. Rébus vyriešili centrálni bankári znížením sadzby o 0,5 percentuálneho bodu na 4,75 percenta. V USA sa však zdvíhala voči zníženiu aj silná opozícia, pretože je to ako dosiahnutie prepustenia špekulantov na slobodu a vyvolávanie vystavenia sa riziku morálneho hazardu. Z ekonomickej perspektívy je však možno považovať nižšiu sadzbu za oprávnenú. A to napriek tomu, že dolár okamžite reagoval poklesom k rekordnej hodnote 1,392 za euro. Rozhodnutie Fedu však aktuálne pomohlo trhom s akciami, ktoré stúpli o viac ako 2 percentá a cena zlata o 1 percento, čím sa dostala na 28-ročné maximum. Cena ropy však zatiaľ zostala na rekordnej výške 82 dolárov za barel, čo je zatiaľ znepokojujúci signál, najmä na možný vývoj cien. Situácia sa teda môže upokojiť iba krátkodobo a scenár s pádom cien nehnuteľností a hroziacou recesiou môže byť opäť na stole centrálnych bankárov.
Trh s nehnuteľnosťami sa totiž, v priebehu posledných troch mesiacov, kontinuálne radikálne zhoršoval, sprevádzaný poklesom ich cien, nižším predajom a zvyšujúcou sa bilanciou majetku nepredaných domov. Stav sa dostal na úroveň, ktorú bolo možné pozorovať v septembri 1990, t. j. presne pred 17 rokmi. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ekonomika bola vtedy v recesii.
Problémy subprimárneho trhu sa teraz spájajú predovšetkým s prevalením sa hypotekárnych trhov do sloních rozmerov. A tie spôsobil silný rozvrat celého finančného sektora nielen v USA, ale vzhľadom na značné nadnárodné investície aj v globálnych rozmeroch. Pripomína to dilemu väzňov. Úverové inštitúcie poznajú svoje vlastné postavenie voči subprimárnemu trhu a rozširujúce sa záruky trhu dlhových obligácií. Nepoznajú však reakciu iných hráčov na finančnom trhu. Vyčkávajú predovšetkým na pohyb -- hlavne na znižovanie -- úverových sadzieb. Dilema väzňov je výsledkom finančného inžinierstva. Naposledy sa prejavila v zamotaní krízy s cennými papiermi (vydaním cenných papierov na nákup aktívami krytých cenných papierov, ktoré sú znovu " premiešané, zabalené" a predané vo forme dlhopisov do súkromného sektora).
Ak by zostal úverový rozvrat, chaos vo finančnom sektore nekontrolovateľný, rútil by sa na posledných požičiavateľov, a to tak na spoločnosti, ako aj na súkromné osoby, s rizikom recesie, podobajúcej sa tej z tridsiatych rokov, a nie tak dávnej japonskej (z deväťdesiatych rokov). Toho sú si relevantné centrálne banky nepochybne vedomé. Ich zodpovednosťou je preto zamedziť jeho materializácii a exaktne pomenovať problémy o. i. aj morálneho nebezpečenstva, hoci by mali iba sekundárny význam. Centrálne banky sú si vedomé nebezpečenstiev súčasnej svetovej ekonomiky a preukázali, že sú schopné dočasne vstrekovať finančné prostriedky na zabezpečenie likvidity. Nie však permanentne.
Ben Bernanke, šéf Fedu, na nedávnom stretnutí bankárov v Jackon Hole opakoval, že pokračuje monitorovanie situácie a v prípade potreby limitovania nepriaznivých účinkov na prehĺbenie ekonomiky, ktoré môžu vzísť z rozpadu finančných trhov, bude Fed reagovať.
Akokoľvek, očakávané zníženie sadzby Fedom nemusí byť dokonalým, konečným riešením problému. Okrem toho je nepravdepodobné, že Fed pristúpi k zníženiu úrokovej sadzby predtým, ako bude mať k dispozícii dôležité informácie o vývoji ekonomiky, ako sú napríklad údaje o zamestnanosti a inflácii. Rýchle zotavenie trhov s cennými papiermi, ako výsledok zužovania úverových rozpätí v nádeji zníženia sadzby môže spôsobiť, že takéto krátenie sa ukáže zbytočné. Rovnako by sa však dalo argumentovať, že by bolo asi pre Fed nemúdre úrokovú sadzbu neznížiť, aj keby boli trhy zotavené. A to kvôli spotrebiteľskému riziku. Finančný systém môže byť imúnnejší voči finančným šokom kvôli zábezpekám -- sústrediac všetky druhy pôžičiek -- a ich predaj do súkromného sektora, hlavne prostredníctvom nepriamych držiteľov ich aktív a penzijných fondov. Straty na subprimárnom trhu by potom znášal súkromný sektor. Tieto straty by však boli len zlomkom tých, ktoré sú na trhu s nehnuteľnosťami.
Stále nemožno vylúčiť nebezpečenstvo, že negatívny a signifikantný vplyv na spotrebu môže pokračovať aj v roku 2008. Straty sú už v súčasnosti nezvratné a OECD aktuálne reagovala korigovaním svojej prognózy zníženia ekonomického rastu, a to tak v USA, ako aj v eurozóne. Svetová ekonomika sa potáca vo víre krízy duálneho problému, keď trh s nehnuteľnosťami je sprevádzaný súčasne nedostatkom likvidity a voľných úverových zdrojov.
Na Slovensku sme zatiaľ svedkami veselej kampane na výhodné hypotekárne úvery (aj na 120 percent). NBS zatiaľ mlčí, likvidita na slovenskom medzibankovom trhu ešte nie je problém. To však nemusí trvať večne. Imunita v tomto prípade neplatí.
StoryEditor