"Get the World -- Získaj svet" -- hlása nápis nad vchodom do Technickej univerzity v Jekaterinburgu. Jej študenti, štyri desiatky štipendistov prezidentského vzdelávacieho programu, sa nad ním však môžu len pousmiať. Svet už totiž dávno dobyli. Z celej krajiny sa tu na Urale zišli ako nová elita manažérov.
Bývalý ruský prezident Boris Jeľcin, ktorý program pred piatimi rokmi inicioval, do týchto dobre vzdelaných pracovníkov vložil nádej, že sa s nimi pozdvihne na svetovú úroveň i ruská ekonomika. Jeho cieľ sa splnil. Dnes už do tejto "prezidentskej gardy ekonómov" patrí dobrých dvadsaťtisíc ľudí. Jedným z nich je aj Jurij Ševeľov. Ako tridsaťdvaročný nastúpil do funkcie zástupcu riaditeľa jednej teplárne, keď mal tridsaťosem, bol prijatý do spomínaného vzdelávacieho programu a dnes, v štyridsiatke, je jedným z prvých absolventov kurzu na jekaterinburskej univerzite.
Moderní Rusi
Keď tento čerstvý držiteľ titulu Master of Business Administration -- MBA odstupuje od rečníckeho pultu, jeho kolegovia mu tlieskajú. Sú rovnakí ako on -- hovoria cudzími jazykmi, absolvovali pobyt v zahraničí, ďalšie vzdelávanie je pre nich samozrejmosťou. "Nie som nijaký nový Rus," hovorí muž s vysokým čelom a ľahko prešedivenými spánkami takmer urazene. "Som skôr moderný Rus. Všetko, čo mám, som získal vlastnou prácou." A vysvetľuje, že nemá nič spoločné s novozbohatnutými Rusmi 90. rokov, ktorí v legendárnych vínovočervených sakách lovili korisť v divokom svete trhového hospodárstva. Ich čas sa podľa Ševeľova skončil. "Je ich čoraz menej," hovorí. A na rozdiel od nich nepoužíva módne terénne auto, ale tradičnú ruskú Volgu.
Z teplárne do kancelárie
Ševeľov celý svoj život strávil v provincii, v Pervouralsku, stošesťdesiattisícovom meste na Urale. Od 23 rokov pracuje v teplárni -- najskôr ako zámočnícky učeň, neskôr ako majster a vedúci oddelenia. Tu spoznal aj manželku, tu chodia do školy i jeho dve dcéry. A teraz sedí vo vysokom koženom kresle, pred sebou má tri telefóny. "Ak koncern nezrekonštruujeme, prehráme," hovorí vážne. Plán na záchranu firmy pochádza z jeho hlavy. "Musíme zlepšiť kvalitu, pracovať efektívne a získať investorov," odriekava manažérsku abecedu. "Časy, keď riaditeľ udieral päsťou na stôl a všetky problémy sa vyriešili, sú preč," dodáva. A uzatvárať obchodné transakcie v saune? "To je nezmysel. To neexistuje. Stará garda riaditeľov už odišla. Z mojich obchodných partnerov má málokto viac ako štyridsaťpäť rokov."
Verný svojej vlasti
Sám ako mladý riaditeľ býva v štvorizbovom prenajatom byte a dovolenku v zahraničí si nemôže dovoliť každý rok. A keby mu niekto ponúkol prácu v zahraničí? Plynule po anglicky hovoriaci Ševeľov len krčí ramenami. "Štát za moje vzdelanie zaplatil dosť peňazí. Som teda povinný využiť získané znalosti pre blaho mojej oblasti," vysvetľuje. Na vlastnú prácu je pyšný. Sotva sa môže dočkať, aby návštevníkovi ukázal priestory podniku -- čisté asfaltové cestičky, obrubníky natreté pekne na bielo, správne pokosený trávnik. "Aj to je pracovná kultúra," komentuje viac sám pre seba. V jednej z montážnych hál montéri práve teraz inštalujú nový plnoautomatický kotol. Ten sa má podľa Ševeľovovho plánu vyplatiť už o dva roky. "Všetko sa tu obracia k lepšiemu. Len sa pre to musí niečo urobiť," pokyvuje hlavou.