V. Labáth: Mediácia -- alternatívny a dobrovoľný spôsob ukončenia konfliktu

Nedávne štatistiky Centre for Effective Dispute Resolution (Stredisko pre efektívne riešenie sporov) v Londýne ukazujú, že podnikoví klienti majú veľký záujem o riešenie sporov mediáciou. Až 96 % firiem-respondentov povedalo, že chcú, aby súdy pred hlavným pojednávaním navrhli mediáciu a 68 % by uvítalo jej zavedenie pred začatím konania. Posolstvo právnických firiem je jasné - ich klienti chcú viac informácií o mediácii, a čo je dôležitejšie, chcú mediáciu. Tá sa na Slovensko dostala začiatkom 90. rokov prostredníctvom "mediačných" nadšencov. Prebrali ju z USA, kde má takéto riešenie sporov veľkú tradíciu. Aká je teda dnešná situácia na Slovensku?

Pravdepodobne málo ľudí na Slovensku má skúsenosti s mediačným riešením sporov.
- Áno, je to tak. Nie je to však spôsobené tým, že by táto služba u nás neexistovala. Len na porovnanie v Maďarsku sa uskutočňuje mediácia v rodinných a zamestnaneckých sporoch s podporou štátnej administratívy. Ročne tam riešia okolo 250 rozvodov, problémov starostlivosti o deti, pracovno-právnych vzťahov. U nás je to asi desatina v celom spektre mediačných služieb - v komerčnej, komunitnej, rodinnej sfére. Mimo rovesníckej mediácie, ktorá sa už pomerne slušne zakorenila na viacerých stredných školách na Slovensku. Veľká časť štátnej správy, ale aj právnikov, vidí zmysel mediácie. No aj tí sú skeptickí voči jej uplatňovaniu na Slovensku.

Takže situácia je až taká zlá?
- Väčšina právnikov mediáciu ignoruje. Alebo podceňuje? Neviem na to presne odpovedať. Často sa stretávam s argumentmi typu "veď to my už dávno robíme, to nie je nič nové". Čo, samozrejme, nie je pravda. Týmto tvrdením len dokazujú, že o mediácii nič nevedia. Domnievam sa, že súčasná kultúra vyjednávania, podnikania, politiky nepodporuje mediáciu, skôr naopak. Napriek tomu sa snažíme ponúkať voči kultúre konfrontácie, násilia a manipulácie kultúru konsenzuálnu, čiže dohodu. Ja osobne verím, že presadenie mediácie je len otázkou času.

Čo mediácia znamená?
- Je to intervencia, teda zásah tretej strany, keď dve alebo viaceré sporiace sa strany prestali vyjednávať. Keď prestali konštruktívne rokovať, začali sa správať deštruktívne, začali unikať, manipulatívne zasahovať do procesu (vrátane násilia a mocenských vplyvov), prerušili rokovanie a podobne. Mediácia znamená dobrovoľný, menej formálny proces. Mediátor, odborník na alternatívne riešenie konfliktov, vedie proces tak, aby sa sporiaci dokázali sami dohodnúť na riešení, ktoré im vyhovuje. Mediátor teda nenavrhuje riešenia, nemá právo rozhodovať, jeho autorita vyplýva z jeho znalostí a zručnosti viesť proces riešenia konfliktu. Mediátor je neutrálna osoba, ktorú akceptujú obe strany.

Aká situácia je v súčasnosti na Slovensku?
- Mediáciu zatiaľ neupravuje nijaký zákon. Ani ju však nezakazuje. Ministerstvo spravodlivosti SR pripravuje zákony o mediácii. Veríme, že prijatie takéhoto zákona významne pomôže k implementácii mediácie na Slovensku. Predpokladáme totiž, že prijatím zákona nastane aj zmena v postoji k mediácii. Veľakrát sa nám totižto stalo, že sporiaca sa strana odmietla účasť na mediácii práve preto, že ju neodobril nijaký zákon. Bežné sú reakcie "A vy ste kto, že nám zasahujete do sporu?", "Kto vás na to oprávnil?", "Máte na to povolenie štátu?" Vysvetľujeme si to ako istý paternalistický prežitok - pokiaľ tu nie je garancia štátu, takáto služba je podozrivá. Veríme, že zákon bude prijatý a hlavne, že bude prijatý v zmysluplnom znení.

Aké sú skúsenosti na Slovensku s takýmto riešením sporov?
- Vynikajúce. Ale s jednou podmienkou - ak sa sporiace strany rozhodnú na mediačnom procese participovať.

Čo to znamená?
- Mediácii ľudia neveria. Majú zábrany hovoriť o svojich problémoch s cudzími ľuďmi. Keď sa teda už raz rozhodnú pre mediáciu začnú spolupracovať. Jej účinnosť je potom okolo 80 - 85 %. Toto číslo je ohromujúce. Dohoda nastala v takomto vysokom počte, ale iba v prípadoch, keď obidve alebo viaceré strany dobrovoľne prišli na mediáciu. Pretože ide o dobrovoľnú cestu riešenia sporov. Kedykoľvek ju možno prerušiť, môže sa realizovať pred súdnym procesom, počas neho i po jeho skončení.

Ako to teda prebieha (ako proces končí)?
- Úspešná mediácia vždy končí dohodou. Používame písomnú dohodu z viacerých dôvodov - aby nedošlo k skresleniu dohody, aby bolo možné vrátiť sa k nej aj v budúcnosti. Písomná dohoda je viac-menej istý záväzok. Táto dohoda nemá hodnotu rozhodnutia súdu. Ten rozhoduje, mediátor sprostredkuje komunikáciu a vyjednávanie medzi sporiacimi sa stranami. Mediácia nemá nahradiť súdy ani rozhodcovské konanie. Často sa stretávam s otázkou jej vymožiteľnosti. Dohoda dosiahnutá v mediácii zodpovedá požiadavkám oboch strán. Ak to tak je, potom ju netreba vymáhať. Vymáhajú sa veci, s ktorými ľudia nesúhlasia, ktoré idú proti nim. To sa v dobre vedenej mediácii nestáva. Kvalita mediátora spočíva práve v schopnosti porozumieť obom stranám, odhaliť predmet sporu, zachytiť nesúhlas alebo úskoky niektorej strany. U neho nerozhoduje právne stanovisko. V mediácii rozhodujú predovšetkým záujmy sporiacich sa strán. To, aby bola dohoda vyrovnaná a realistická, je zodpovednosťou mediátora. Trochu pejoratívne by sa dalo povedať "mediácia nehľadá pravdu a spravodlivosť. Mediácia hľadá riešenia". Spravodlivosť sa individuálne vníma veľmi diferencovane. V mediácii ide práve o pocity výhry a spravodlivosti na oboch stranách.

Čo ak strany zmenia názor na dohodu?
- S odstupom času sa môže stať, že niektorá pasáž dohody prestane vyhovovať jednej zo strán. Aby sme tomu predišli, dávame do dohody bod - čo robiť, keď sa dohoda nebude plniť. Obyčajne sa strany opäť stretnú s mediátorom, ale stáva sa aj to, že posunú problém na súd. To všetko k mediácii patrí. Právoplatnosť dohody je rovnaká ako právoplatnosť akejkoľvek inej dohody, ktorú uzatvoria dvaja občania alebo dve organizácie. Niekedy si dajú strany overiť svoju dohodu notárom. Právoplatnosť výsledku však nik nezaručuje. V mediácii ide hlavne o šancu nájsť riešenie za pomoci odborníka na konflikty bez toho, aby sa ľudia vystavili súdnej procedúre. Ide o šancu férovo ovplyvniť riešenie sporu.

Koľko sporov za rok riešite? Prikláňajú sa k takémuto riešeniu aj veľké firmy, alebo len menšie či skôr fyzické osoby?
- Už som spomenul, že mediácii sa na Slovensku nedarí. Napríklad za tento rok sme riešili 3 spory, dva ďalšie sa chystajú v najbližších dňoch. Celkovo môžeme hovoriť o 35 - 40 sporoch v komerčnej a rodinnej sfére. Doteraz o mediáciu prejavovali záujem predovšetkým menšie firmy.

Ako dlho zvyčajne trvá riešenie takýchto sporov?
- Jedno mediačné stretnutie trvá približne 2 - 3 hodiny. Niekedy sú potrebné 2, inokedy 3 stretnutia. Pri jednoduchších sporoch stačí jedno.

Je takéto riešenie sporov aj finančne výhodnejšie? Ak áno, prečo?
- Mediácia je finančne výhodnejšia. Z hľadiska priamych nákladov hlavne preto, že trvá kratšie. Z pohľadu nepriamych nákladov preto, že ju možno zrealizovať do 10 - 15 dní.

Kto môže byť mediátorom? Musí mať na to špeciálne vzdelanie, alebo aspoň prechádza nejakým školením?
- Názory na to, kto môže byť mediátorom sa rôznia. Všeobecne, myslím tým v iných krajinách - v kolíske modernej mediácie v USA, v Kanade, ale aj v Rakúsku, v Čechách, Maďarsku alebo Poľsku to môže byť ktokoľvek, kto má istú úroveň vzdelania. Niekde je požiadavka stredoškolského, inde vysokoškolského stupňa. Mediačné služby poskytujú zväčša právnici, psychológovia, sociálni pracovníci, ekonómovia. Okrem toho musí záujemca o mediáciu prejsť vzdelávaním. Obyčajne to býva tréning v mediácii, v ktorom ide o nácvik sociálnych zručností. Nasleduje pozorovanie a pasívna účasť na mediácii. Neskôr vedenie mediačného sedenia pod supervíziou skúseného mediátora (odborný dohľad). V súčasnosti prešlo základným tréningom v mediácii okolo 150 ľudí (mimo školskej sféry). Nadstavbový tréning ukončilo možno dvadsať odborníkov. Celá príprava má rôznu dĺžku, napríklad v Rakúsku je to okolo 200 hodín. Na Slovensku vznikla v roku 2002 Asociácia mediátorov Slovenska, ktorá má okolo 60 členov. Tam sa tieto témy intenzívne preberajú. Rozhodujúci však bude zákon o mediácii, ktorý vymedzí rámec na jej realizáciu v SR.