Príjmy zo zahraničia
Na Slovensku som bol v roku 2007 v riadnom pracovnom pomere u svojho zamestnávateľa, pričom v rámci mojej dovolenky som pracoval 3 týždne v zahraničí v Škótsku, kde som bol riadne registrovaný a platil sociálne poistenie. Zamestnávateľ v Škótsku mi nesťahoval žiadne dane, lebo vedel, že som tam iba 3 týždne a počas tohto obdobia nezarobím viac ako 5-tisíc libier. Do tejto sumy sa síce mzda zdaňuje, ale po požiadaní o vrátenie dane sa vracia.
Predpokladám, že tento príjem zo zahraničia mám uviesť v daňovom priznaní. Hrozí mi nejaké doplatenie dane alebo príjem stačí uviesť do daňového priznania a na základe zamedzenia dvojitého zdanenia nebudem platiť na Slovensku daň?
Z uvedených údajov vyplýva, že ste rezidentom Slovenskej republiky a máte v SR daňovú povinnosť z celosvetových príjmov. Takýto daňovník má podľa § 32 ods. 2 písm. b/ zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. povinnosť podať daňové priznanie na miestne príslušný slovenský daňový úrad. Príjmy z tuzemska aj zo zahraničia uvediete v daňovom priznaní typ A. Na vylúčenie dvojitého zdanenia v súlade so zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia medzi ČSFR a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska (uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 89/1992) uplatníte metódu vyňatia, v súlade s ktorou sa príjmy dosiahnuté v Anglicku vyjmú z celkových zdaniteľných príjmov. Na tento účel je v tlačive priznania typ A riadok 46, na ktorom uvediete príjmy, respektíve základ dane z Anglicka po prepočte kurzom. Na riadku 47 uvediete základ dane, v ktorom budú zahrnuté už len príjmy zo Slovenskej republiky, z ktorých vypočítate daň. Prílohou priznania bude potvrdenie od slovenského zamestnávateľa a potvrdenie o príjmoch zo zahraničia.
Rezident vo Francúzsku alebo u nás
Som dlhodobo vo Francúzsku, 9 rokov ale stále iba 9 mesiacov a 3 sme doma s celou rodinou. Aké mám daňové povinnosti?
Vo vašom prípade je nevyhnutné určiť, v ktorom štáte by ste boli daňovým rezidentom. Ak máte trvalý pobyt v Slovenskej republike, ste podľa slovenského zákona o dani z príjmov (zákon č. 595/2003 Z. z.) rezidentom SR. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v otázke je možné, že vás za svojho rezidenta považuje aj Francúzsko. V tom prípade vzniká tzv. konflikt dvojitej rezidencie, ktorý sa rieši podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi oboma štátmi (uverejnená v Zb. zákonov pod č. 73/1975). Ak ste rezidentom Francúzska, je potrebné požiadať tamojší daňový úrad o vydanie potvrdenia o daňovej rezidencii -- domicile. V tom prípade by ste boli v SR zdaňovaný len z prípadných príjmov plynúcich z územia SR. Ak takéto príjmy nemáte, nevznikla by vám povinnosť podania daňového priznania na slovenský daňový úrad. Ak ste rezidentom SR, ste zdaňovaný z tzv. celosvetových príjmov. Potom vám vzniká povinnosť podať na miestne príslušný daňový úrad v SR daňové priznanie, v ktorom uvediete aj príjmy z Francúzska.
Výdavky na stravu a vreckové
Som živnostník a pracujem v zahraničí na slovenskú živnosť. Chcem sa spýtať, či si dobre uplatňujem výdavky na stravné a vreckové. Stravné si uplatňujem 45 eur na deň a vreckové 40 % zo sumy stravného na deň. Ďalej ma zaujíma, koľko dní maximálne môžem pracovať v zahraničí a uplatňovať si tieto výdavky. Neviem, či to nejako zákon upravuje. Zaujíma ma, či správne prepočítavam kurz eura na korunu, keďže prepočítavam podľa kurzu NBS a beriem do úvahy priemerné mesačné kurzy NBS.
Pokiaľ máte miesto pravidelného výkonu činnosti (miesto podnikania v živnostenskom oprávnení) v SR a činnosť vykonávate v inom mieste, to je v zahraničí, máte podľa § 19 ods. 2 písm. e/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov nárok okrem iného aj na stravovanie a na sumu do výšky 40 % nároku na stravné podľa zákona o cestovných náhradách č. 283/2002 Z. z. Výška stravného pre rok 2008 je ustanovená Opatrením MF SR č. 625/2007 Z. z. podľa jednotlivých štátov. Správnosť uvádzaného stravného nevieme odsúhlasiť, keďže neuvádzate, v ktorom štáte vykonávate činnosť. Dĺžka pobytu v zahraničí v nadväznosti na uplatnenie týchto výdavkov nie je zákonom obmedzená.
Pre posúdenie správnosti používaného kurzu je podstatné, či pri vyčíslení základu dane vychádzate z účtovníctva alebo si uplatňujete paušálne výdavky. V prípade uplatňovania paušálnych výdavkov sa na prepočet príjmu použije priemerný kurz za kalendárny mesiac, v ktorom bol poskytnutý príjem, alebo sa použije kurz platný v deň, v ktorom bol prijatý príjem v cudzej mene alebo bol pripísaný bankou. Ak vyčísľujete základ dane z vedeného účtovníctva, pri prepočte cudzej meny na slovenskú menu sa používa kurz podľa účtovných predpisov (§ 24 zákona o účtovníctve č. 431/2002 Z. z.).
Tomáš Polák, poradenská agentúra Tempo
Výdavky pri práci v zahraničí
Živnostník pracoval 7 týždňov v Holandsku. Patria mu diéty za každý deň, aj soboty a nedele? Podľa akého kurzu NBS prepočítava diéty, každý deň, alebo až pri vyúčtovaní pracovnej cesty?
Zákon o dani z príjmov (číslo 595/2003 Z. z.) uznáva daňovníkovi -- podnikateľovi okrem iného výdavky vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou na inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa zákona o cestovných náhradách (číslo 283/2002 Z. z.). Podľa zákona o cestovných náhradách zamestnancovi (a teda aj podnikateľovi) patrí stravné za každý kalendárny deň, teda aj za soboty a nedele. Tieto výdavky nemôže uplatniť podnikateľ, ktorý v zahraničí pracoval ako zamestnanec.
Na prepočítanie výdavkov v cudzej mene na slovenskú menu platia ustanovenia zákona o účtovníctve (§ 24 ods. 2 a 3), ktoré akceptuje aj zákon o dani z príjmov (§ 34). Výdavky sa prepočítavajú kurzom NBS ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu alebo v prípadoch kúpy alebo predaja cudzej meny za slovenskú menu kurzom banky alebo zmenárne, ktorá predaj alebo kúpu uskutočnila. Deň uskutočnenia účtovného prípadu upravujú vykonávacie predpisy pre jednoduché i podvojné účtovníctvo. Tie výslovne uvádzajú len najobvyklejšie účtovné prípady. Prípad výdavkov súvisiacich s prácou v zahraničí sa neuvádza. Uplatní sa všeobecná časť príslušného ustanovenia, podľa ktorej dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň zistenia skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva a ktoré v účtovnej jednotke nastali a účtovná jednotka má k dispozícii potrebné podklady, ktoré dokumentujú tieto skutočnosti.
Možno uplatniť predstavu, že hoci podnikateľ odchádza pracovať do zahraničia, jeho "podnik" vrátane vedenia jeho účtovníctva ostáva vo svojom sídle. Podnikateľ je teda z hľadiska cestovných výdavkov v rovnakej situácii ako zamestnanec. Pred odchodom si vyzdvihne pravdepodobne zo svojej valutovej pokladnice preddavok -- výdavok neovplyvní základ dane, prepočíta sa kurzom NBS v deň výplaty preddavku. S týmito prostriedkami nakladá počas celého pobytu v cudzine s tým, že tam k jeho prostriedkom v cudzej mene pribudnú aj prípadné tržby za jeho prácu (ak si ich nedáva poukazovať na svoj účet v slovenskej banke). Po návrate zo zahraničného pobytu vyúčtuje výdavky vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v zahraničí podobne ako zamestnanec. Výdavky, ktoré sú daňovými výdavkami, sa prepočítajú kurzom NBS v deň vyúčtovania, pretože v ten deň má účtovná jednotka k dispozícii potrebné podklady. Súčasne sa zúčtuje prípadný kladný alebo záporný rozdiel oproti vybranému preddavku.
Tatjana Pecháčová, odborníčka na účtovníctvo
Plat z Rakúska
Už štyri roky som vydatá za rakúskeho štátneho príslušníka a tri roky pracujem v rakúskej firme. Dane z príjmov odvádzam zrážkou zo mzdy. Trvalý pobyt mám na Slovensku a prihlásená som aj v Rakúsku. Je potrebné podať daňové priznanie aj na Slovensku?
-- Ak máte trvalý pobyt len na Slovensku, ste daňovým rezidentom SR (potrebné je podať u nás daňové priznanie z celosvetových príjmov a príjmy zdanené zo zamestnania v Rakúsku sa vám u nás vynímajú zo zdanenia, takže pôjde o formalitu).
Ak máte trvalý pobyt aj na Slovensku a aj v Rakúsku, je dôležité, kde máte stály byt. Ak máte stály byt v oboch štátoch, máte daňový domicil v štáte, kde máte užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životných záujmov). V takom prípade ste daňovým rezidentom toho štátu a u nás priznávate len príjmy plynúce zo zdrojov na území SR. Vychádzame zo zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá platí medzi SR a Rakúskom (č. 48/1979 Zb.). V prípade pochybností si dajte vystaviť potvrdenie o daňovom domicile (u nás, respektíve v Rakúsku).
Zahraničný príjem
Od januára do augusta 2007 som bol zamestnaný na Slovensku a od septembra 2007 (to je menej ako 180 dní) pracujem v Rakúsku, pričom trvalý pobyt mám stále na Slovensku. Ako postupovať pri príprave daňového priznania?
Ako náš daňový rezident ste povinný platiť u nás daň z celosvetových príjmov. To znamená, že do daňového priznania budete musieť uviesť uvedené príjmy plynúce zo SR (na základe potvrdenia, ktoré vám zamestnávateľ aj bez žiadosti pošle najneskôr do 10. marca 2008) a aj z Rakúska. Podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá platí medzi SR a Rakúskom (vyhláška č. 48/1979 Zb.), sa aplikuje metóda vyňatia tohto príjmu u nás zo zdanenia. Tu sa teda s daňou zaplatenou v Rakúsku u nás "nepracuje". To znamená, že stačí, ak do priznania uvediete zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti z Rakúska, pričom si môžete uplatniť aj tam zaplatené poistné, ktoré s týmto príjmom súvisí, a príjmy zo SR. Ďalší postup vyplýva z tlačiva daňového priznania. V podstate ide o to, že z príjmov z Rakúska u nás platiť daň nebudete, ale priznať ich musíte. Paušálne výdavky z príjmov zo závislej činnosti nemožno uplatniť
Príjem z ČR a zo SR
Syn pracoval od 1. 1. 2007 do 28. 2. 2007 v T-Com Bratislave, od 1. 3. 2007 pracuje v ČR, iná firma, iná republika. Ako treba postupovať? Má požiadať o potvrdenie od obidvoch zamestnávateľov a sám podať daňové priznanie v SR?
Predpokladám, že váš syn je náš tzv. daňový rezident, to je napríklad, že má u nás trvalý pobyt v zmysle medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá platí medzi SR a ČR (č. 238/2003 Z. z.). V takomto prípade u nás musí priznať príjmy celosvetové a v ČR (ako daňový nerezident) príjmy plynúce len z územia ČR.
Postupovať by mal tak, že v ČR by si mal najprv vyrovnať daňovú povinnosť a vyžiadať od príslušného finančného úradu (obdoba nášho daňového úradu) potvrdenie o zaplatenej dani. U nás mu odporúčam požiadať do polovice marca 2008 svoj daňový úrad o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania a potom podať priznanie, keď bude mať všetko vybavené. Doň uvedie príjem zo SR (na základe potvrdenia od T-Com Bratislava, ktoré mu bude poslané automaticky, to je bez žiadosti) a príjem z ČR. K priznaniu priloží kópiu potvrdenia od zamestnávateľa v SR a potvrdenie o zaplatení dane v ČR (nie potvrdenie od zamestnávateľa v ČR). Pri výpočte dane bude aplikovať metódu zápočtu dane zaplatenej v ČR (z tlačiva vyplýva ďalší postup).
Príjem z Veľkej Británie a daň
1. Počas leta som bol vo Veľkej Británii na brigáde, platil som tam dane a veľká časť mi bola aj vrátená. Mám povinnosť podať z tohto zárobku daňové priznanie v SR?
2. Mám trvalý pobyt na Slovensku. Od roku 2006 bývam a pracujem vo Veľkej Británii v riadnom pracovnom pomere so všetkými náležitosťami ako fyzická osoba, nepodnikateľ, kde mi zamestnávateľ odvádza všetky príspevky -- poistné a dane. Vo Veľkej Británii sa nachádzam dlhšie ako 183 dní v daňovom roku, čiže na Slovensku sa nenachádzam v priebehu celého kalendárneho roka ani 20 dní. Mimo tohto príjmu nepoberám žiaden iný príjem. Mám povinnosť podávať daňové priznanie za rok 2007 aj na Slovensku? Na internete som sa dočítala že v EÚ platí nariadenie, podľa ktorého osoba podlieha legislatíve len jedného členského štátu, a to podľa toho, v ktorom pracuje. Ako je to so zamedzením dvojitého zdanenia?
3. Na Slovensku som bol v roku 2007 v riadnom pracovnom pomere u svojho zamestnávateľa, pričom v rámci mojej dovolenky som pracoval tri týždne v Škótsku, kde som bol riadne registrovaný a platil sociálne poistenie. Zamestnávateľ v Škótsku mi nezrážal žiadne dane, lebo vedel, že som tam iba tri týždne a počas tohto obdobia nezarobím viac ako 5 000 libier (do tejto sumy sa síce mzda zdaňuje, ale po požiadaní o vrátenie dane sa vracia). Po prekročení tejto hranice sa už žiadna daň nevracia -- je to podobná analógia s našou daňovou odpočítateľnou položkou, ale u nás sa to robí na mesačnej báze, kým tam väčšinou na ročnej báze. Predpokladám, že tento príjem zo zahraničia mám uviesť v daňovom priznaní. Ak áno, "hrozí mi" nejaké doplatenie dane, keďže v UK som zaplatil daň z príjmu rovnú nule (alebo to len stačí uviesť do daňového priznania a na základe zamedzenia dvojitého zdanenia nemusím platiť nič na Slovensku)?
Ak uvedené príjmy (prípadne aj ďalšie) boli za rok 2007 do 47 808 korún, tak ste všetci povinní podať u nás daňové priznanie. Tieto príjmy sú u nás vyňaté zo zdanenia, takže pôjde len o formalitu. Nezáleží na tom, či bola daň vrátená, ani nie je dôležitá jej výška. Vychádzame zo zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá platí medzi SR a Veľkou Britániou (vyhláška č. 89/1992 Zb.).
Platí to z toho dôvodu, že máte na území SR trvalý pobyt, to je -- ste daňovým rezidentom SR, kde ste povinní priznať celosvetové príjmy (aj keď ide len o príjmy zo zahraničia). Vo Veľkej Británii ste daňovým nerezidentom, to je -- ste povinní platiť daň z príjmov plynúcich len z územia tohto štátu.
Pokiaľ ide o EÚ, daňová problematika je riešená v každom štáte osobitne. Medzinárodné obojstranné zmluvy, najmä o zamedzení dvojitého zdanenia riešia to, aby nebol príjem plynúci z jedného zmluvného štátu pri jeho priznaní v druhom štáte dvakrát zdanený (v štáte tzv. daňovej rezidencie). Zo zmluvy vyplýva metóda, aká sa má na tento účel aplikovať (spravidla vyňatie z príjmov alebo zápočet dane zaplatenej v druhom štáte).
Príjem z USA a daň
Musím uviesť príjmy zo zahraničia do daňového priznania, ak som pracovala v lete v USA a tieto príjmy mi boli zdanené? Keďže som v tom čase mala študentské víza, ale študentkou som už nebola, daň mi z USA vrátia. Budem musieť zaplatiť túto daň na Slovensku?
Keďže máte -- predpokladáme -- bydlisko (trvalý pobyt) na území SR, ste naším daňovým rezidentom. Z toho vyplýva pre vás povinnosť podať u nás daňové priznanie z celosvetových príjmov. Do priznania sa však podľa nášho daňového zákona neuvádzajú príjmy od dane oslobodené. Z otázky nevieme posúdiť, či príjem, ktorý ste v USA mali, bol tam od dane oslobodený alebo nie. Odporúčame pozrieť čl. 21 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá platí medzi SR a USA (vyhláška č. 74/1994 Zb.), ktorý sa vzťahuje na študentov (ktorí mali tento štatút na začiatku svojej návštevy v USA) a podľa ktorého sú, za tam uvedených podmienok, príjmy od dane oslobodené v USA do 5 000 dolárov ročne. Ak by išlo o takúto situáciu, potom podľa § 2 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov nejde u nás o zdaniteľný príjem. Zdaniteľným príjmom podľa tohto ustanovenia je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy. V nadväznosti na to podľa § 32 ods. 1 tohto zákona daňové priznanie je povinný podať ten daňovník, ktorý za rok 2007 dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce sumu 47 808 korún. Ak by nešlo o takýto príjem, daňové priznanie budete musieť podať (pri príjmoch vyšších ako uvedená hranica), a keďže z medzinárodnej zmluvy vyplýva pri vylúčení dvojitého zdanenia v tomto prípade metóda zápočtu dane, tak ju budete musieť zaplatiť u nás (v USA sa neplatila, resp. bude vrátená).
Zdanenie českého občana
Manžel je Čech, trvalé bydlisko má v ČR, pracoval celý rok 2007 na Slovensku u slovenského zamestnávateľa -- odvádzal preddavky na daň a poistenie v SR. Vo februári 2007 mu boli vyplatené prémie od predchádzajúceho českého zamestnávateľa. Podľa českého finančného úradu si môže vybrať, či bude daniť oba príjmy spoločne v ČR alebo v SR.
Podľa slovenského daňového úradu musí zdaniť oba príjmy v ČR -- slovenský príjem bude upravený ako celosvetový príjem s tým, že zároveň zamestnávateľ za neho bude podávať priznanie v SR. Akým spôsobom má príjmy správne zdaniť?
Informácie, ktoré uvádzate ako usmernenia príslušných úradov, sú chaotické. Podstatné podľa nášho právneho stavu je, v ktorom štáte má váš manžel daňový domicil (kde je daňovým rezidentom, to je, kde má platiť daň z celosvetových príjmov, s aplikáciou metódy zápočtu dane zaplatenej v druhom zmluvnom štáte). Tam, kde je daňovým nerezidentom, zaplatí daň len z príjmov plynúcich z toho štátu.
Koho daňovým rezidentom je, vyplýva z čl. 4 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá platí medzi SR a ČR (vyhláška č. 283/2003 Z. z.). Ak má trvalý pobyt len v ČR, je daňovým rezidentom v ČR. U nás si v takomto prípade vyrovná daňovú povinnosť len z príjmov plynúcich z územia SR (podaním daňového priznania alebo na žiadosť vykonaním ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti). Tento príjem bude musieť mať z dôvodu zápočtu dane potvrdený naším daňovým úradom. V ČR podá daňové priznanie z príjmov plynúcich z ČR a SR a započíta si daň zaplatenú v SR na daňovú povinnosť z celosvetových príjmov.
Dagmar Piršelová, odborníčka na dane
Rezident v ČR
Pracujem v ČR a príjmy z prenájmu mi plynú aj na Slovensku. Som občanom SR, preto celosvetové príjmy priznávam v SR. V ČR začali od roku 2008 priznávať odpočet dane (ekvivalent nezdaniteľnej časti príjmu) len občanom ČR, cudzincom s trvalým pobytom a ČR daňovým domicilom. ČR daňový domicil ma diskriminuje v tom, že nemôžem podávať celosvetové daňové priznanie v SR (kde je to pre mňa výhodné vzhľadom na isté príjmy v SR). Na druhej strane, ak budem celkovo zdaňovať na Slovensku ako SR občan s trvalým pobytom v SR, tak ako zamestnanec v ČR prídem o 24-tisíc CZK na daňovom odpočte. Je to vôbec v súlade s EÚ legislatívou, aby ČR takýmto spôsobom diskriminoval pracujúceho cudzinca -- občana iného štátu EÚ? Trvalé bydlisko by som nerád menil na ČR, lebo istý čas som pracoval v SR a nechcel by som prísť o nárok na SR dôchodok.
Na určenie rozsahu daňových povinností určitej osoby na území určitého štátu je rozhodujúce stanovenie miesta jeho daňovej rezidencie (daňového domicilu). Daňoví rezidenti Slovenskej republiky sú zdaňovaní z celosvetových príjmov, kým daňoví nerezidenti sú zdaňovaní len z príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky.
Podľa § 2 písm. d) bod 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňovým rezidentom Slovenskej republiky) daňovník, ktorý má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava (v tomto prípade daňovník má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky).
Pokiaľ je však daňovník považovaný v súlade s ustanoveniami českých vnútroštátnych právnych predpisov tiež za daňového rezidenta, vzniká konflikt dvojitej rezidencie.
Konflikt dvojitej rezidencie je potrebné riešiť podľa rozhraničovacích kritérií definovaných v ustanovení článku 4 ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku č. 238/2003 Z. z. (ďalej len "zmluva").
Rozhraničovacie kritériá sa použijú pri posudzovaní určitého prípadu v poradí, v akom sú uvedené v odseku 2 článku 4 zmluvy: stály byt, stredisko životných záujmov, miesto, kde sa obvykle osoba zdržiava, štátne občianstvo, vzájomná dohoda príslušných úradov zmluvných štátov.
Po vyriešení konfliktu dvojitej rezidencie je daňovník považovaný za daňového rezidenta iba v jednom štáte, neexistuje možnosť výberu.
Podľa článku 23 ods. 1 zmluvy štátni príslušníci Slovenskej republiky nebudú podliehať v Českej republike žiadnemu zdaneniu ani akýmkoľvek povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú iné alebo ťaživejšie ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať štátni príslušníci Českej republiky, ktorí sú v rovnakom postavení najmä vzhľadom na rezidenciu.
Vo vzťahu k fyzickým osobám výraz "štátny príslušník" uvedený v zmluve označuje každú fyzickú osobu, ktorá má štátne občianstvo niektorého zmluvného štátu.
V súlade s uvedeným, daňovník -- štátny príslušník Slovenskej republiky má nárok na rovnaké podmienky zdanenia ako štátny príslušník Českej republiky iba vtedy, ak je po vyriešení konfliktu dvojitej rezidencie podľa článku 4 ods. 2 zmluvy považovaný za daňového rezidenta Českej republiky (má daňový domicil v Českej republike).