Okrem dobre známych rizikových faktorov srdcovo-cievnych ochorení, ako sú vysoký krvný tlak, poruchy tukového metabolizmu, cukrovka, nadváha, fajčenie a nedostatok pohybu, pribúdajú poznatky o novších rizikových faktoch. Populárnou témou odborných stretnutí je homocysteín, jeden z najvýznamnejších nových rizikových faktorov aterosklerózy, jej komplikácie sú dobre známe srdcové infarkty, mozgové príhody a poruchy tepien.
Homocysteín je aminokyselina, teda stavebná jednotka bielkovín. V tele vzniká z inej animokyseliny -- metionínu. Metionín je nevyhnutný na správne fungovanie organizmu. Ľudský organizmus si ho nevie vytvoriť, preto je odkázaný na jeho príjem potravou. Väčšinou ho prijímame zo živočíšnych bielkovín, menej z rastlinných.
Homocysteín bol objavený v roku 1932, záujem lekárov pritiahol až po 30 rokoch, keď bola v Severnom Írsku zistená ťažká vrodená porucha metabolizmu tejto aminokyseliny u mentálne retardovaných detí s poruchami rastu. Tieto deti mali veľmi vysoké hladiny homocysteínu v krvi, v dôsledku ktorých sa vylučoval aj do moču. Asi štvrtina týchto detí umierala do 25 rokov na srdcové a mozgové infarkty alebo žilové trombózy. t. j. upchávanie žíl krvnými zrazeninami. Trvalo až ďalších 30 rokov, kým sa zistilo, že aj mierne zvýšenie hladín homocysteínu je značným urýchľovačom vývinu aterosklerotických zmien na tepnách a súvisí aj s opakovanými žilovými trombózami.
Dnes vieme, že homocysteín je látkou toxickou pre cievy. Poznáme viac mechanizmov jeho nepriaznivého pôsobenia. Doteraz je na základe experimentov dokázaná porucha činnosti cievnej výstelky (endotelová dysfunkcia), vznik škodlivých voľných radikálov (oxidačný stres) a zvýšenie krvnej zrážanlivosti (protrombotický stav).
Homocysteín teda posilňuje takmer všetky doteraz známe mechanizmy vedúce k aterogenéze a trombogenéze.
Jeho zvýšená hladina v krvi sa správne odborne označuje ako hyperhomocyst(e)inémia, pretože ide o zmes homocysteínu a homocystínu. Hladinu homocysteínu možno v súčasnosti merať aj v našich biochemických laboratóriách. Normálna hladina je do 15 umol/l. Hladina mierne stúpa s vekom, ženy mávajú hladinu o 1 -- 2 umol/l nižšiu, v menopauze sa aj u nich hladina homocysteínu zvyšuje.
Ťažké vrodené enzýmové poruchy látkovej premeny homocysteínu, spomínané na začiatku tohto článku, sú zriedkavé, zistia sa už v detstve a zaoberajú sa nimi detskí lekári -- špecialisti.
V našich podmienkach sa stretávame s miernejšou formou tejto poruchy -- miernou hyperhomocyteinémiou. Možno sa to javí ako paradox, ale z hľadiska populácie je mierna porucha významnejšia než vysoká, pretože je veľmi častá a na rozdiel od vysokej hyperhomocysteinémie sa navonok neprejavuje. Zistenia, aká častá táto porucha u nás vlastne je, boli publikované len nedávno. Autori na Slovensku udávajú celkový výskyt asi 5 %, u chorých s prejavmi aterosklerózy medzi 14 a 47 %, u ľudí, ktorí prekonali infarkt myokardu približne 30 %. Vzostup homocysteínu o 5 umol/l zvyšuje riziko kardiovaskulárnych príhod približne o tretinu. Z tohto hľadiska je riziko podobné riziku hypercholesterolémie a fajčenia.
Vidíme teda, že má význam sa hyperhomocyteinémiou zaoberať. Tým viac, že u nás sú pre hladiny homocysteínu určujúce predovšetkým nutričné vplyvy, teda to, čo zjeme a nezjeme. Treba uviesť, že individuálna hladina homocysteínu závisí aj od genetickej výbavy jedinca. V podstate 8 až 10 % našej populácie má mutáciu génu pre enzým, ktorý spracúva homocysteín. Pri tomto defekte možno hladinu homocysteínu normalizovať vysokým príjmom predovšetkým kyseliny listovej. Najčastejšie je však hyperhomocysteinémia spôsobená stavom, keď nie je prítomný vrodený enzýmový defekt, ale nedostatočný príjem kyseliny listovej (folátu), vitamínu B12 (cyanokobaltamínu) a vitamínu B6 (pyridoxínu) nestačia zabezpečiť normálne hladiny homocysteínu v krvi.
Pre laika je veľmi povzbudzujúce vedieť, že zvýšené hladiny homocysteínu veľmi rýchlo reagujú na úpravu životného štýlu. Nepriaznivé faktory životného štýlu poznáme, sú to v poradí podľa významnosti:
1. fajčenie
2. nadmerný príjem alkoholu
3. vegetariánstvo (najmä vegánstvo, pretože vedie k deficitu vitamínu B12)
4. zlý spôsob výživy (nedostatok vitamínu B6 a kyseliny listovej)
5. nadmerný príjem živočíšnych bielkovín
6. nadmerný príjem kávy (nad 2 šálky denne)
7. nedostatok pohybu (sedavý spôsob života sa odborne nazýva sedanterizmus)
Okrem toho hladinu homocysteínu zvyšujú menopauza, niektoré lieky a chronické ochorenia. Pri týchto by vám mal lekár poradiť, ako si upraviť stravu, prípadne rozhodnúť o liečbe hyperhomocyteinémie vitamínmi. Dnes sú známe odporúčané dávky kyseliny listovej, vitamínu B6, vitamínu B12. Treba povedať, že doteraz neboli uverejnené štandardné klinické štúdie, ktoré by dokázali, že zníženie hladín homocysteínu vedie aj k zníženiu úmrtnosti na srdcovo-cievne ochorenia, prvé výsledky takýchto štúdií sa očakávajú v roku 2004. Napriek tomu výživové odporúčania týkajúce sa homocysteínu sú vo všeobecnosti prospešné, nemusíte teda čakať na podávanie liekov. Čo môžeme pre seba urobiť?
Treba vylúčiť uvedené škodlivé vplyvy, predovšetkým fajčenie, zabezpečiť si dostatok ovocia a zeleniny (0,3 -- 0,5 kg denne), príjem mäsa v dávke 3x týždenne 100 -- 150g, vhodnejšie je biele mäso (hydina, králik). Vegánstvo je úplne nevhodné, u vegetariánov situáciu zlepšuje hoci i striedmy príjem mliečnych výrobkov a vajec.
Chcela by som doplniť, že hyperhomocyteinémia je častá, a pritom pomerne ľahko ovplyvniteľná porucha. U ľudí s aktívnym prístupom k vlastnému zdraviu možno očakávať záujem aj o poznanie tohto rizikového faktora. Najdôležitejšie však je pátrať po tejto odchýlke u osôb s ďalšími rizikovými faktormi, ktoré sú uvedené na začiatku článku. Ak aj náhodou patríte k malej časti populácie s genetickou predispozíciou na túto poruchu, neznamená to, že pre vás diéta nemá význam, lebo to máte "vrodené". Naopak, práve vy potrebujete upraviť svoju výživu tak, aby ste tento nepriaznivý vplyv zneškodnili! Je to možné, je to potrebné, je to vo vašich rukách. Len práve vás to stojí viac námahy. Je veľa vecí, týkajúcich sa nášho zdravia, ktoré neovplyvníme. Popasujme sa aspoň s tými, kde máme reálne šance na úspech.