Postavenie rodov v modernej spoločnosti prechádza významnými zmenami, ktoré ovplyvňujú citový i spoločenský život väčšiny z nás. Na rozdiel od minulosti, keď problematika nerovného postavenia rodov nebola reflektovaná alebo sa o nej nehovorilo, dnes sa touto témou zaoberá množstvo laikov i vedcov. Jedni i druhí sa však rôznia v názore na to, aké sú jej príčiny i dôsledky pre celú spoločnosť.
Vedci nie sú zajedno najmä v tom, nakoľko sú rôzne sexuálne identity a typy sexuálnej aktivity vrodené, t. j. predurčené biologicky, a do akej miery sa na nich podieľa učenie. Že učenie hrá významnú úlohu, o tom sa nedá pochybovať. Nikto už totiž nepredpokladá, že by, napríklad, ľudská sexualita mala len inštinktívny charakter ako v prípade nižších živočíchov. Rôzni autori sa však líšia v tom, akú veľkú úlohu pripisujú sociálnym vplyvom.
Prírodné vplyvy
Každá diskusia o pohlaviach musí nutne začať od ľudskej genetiky. Podobne ako naša podoba, i naša príslušnosť k určitému pohlaviu, závisí na génov vložených pri počatí do zárodočnej bunky. Genetická logika hovorí, že vajíčko (ženská pohlavná bunka s chromozómami XX) môže ponúknuť zárodočnej bunke len chromozóm X, kým spermia, obsahujúca dvojicu XY, môže poskytnúť buď X (čím vznikne kombinácia XX, ženské pohlavie) alebo Y (ktoré dáva vzniknúť kombinácii XY, teda mužskému pohlaviu).
Po počatí sa nová bunka začína deliť, čím vznikajú nové, z genetickej stránky totožné bunky, ktorých následným delením sa vytvára ľudské embryo. To však už v ranej fáze vývoja obsahuje biologický aparát, na ktorého základe sa vytvárajú mužské alebo ženské pohlavné bunky. Chromozómová výbava tu zohráva úlohu výhybky, ktorá už na začiatku embryonálneho vývoja nasmeruje organizmus na jednu alebo druhú koľaj.
Puberta
Mechanizmy ďalšieho sexuálneho vývoja sa pri oboch pohlaviach spúšťajú v puberte. Priemerný vek, v ktorom dochádza k jej nástupu, sa v priemyselných spoločnostiach znižuje: pred sto rokmi predstavoval priemerný vek pri prvej menštruácii štrnásť a pol roka, dnes je to však už len dvanásť rokov. V období puberty tiež dosahujú maximum rozdiely v telesnej sile: dospelí muži majú v priemere o desať percent svalstva viac. Tu však nastáva problém a mnohí odborníci váhajú, či vôbec a do akej miery je tento stav vrodený. Argumentujú tým, že muži, od ktorých spoločnosť očakáva, že budú silní a bojovní, venujú viac času tréningu, aby viac vyhovovali predstavám spoločnosti. Biologické rozdiely, ktoré tak zdanlivo predurčujú mužov na fyzicky náročnejšiu prácu než ženy, sú podľa tohto názoru v skutočnosti len malé.
Vzniká tu teda otázka, do akej miery sú rozdiely v správaní mužov a žien dané genetickými predispozíciami a nakoľko sú podmienené sociálnymi a kultúrnymi vplyvmi. Sociobiológovia sú presvedčení, že vo všetkých kultúrach existujú v správaní mužov a žien vrodené rozdiely. Často upozorňujú, napríklad, na to, že takmer vo všetkých kultúrach je lov a boj skôr mužskou činnosťou, z čoho podľa nich vyplýva, že muži majú vrodené agresívne sklony, ktoré ženám, naopak, chýbajú.
Iní nepovažujú tieto argumenty za dostatočne presvedčivé. Miera agresivity mužov je totiž v rôznych kultúrach rôzna, od žien sa zase v niektorých kultúrach očakáva pasivita alebo jemnosť viac než v iných. Podľa tohto názoru tak vznikajú rozdiely v správaní predovšetkým na základe sociálneho osvojovania mužskej a ženskej identity.
Autíčko či bábiku?
Téme diferenciácie mužských a ženských rol bolo venované množstvo výskumných prác. Štúdie interakcií medzi matkou a dojčaťom, ktoré opisuje britský sociológ Anthony Giddens, ukázali, že matky sa inak správajú k chlapcom než k dievčatám. Platí to aj vtedy, keď si myslia, že na nich reagujú rovnako. Ak požiadame dospelého, aby hodnotil osobnosť dieťaťa, budú sa jeho odpovede líšiť podľa toho, či dieťa považuje za chlapca alebo dievča. Jeden pokus sledoval reakcie mladých mamičiek na šesťmesačné dieťa menom Elisabeth. Väčšinou sa na ňu usmievali a dávali jej na hranie bábiky. Pripadala im milá a jej plač bol "jemnučký". Reakcia druhej skupiny matiek na dieťa s rovnakým vekom menom Adam bola výrazne odlišná. Tomuto dieťaťu najčastejšie ponúkali vláčiky alebo iné "chlapčenské hračky". V skutočnosti však išlo o to isté dieťa oblečené v iných šatách.
Iná štúdia sledovala, ako zdravotnícky personál, asistujúci pri pôrode, hodnotil jednotlivých novorodencov. Pokiaľ išlo o chlapcov, boli najčastejšie hodnotení slovami "je veľký" alebo "je ako buk". Keď sa narodilo dievča, bola skôr "milá", "sladká" alebo "jemná". Pritom ani vo váhe, ani vo veľkosti, nebol medzi týmito deťmi v priemere žiaden rozdiel.
Šípková Ruženka
Vetu "Mama varí, otec číta noviny," poznáme zo šlabikára azda všetci. Vnímanie rozdielov medzi pohlaviam sa však začína už u veľmi malých detí a je takmer určite nevedomé. Začína sa to nerovnakým správaním zo strany dospelých, inými vôňami alebo tiež systematickými rozdielmi v účesoch či obliekaní. (Navyše dnes, keď ružová farba u mužov je spájaná so zoženštenosťou a homosexualitou.)
V neskoršom veku sú rozdiely medzi mužskými a ženskými znakmi zdôrazňované najmä hračkami, obrázkovými knihami či televíznymi programami, v ktorých sú rozdiely medzi mužskými a ženskými rolami zásadné. Mužské postavy podľa jednej analýzy zohrávajú v rozprávkach a obrázkových knihách omnoho významnejšiu úlohu než ženské, pomer medzi oboma bol 11 : 1. V skúmaných knihách sa líšila i činnosť dievčat a chlapcov. Chlapci podnikali rôzne dobrodružstvá, ktoré vyžadovali nezávislosť a silu. Dievčatá, pokiaľ sa vôbec objavili, mali zvyčajne pasívnu úlohu a obvykle ju zohrávali medzi štyrmi stenami.
Pohlavie či rod?
V neskoršom veku sú chlapci i dievčatá utvrdzovaní vo svojej úlohe i prostredníctvom školy a vrstovníkov. V mnohých krajinách majú doteraz chlapci a dievčatá odlišné predmety (chlapci dielenské práce, dievčatá varenie). Často sú tiež vedení k tomu, aby sa venovali odlišným športom.
Skutočnosť, že sexuálne diferencované roly muža a ženy nie sú vrodené, ale sa ich trvalo učíme, zdôrazňuje význam sociálnej reprodukcie, ktorej účastníkmi sme my všetci tým, že tieto roly stále reprodukujeme a nanovo vytvárame. Aj to je jeden z dôvodov, prečo v súvislosti so sociálnymi rozdielmi medzi mužmi a ženami niektorí odborníci odporúčajú používať skôr pojmy mužský a ženský rod (odkazujúci na naučené rozdiely) než mužské a ženské pohlavie (biologické rozdiely).