Správa o globálnej konkurencieschopnosti poskytuje medzinárodné porovnanie krajín. Mapuje aktuálnu ekonomickú situáciu v krajinách sveta (Index mikroekonomickej konkurencieschopnosti) a kvantifikuje vyhliadky ich hospodárskeho rastu v horizonte piatich rokov (Index rastovej konkurencieschopnosti). Zostavuje sa každoročne od roku 1979 a pri jej zostavovaní sa používajú štatistické údaje o jednotlivých krajinách v kombinácii s dotazníkovým prieskumom, na ktorý odpovedajú top manažéri po celom svete (4 800 v roku 2002).
Informácie, ktoré sú v Správe obsiahnuté môžu významne ovplyvniť rozhodovanie štátnej administratívy a pre vládu SR sa môžu stať cenným podnetom na zvyšovanie konkurencieschopnosti našej ekonomiky.
V roku 2002 sa Slovenská republika v rebríčku mikroekonomickej konkurencieschopnosti umiestnila na 42. mieste (v 2001 - 40. miesto). V rebríčku rastovej konkurencieschopnosti krajín si Slovensko pohoršilo o deväť miest a z 80 sledovaných krajín skončilo na 49. mieste (v 2001 - 41. miesto).
Vybrané informácie z Executive Opinion Survey 2003, ktorý uskutočnila PAS pre Svetové ekonomické fórum v apríli 2003 a porovnanie s údajmi za rok 2002:
Takmer všetky otázky dotazníka boli tento rok podnikateľmi hodnotené pozitívnejšie.
Najvýraznejšie zmeny oproti minulému roku vyplývajúce z tohtoročného prieskumu:
A) Vyspelosť podnikových procesov a stratégií
- Zdrojom konkurenčných výhod prestávajú byť nízke náklady a prírodné zdroje, ale jedinečnosť výrobkov a postupov (v roku 2002 - 60. priečka)
- Zvyšuje sa orientácia na potreby zákazníka (2002 - 50.)
- Zlepšenie v oblasti obsadzovania pozícií top manažmentu profesionálmi vybranými na základe najlepšej kvalifikácie a nie osobných kontaktov (2002 - 41.)
- Zlepšenie vnímania a uplatňovania podnikateľskej etiky v slovenských podnikoch (2002 - 54.)
- Zvyšuje sa ochota udeľovať právomoci podriadeným (2002 - 41.)
- Zvýšila sa korelácia medzi produktivitou a odmeňovaním zamestnancov (2002 - 22.)
- Zlepšili sa vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktoré sú podľa prieskumu považované za všeobecne dobré partnerstvo (2002 - 28.)
B) Kvalita národného podnikateľského prostredia
- V kvalite vzdelania technického smeru a dostupnosti vedcov a inžinierov patrí Slovensko k svetovej špičke (2002 - 5. priečka)
- Prekvapujúco dobre obstálo Slovensko v hodnotení byrokracie, ktorá je v tomto prípade chápaná ako čas, ktorý strávia predstavitelia top manažmentu na rokovaniach s predstaviteľmi štátu (2002 - 10.)
- Mierne zlepšenie infraštruktúry (2002: doprava cestná (23.), železničná (21.), lodná (43.), letecká (80!!), poštové (43.) a telekomunikačné služby (37.), zdravotníctvo (20.) a školstvo (20.), elektrina (28.)
- Podnikatelia vnímajú zvýšenie konkurencie na trhu za posledných 12 mesiacov (2002 - 65)
- Zlepšenie a zjednodušenie procesu pri zakladaní podniku (2002 - 46.)
- Vyššia sofistikovanosť spotrebiteľov pri nákupe (2002 - 44.)
Pretrvávajúce nedostatky v tejto oblasti, identifikované v SGK 2002 - 2003:
o Zákony vzťahujúce sa k informačným technológiám - e-podpis, e-business, ochrana údajov (2002 - 61).
C) Vláda, verejný sektor a verejné inštitúcie
- Zlepšuje sa hodnotenie práce parlamentu hoci je stále vnímaná skôr ako neefektívna (2002 - 63.)
- Zlepšila sa informovanosť podnikateľov o zmenách v legislatíve, ktoré ovplyvňujú podnikanie (2002 - 63.)
- Zlepšila sa legislatívna ochrana finančných aktív a majetku podnikov (2002 - 52.)
- Mierne obmedzenie korupcie v oblastiach:
o Získavania povolení na dovoz / vývoz (2002 - 51.)
o Pripojenia na verejnú infraštruktúru (2002 - 42.)
o Ročné platby daní (2002 - 47.)
o Žiadosti o úver (2002 - 61.)
o Udeľovanie verejných kontraktov (2002 - 69.)
o Ovplyvňovanie zákonov a opatrení v prospech vybraných podnikov (2002 - 64.)
o Získavanie priaznivých justičných rozhodnutí (2002 - 67.)
- Podnikatelia vnímajú zníženie frekvencie a rozsahu úplatkov za posledné 3 roky (2002 - 37)
Pretrvávajúce nedostatky v tejto oblasti, identifikované v SGK 2002 - 2003:
o Organizovaný zločin (2002 - 62.)
o Nedostatočná daňová disciplína (2002 - 47.)
D) Makroekonomické prostredie
- Zlepšili sa očakávania hospodárskeho rastu ekonomiky medzi podnikateľmi (2002 - 61.)
- Podnikatelia vnímajú veľké zlepšenie v oblasti finančného zdravia bánk (2002 - 46.)
- Zlepšil sa prístup k financovaniu (2002 - 22.) a k rizikovému kapitálu (2002 - 54.)
- Pre Slovensko je charakteristický vysoký stupeň otvorenosti ekonomiky (export/import k HDP v 2002 - 6.) a minimálne colné obmedzenia (2002 - 15.)
Pretrvávajúce nedostatky v tejto oblasti, identifikované v SGK 2002 - 2003:
o Nedostatočne rozvinuté a zle prístupné finančné trhy SR (2002 - 68.)
o Vysoký podiel verejných výdavkov na HDP (2002 - 59)
o Štátna podpora narušujúca podnikateľské prostredie - umelá podpora nekonkurencieschopných podnikov (2002 - 63.)
o Priame zahraničné investície v 2001 - 6,109 mil. USD (2002 - 56.)
o Miera investícií (investície k HDP) - 31,86 (2002 - 3.)
Pripravenosť Slovenska podľa Lisabonskej stratégie:
Lisabonská stratégia, prijatá na summite v Lisabone v marci 2003, deklaruje ambíciu EÚ stať sa najdynamickejšou a najkonkurencieschopnejšou poznatkovou ekonomikou do roku 2010, ktorá bude schopná dosahovať udržateľný hospodársky rast, zvyšovať zamestnanosť a sociálnu súdržnosť.
Na základe výsledkov Executive Opinion Survey 2002 bolo možné posúdiť napĺňanie ôsmich hlavných záverov Lisabonskej stratégie v krajinách EÚ a kandidátskych krajinách.
| Body Lisabonskej stratégie | EÚ 151 (priemer) | 4 najslabšie krajiny EÚ2 | SR2,3 |
| Vytváranie informačnej spoločnosti | 5,42 | -1,04 | -0,8 |
| Vytváranie priestoru pre inovácie, výskum a vývoj | 5,15 | -1,57 | -1,14 |
| Liberalizácia trhu tovarov a služieb (predovšetkým vytváranie jednotného európskeho trhu služieb a transformácia štátnej pomoci na presnejšie zameranú sektorovú) | 4,78 | -0,77 | -1,16 |
| Liberalizácia sieťových odvetví (telekom, verejné služby) | 5,31 | -1,37 | -0,7 |
| Finančné trhy (zefektívnenie a integrácia európskych finančných trhov) | 5,13 | -1,05 | -1,27 |
| Podnikateľské prostredie (podpora podnikania cez redukciu administratívnych bariér a zjednodušenie podmienok pre vznik podnikov) | 3,48 | -1,37 | -0,69 |
| Sociálna starostlivosť (celoživotné vzdelávanie a sociálne zabezpečenie) | 4,85 | -0,91 | -0,32 |
| Trvalo udržateľný rozvoj (príspevok p. Demjana) | 5,46 | -1,2 | -1,25 |
2) Odchýlky od priemeru EÚ.
3) Zvýraznené odchýlky SR sú menšie ako v 4 najslabších krajinách EÚ.
| Pozície krajín podľa hodnôt subindexov globálnej konkurencieschopnosti | Slovensko | Česko | Maďarsko | Poľsko | USA | Fínsko |
| Mikroekonomická konkurencieschopnosť | 42 | 34 | 28 | 46 | 1 | 2 |
| z toho: Vyspelosť podnikových procesov a stratégií | 43 | 34 | 29 | 46 | 1 | 4 |
| Kvalita národn. podnikateľského prostredia | 40 | 34 | 29 | 45 | 1 | 2 |
| Rastová konkurencieschopnosť | 49 | 40 | 29 | 51 | 1 | 2 |
| z toho: Technologický index | ||||||
| (Inovácie, informačné technológie, transfer technológií) | 34 | 20 | 21 | 36 | 1 | 3 |
| Index verejných inštitúcií | ||||||
| (Zmluvné a obchodné právo, korupcia) | 53 | 50 | 30 | 61 | 16 | 1 |
| Index makroekonomického prostredia | ||||||
| (Makroekonomická stabilita, medzinárodný kredit krajiny, vládne výdavky) | 64 | 59 | 49 | 54 | 2 | 14 |
| Zdroj: WEF – Správa o globálnej konkurencieschopnosti 2002 – 2003 | ||||||