Už od čias bravúrnych erotických scén nedoceneného slovenského spisovateľa Dušana Kužela v jeho románe Lampa až po notoricky známu súložnú scénu z Električky Dušana Mitanu, je slušnej erotiky v slovenskej literatúre stále ako šafranu. V podstate ani nie je. Veď aj situáciu na filmovom plátne kedysi zachraňovali len zmyselne prsnaté Báry Štěpánové a Markéty Hrubešové vo filmoch Juraja Jakubiska - oveľa dlhšie rezonujúce v pamäti divákov ako ich humánne posolstvá samotných diel. Ľudia sú už jednoducho takí, najlepšie si pamätajú to, čo nemusia, prípadne, na čo podľa štatistík myslia každých päť minút. Veď ktorý muž by nechcel dnes, v čase rakovinových nádorov, aidsu či neznámeho SARS-u, zomrieť v kadi s pivom, kvapkou rumu na jazyku a troma nahými nymfomankami vedľa seba? A kto by si neprečítal o tom, okolo čoho sa aj tak všetko točí a čo ľudí neprestane nikdy zaujímať? Antológia je v podstate výborným marketingovým ťahom v dobe, keď vrcholí naše sexuálne poznávanie. Dokonca by sa dalo povedať, že je trochu divné, že zbierku poviedok skloňujúcej a stupňujúcej slovo sex na všetky možné spôsoby objavujeme až tak neskoro - pätnásť rokov od doby kamennej, resp. reálnosocialistickej.
Konečne sme aj my moderní!
Sex po slovensky prichádza v čase hlbokej sexuálnej informovanosti hemžiacej sa návodmi na osem orgazmov denne, anatomicky presnej lokácii bodu G, reklamných radoch farebných živicových vibrátorov na stránkach časopisov či latexových obojkov vybíjaných cvokmi vo výkladoch sexshopov. To, že sme hneď po spustení totalitnej opony odbúrali akékoľvek živočíšne zábrany a zbiologizovali všetko, čo sa v tomto ohľade vôbec dalo, je prirodzené. Veď aj my chceme byť modernou spoločnosťou, ak nie míle, tak aspoň niekoľko krokov za vyspelými západnými krajinami, kde sexuálna revolúcia beží závratným tempom. Aj my sme sa za posledné roky v rámci pokroku museli a chceli naučiť, na čo sa okrem sprchovania môže použiť masážna hlavica na sprche, čo s dvomi obliznutými prstami, kto sú voyeristi a lesbičky a iné k plnohodnotnému životu "nevyhnutné náležitosti. Zbierka Sex po slovensky je toho neomylným dôkazom.
Po pätnástich rokoch tajne pašovaných nezrozumiteľných pornočasopisov i kaziet tak medzi nás konečne prichádzajú aj praví slovenskí heterosexuáli, slovenskí homosexuáli i virtuálny sex možný, nielen s moderátorkou Juliannou Ďurianovou, ale aj guliarkou Helenou Fibingerovou, súlože zasadené do pravých slovenských panelákov s Milionárom v televízii o ôsmej večer (naše hranice sa posúvajú aj doslovne - Slováci už nekopulujú len v komunistických krajinách, ale aj v americkom San Diegu či rakúskom Villachu!).
Provokujúco červená obálka knihy s tvrdo dorážajúcimi ovečkami môže klamne navádzať atmosféru brakovej červenej knižnice s predpovedateľným dejom a bezproblémovým sexom. Nie je to tak. Dušanovi Taragelovi sa podarilo zozbierať 19 najrôznorodejších poviedok, kde v každom autorovi slovo SEX evokuje diametrálne odlišné asociácie.
Prekvapenie za prekvapením
Zbierka poviedok prekvapila, nielen úprimnosťou, ale najmä zmyslom pre humor. Pri úrovni, na ktorú sme zvyknutí z televíznych obrazoviek, je len ťažko uveriteľné, že ešte niekto na Slovensku má zmysel pre neošúchaný a originálny humor. Často zatienený suchým cynizmom a sarkazmom. Napríklad pani Brigit v poviedke Fúzatá veverička si za žiadnu cenu nechce dať depilovať fúziky. Nikde. Umývanie bohato zarasteného ohanbia pred súložou s poslušným poloochabnutým manželom, ktoré sa prelína s dennými spomienkami na kolegu Hrkalíka, či opis drobných ovísajúcich prsníkov s tmavohnedými bradavkami obrastenými malými čiernymi chĺpkami evokujú stavy podobné z hororov. Aj starnúca RNDr. Nina Mathé, PhD., postrach Fakulty chemicko-potravinárskej technológie STU v Bratislave, dvíha nielen manžela zo stoličky, keď sa na dovolenke mení na nudistickú koketu, ktorá "každé popoludnie hrá celkom nahá plážový volejbal obkolesená mladými vajcami a penismi, ktoré v zápale hry plieskajú o stehná." Jarmila Mikušová sa zasa odvážila chodiť po tenkom ľade, keď v poviedke Celibát načrtáva problémy mladých mužov v kňazskom seminári, problematiku celibátu, ako aj homosexuality medzi božími služobníkmi (trochu neprirodzená je len štylizácia do mužského prostredia a slangu).
Nechýbajú ani príbehy narážajúce na lásku žien k peniazom (no a čo, keď je mafián!) a zneužitia takej intímnej veci akou je súlož medzi niekoľkými jedincami - bizarná poviedka Dušana Taragela Kurz, kde niekoľko párov súloží na hodine doktora Klimáčka, vydýchava sa, vniká, vzdychá, vrcholí. Všetko pekne svorne, neďaleko seba.
Nežným prekvapením je aj najväčší slovenský naturalista Peter Pišťanek svojou krehkou - na prvý pohľad možno až banálnou poviedkou - Neva, s autobiografickými črtami, ktorá však popri niektorých iných priveľmi vyfabulovaných príbehoch vyčnieva svojou jednoduchosťou, prirodzenosťou a štylistickou dokonalosťou.
Len zastenanie
Nie je moderné čítať slovenskú literatúru. Mnohým sa po skúsenostiach s povinným čítaním ani niet čo čudovať. Pre niektorých recenzentov je aj Sex po slovensky len jej "zastenaním". Možno. Je však dôkazom, že tu niekde okolo nás žije 19 ľudí, ktorí znamenajú pre ňu šancu.
Je sex spoločenským problémom, zábavou pre masy, nástrojom manipulácie alebo len tichým šuchotaním pod paplónom? Ako pre koho, jedno je však isté, že s nami točí, morí nás, nedáva nám spávať a okrem iného komplikuje život. Poviedková antológia Sex po slovensky o tom všetkom hovorí. Okrem toho však aj rozosmeje, zabaví a miestami vzruší. A to veľmi jemne a inteligentne.