Viac než rok sa v Bruseli na zasadnutiach Konventu o budúcnosti Európy stretávajú zástupcovia národných parlamentov, vlád, Európskeho parlamentu a Európskej komisie s mandátom prípravy návrhu úpravy podmienok primárneho práva Európskej únie tak, aby boli prehľadnejšie, zrozumiteľnejšie a vychádzajúc zo súčasnej úrovne miery integrácie posunuli jej novú úroveň tam, kde ju členské krajiny chcú v najbližších rokoch mať s cieľom čo najefektívnejšieho fungovania tohoto zoskupenia sui generisČasový mandát práce Konventu je zatiaľ stanovený do konca júna t.r.
Ustanovenie Konventu o budúcnosti Európy reagovalo na oprávnenú kritiku troch rozsiahlych úprav dohôd o Európskych spoločenstvách v minulom desaťročí, ktoré boli uskutočňované bez širšieho zapojenia verejnosti za "zatvorenými dverami" na medzivládnych konferenciách. Cieľ odstránenia tohoto demokratického deficitu sa zjavne darí dosiahnuť. Viac než stovka členov Konventu rokuje verejne a každý, kto má záujem, môže jeho priebeh detailne sledovať okrem iného na internetovej stránke european-covention.eu.int.
Budúce členské krajiny vrátane Slovenska sú v Konvente zastúpené a podieľajú sa na jeho práci v rovnakom postavení ako súčasní členovia EÚ jedným zástupcom vlády a dvomi zástupcami národných parlamentov. Ich práva sú obmedzené jedinou klauzulou -- nemôžu vetovať prijatie záverečného rozhodnutia súčasných členských krajín. Postoje a názory budúcich bezprostredných partnerov sú počúvané a brané do úvahy s plnou vážnosťou. Svedčí o tom záujem, ktorý im je na každom plenárnom zasadnutí venovaný ako na oficiálnom rokovaní, tak aj v kuloároch. Potvrdením pozornosti, ktorú dnešné členské krajiny venujú budúcim členom bola aj účasť a vystúpenie zástupcu holandskej vlády v Konvente o budúcnosti Európy G. van den Vriesa na zasadnutí národného Konventu pred niekoľkými dňami v Bratislave.
Výsledkom práce Konventu by mal byť návrh Ústavnej zmluvy, ktorá bude v prístupnej a zrozumiteľnej forme predstavovať základný právny dokument Európskej únie. Príprava jeho obsahovej stránky v súčasnosti prebieha po jednotlivých častiach a kapitolách. Prvý návrh kompletného textu by mal byť predložený predsedníctvom Konventu najneskôr začiatkom mája.
Návrh textu Ústavnej zmluvy bude základom pre rozhodovanie Medzivládnej konferencie Európskej únie -- oficiálneho fóra predstaviteľov vlád členských krajín -- ktoré s definitívnou platnosťou rozhoduje o legislatívnych zmenách primárneho práva Únie. Podľa mimoriadne ambiciózneho časového plánu nadchádzajúceho talianskeho predsedníctva by sa tak malo stať ešte v rozmedzí septembra a decembra t.r. Slovensko reagovalo na diskusiu o budúcnosti Európy s predstihom. Ešte pre oficiálnym ustanovením Európskeho Konventu bol vytvorený Národný Konvent, ktorého 6. zasadnutie sa v Bratislave uskutočnilo 1.apríla 2003. Ako na každom z jeho doterajších zasadnutí, aj na tomto bolo prijaté záverečné vyhlásenie, obsah ktorého prvýkrát v doterajšej histórii zasadnutí Národných Konventov odmietla jedna z opozičných parlamentných strán. Obsah prijatého vyhlásenia potvrdzuje doterajšie smerovanie postoja Slovenska čo sa týka východiskových princípov a inštitucionálnych otázok.
K základným východiskám, z ktorých vychádza pozícia SR treba uviesť nasledovné:
- primeraná rovnováha medzi centralizáciou a decentralizáciou - prehlbovanie európskej integrácie v oblastiach, ktoré si to objektívne vyžadujú musí ísť ruka v ruke s ponechaním kompetencií rozhodovania o praktických otázkach na tej úrovni, ktorá je občanom najbližšie.- princíp solidarity, ktorá je jedným z nosných princípov, ktoré stáli pri zrode európskej integrácie. Je dôležité, aby nebol chápaný len v ekonomickom slova zmysle, ale aj z hľadiska hodnotového -- ako zdieľanie spoločných hodnôt a cieľov. - princíp subsidiarity, znamenajúce rozhodovanie a riešenie otázok na tej úrovni európskej integrácie -- európskej, národnej, regionálnej, či miestnej -- kde je riešenie najefektívnejšie. - princíp proporcionality, ktorý určuje, v akom rozsahu sa má uplatňovať určitá kompetencia, ktorá v zmysle princípu subsidiarity prislúcha EÚ. Je rozhodujúcim kritériom pre voľbu nástrojov na realizáciu konkrétneho opatrenia. - rovnováha medzi troma základnými prvkami, ktoré sa v priebehu integrácie vyvinuli --európskym, národno-štátnym a občianskym. Rovnováha medzi týmito prvkami by sa mala odraziť vo vyváženej a flexibilnej (tak smerom nahor, ako aj dole) deľbe kompetencií medzi EÚ a členskými štátmi. inštitucionálnej oblasti by sa rovnováha mala prejaviť vo vyváženej deľbe pôsobnosti medzi inštitúciami EÚ -- najmä v trojuholníku Rada -- Európsky parlament -- Európska komisia, so súdnym dohľadom Európskeho súdneho dvora (ESD), - princíp komplementarity, kedy sledovanie spoločných európskych a národných záujmov musí byť vnímané ako vzájomne sa doplňujúce procesy, - zachovanie demokratických postupov - politický systém EÚ sa zakladá na členských štátoch ako subjektoch, ktoré prijímajú rozhodnutia. Posilňovaním nadnárodného charakteru integrácie a rozširovaním kompetencií spoločenstiev, resp. Európskej únie, rástla výrazne potreba zabezpečenia demokratickej kontroly rozhodovania vlád na európskej úrovni, pretože predchádzajúci vývoj umožnil, aby o veciach, o ktorých v národných štátoch rozhodovali parlamenty (t. j. legislatíva), v podmienkach EÚ rozhodovali vlády (t. j. exekutíva), - zjednodušenie fungovania únie - vo vzťahu Európskeho parlamentu a Rady sa v súčasnosti pri rozhodovaní uplatňuje päť základných procedúr (v závislosti od miery ingerencie EP do rozhodovania). Aj nástroje rozhodovania v EÚ predstavujú komplikovanú a značne neprehľadnú sústavu. Celkovo existuje 15 rôznych právnych nástrojov rozhodovania únie. Okrem toho únia používa aj ďalšie neštandardné nástroje politického charakteru (závery, deklarácie, rezolúcie). - sprehľadnenie fungovania únie - potreba reformy a kodifikácie primárneho práva -- zložitého a rozsiahleho komplexu neustále novelizovaných zmlúv -- vypracovaním jednej, zrozumiteľnej a konzistentnej ústavnej zmluvy je nevyhnutná z hľadiska praktického fungovania únie. - priznanie právnej subjektivity Európskej únii, ktorú Únia, pre mnohých možno paradoxne doteraz nemá.
Tohtoročný hospodársky rast v krajinách EÚ
(medziročná zemna HDP v percentách, prognóza EK)
Grécko 3,6
Írsko 3,3
Fínsko 2,4
Británia 2,0
Španielsko 1,9
Dánsko 1,5
Švédsko 1,4
Belgicko 1,2
Rakúsko 1,2
Francúzsko 1,1
Taliansko 1,0
Holandsko 0,5
Portugalsko 0,5
Nemecko 0,4
Zdroj: HN ČR
Graf: hn
StoryEditor