Okresy na Slovensku sa nachádzajú v poslednom ťažení

Jednou z myšlienok, ktoré v súčasnosti rezonujú a stávajú sa stále aktuálnejšími, je likvidácia súčasného okresného zriadenia na Slovensku a vytvorenie špecializovanej štátnej správy a to už začiatkom roka 2004.
Pod pojmom okres rozumieme územnosprávnu (aj sídelnú) jednotku, zahŕňajúcu určitý počet obcí (vymedzený právnym predpisom pre konkrétny okres), na čele ktorej stojí okresný úrad - štátny orgán s nariaďovacou, riadiacou (výkonnou), dozornou a kontrolnou funkciou, vedenou podľa presne stanovených kompetencií.
Okresné zriadenie na Slovensku malo a stále má dlhoročnú tradíciu. S rôznymi kompetenciami, postavením a úlohou, okresy (slúžnovské) existovali už počas existencie samostatného Uhorského kráľovstva. Vytvorením "moderných úradov" zákonným čl. XXI z roku 1886 sa tieto úrady stali významné z hľadiska sprostredkovania štátnej správy, ale aj stoličnej samosprávy. Na čele slúžnovských úradov stáli ako zamestnanci stolice hlavní slúžni. Po zániku Rakúsko-Uhorskej monarchie a vzniku Československej republiky v roku 1918 tieto úrady pokračovali vo svojej činnosti v nových podmienkach, s novými kompetenciami a úlohami. Počas existencie prvej ČSR prebehli dve významnejšie reformy štátnej správy, ktoré sa dotkli aj okresného zriadenia. Kým prvá znamenala radikálne poštátnenie predchádzajúcich samosprávnych úradov, hlavne druhá reforma z roku 1927 znamenala výrazné posilnenie postavenia okresu v novom systéme správy krajiny. Značná časť kompetencií z okresov bola počas trvania Slovenskej republiky v rokoch 1939 - 1945 prenesená na novozriadené župy a časť na obecných (obvodných) notárov. Okresy v tomto čase z kompetenčného hľadiska skôr prežívali. Po skončení druhej svetovej vojny sa obnovil územný predvojnový stav a výraznejšie zmeny nastali v roku 1949, neskôr v roku 1960. Vtedy bolo vymedzené územné pôsobisko okresov, ktoré prakticky s menšími zmenami pretrvalo až do roku 1996, kedy sa ich počet zväčšil. Tento stav trvá do súčasnosti.
Slúžnovské okresy počas Uhorska
Slúžnovské okresy boli počas existencie Uhorska nižšie samosprávne jednotky stolíc. Do 18. storočia boli v rámci jednej stolice spravidla štyri. Existenciu štyroch slúžnych v rámci stolice nám dosvedčuje zákonný článok 16 z roku 1291. Sídla jednotlivých okresov spočiatku záviseli od toho, odkiaľ slúžny pochádzal a až postupne sa vytvorili pevné sídla. S ohľadom na rastúce úlohy stoličnej správy sa zväčšoval aj počet slúžnovských okresov. Slúžni (lat. iudices nobilium) spočiatku vykonávali súdne záležitosti stolice spolu so županom. Ich kompetencie však v prvom rade súviseli s riadením a zabezpečovaním vnútorných záležitostí vlastného slúžnovského okresu. Spočiatku práve tieto stelesňovali stoličnú samosprávu. Väčšie zmeny nastali pod vplyvom jozefínskej reformy uhorskej správy v osemdesiatych rokoch 18. storočia, ktoré výrazne zredukovali počet slúžnovských okresov.
Prechodné obdobie (1918 - 1922)
Prechodné obdobie bolo charakteristické prevzatím správy z bývalého Rakúsko-Uhorska tzv. recepčnou normou a čiastočným prispôsobením správy novým československým pomerom. Problémom bol prevzatý správny systém, ktorý bol rozdielny v Čechách a na Slovensku. Dovtedy samosprávne úradníctvo bolo poštátnené, jednak na úrovni "starých" stolíc, ale aj na úrovni slúžnovských okresov a obecných (obvodných) notárov. Poštátnenie úradníctva bolo priamym predpokladom realizácie zamýšľanej reformy správneho systému v Československu. Slúžni vykonávali agendu politickej správy v prvej inštancii, teda všetku vnútornú správu okresu. Samosprávne orgány na úrovni okresu v tomto období ešte nepôsobili.
Prvá župná reforma (1923 - 1928)
Od začiatku roka 1923 boli zrušené "staré" stolice. Nahradili ich veľžupy a prvoinštančné okresné úrady. Územie Slovenska bolo rozčlenené na šesť veľžúp, ktoré sa členili na politické okresy. Pojem politický by sme v súčasnosti mohli nahradiť pojmom štátny. Nové okresy z teritoriálneho hľadiska len čiastočne nadväzovali na bývalé slúžnovské okresy. Práve novovymedzené okresy sa územne stali základom členenia Slovenska na regionálnej úrovni, ktoré existovalo s určitými zmenami až do reorganizácie v roku 1960.
Župné zriadenie bolo vo svojej podstate len provizórnym riešením. Samotnú podstatu reformy, ktorou bolo zjednotenie správneho systému v Československu, sa nepodarilo uskutočniť. V Čechách, kde naďalej fungovalo "zemské (krajinské) zřízení", župné zriadenie nezaviedli. Tým sa v podstate len zvýraznila nejednotnosť správneho systému v Československu.
Okresné úrady vystupovali ako orgány regionálnej štátnej správy. Prednostom okresného úradu bol okresný náčelník. Pri okresných úradoch fungovali volené okresné výbory, ktoré boli samosprávnymi orgánmi okresu. Zároveň mali dozornú právomoc nad niektorými obecnými záležitosťami. Všetky samosprávne záležitosti vykonával okresný úrad. Okresnému výboru predsedal náčelník s právom veta. Hlavnou úlohou okresných úradov bol výkon vnútornej správy v presne vymedzenom obvode. Základná pôsobnosť sa teda oproti predošlému obdobiu nezmenila. Župný zákon priamo uviedol, že okresné úrady majú kompetencie predošlých slúžnovských úradov. V prvom rade to bolo vykonávanie štátnej správy na nižšej regionálnej úrovni.
Okresné úrady služobne patrili pod príslušné župné úrady. Podobne odvolacím orgánom okresného výboru bolo župné zastupiteľstvo. Najnižším článkom v štátnej správe na Slovensku bol obecný (obvodný) notár, služobne podriadený okresnému náčelníkovi. Notár mal ako štátny úradník priamy dozor nad obcou. Dozorná činnosť notára nad obecnou samosprávou bola zákonom vymedzená v zmysle kontroly zákonnosti a právomocí obce. Notári boli povinní zúčastňovať sa s hlasovacím právom na všetkých schôdzach obecnej rady, zastupiteľstva, prípadne komisií s právom veta voči všetkým uzneseniam obce a jej samosprávnych orgánov.
Krajinské zriadenie (1928 - 1939)
Podstatným krokom k unifikácii správneho systému v Československu bola reforma z roku 1927. V rámci nej bolo zavedené krajinské zriadenie. V praktickom živote išlo o prenesenie českej správy aj na územie Slovenska. Táto reforma teda znamenala zánik žúp. Slovensko tvorilo administratívne jednu krajinu, ktorú spravoval Krajinský úrad v Bratislave. Okresy, okrem zrušených (Liptovský Hrádok a Žiar nad Hronom), ostali z územného hľadiska bez výraznejších zmien. V polovici roka 1936 bola zriadená expozitúra Krajinského úradu v Košiciach, ktorá vykonávala dozor nad okresmi na východnom Slovensku. Zmenila sa štruktúra okresnej samosprávy, kde pracovalo z dvoch tretín volené okresné zastupiteľstvo (jednu tretinu menoval minister vnútra) a z neho volený okresný výbor. Predsedal im okresný náčelník a ich uznesenia, tak ako v predchádzajúcom župnom zriadení, sa realizovali prostredníctvom úradníkov okresného úradu.
V roku 1938 sa v súvislosti s medzinárodnými udalosťami čiastočne zmenil aj správny systém. Okrem toho, že Slovensko získalo autonómiu, výrazne sa dotkla administratívneho členenia Viedenská arbitráž. Jej dôsledkom bola strata južných pohraničných okresov, prípadne ich častí v prospech susedného Maďarska. Vznikli nové okresy so sídlami v Dobšinej, Hnúšti a Lovinobani a časti okresov na južnom Slovensku boli administratívne spájané. Dôsledkom však nebolo len "nové" usporiadanie južného Slovenska. Vo vtedajších postihnutých južných okresoch bola zrušená samospráva. V ostatných okresoch sa samospráva udržala do začiatku roka 1940.
Vojnová centralizácia (1939 - 1945)
Krajinské zriadenie bolo na Slovensku oficiálne zrušené koncom roka 1939, teda už počas existencie Slovenskej republiky. Od januára sa potom nanovo reorganizovalo administratívne členenie Slovenska. Opäť boli zriadené župy (6), rozčlenené na okresy, ktoré v tomto období stratili svoje predošlé postavenie. Samospráva existovala len na úrovni žúp a prenesenie niektorých dôležitých kompetencií, ako napr. obecné záležitosti a dozor nad obcou, prenesené na župné úrady, znamenali výrazné oslabenie vplyvu okresného úradu na území okresu.
Reštaurácia stavu z roku 1938
Jedným z prvých opatrení na postupne oslobodzovanom území bolo nariadenie Predsedníctva SNR o určení obvodov a sídiel niektorých okresov. Tým sa prakticky reštituovali okresy podľa stavu z roku 1938. V podstate sa toto územné členenie stalo východiskom na vývoj nového modelu územného členenia, ku ktorému došlo v roku 1949. Neobnovili sa však okresné úrady. Na ich miesto nastúpili okresné národné výbory ako orgány ľudovej moci. Na nižšom stupni vznikali miestne národné výbory. Keďže zanikli župy, územie Slovenska sa členilo na okresy a obce.
Okresy po roku 1949
V roku 1949 vznikli kraje a krajské úrady. Tie sa opäť členili na okresy. Slovensko bolo rozdelené na šesť krajov a 92 okresov. V porovnaní s predchádzajúcim vývojom sa počet týchto správnych jednotiek zväčšil. K najväčším zmenám došlo vo vtedajšom Banskobystrickom kraji. Táto situácia trvala do júla 1960. Vtedy prebehla nová reforma, ktorá zasiahla práve okresné zriadenie najviac. Územná organizácia sa zjednodušila. Zriadené boli len tri kraje a počet okresov bol zredukovaný približne na tretinu. Niektoré okresy sa pre svoju veľkosť neuplatnili, a preto boli v roku 1968 rozdelené. Vznikli nové okresy so sídlom vo Veľkom Krtíši, v Starej Ľubovni, vo Svidníku a Vranove nad Topľou. Počet okresov v SR sa tak ustálil na 37. Od júla 1969 do 28. decembra 1970 boli prechodne zrušené kraje. Okresné národné výbory vykonávali štátnu správu na regionálnej úrovni. Samosprávnu zložku tvorilo občanmi volené plénum. Plénum volilo predsedu ONV, tajomníka a radu. Vznikla známa hierarchická postupnosť KNV, ONV, MNV (MsNV).
Ponovembrové reformy
Potreba novej reformy správy sa objavila po roku 1989. Na základe zákona č. 472/1990 Zb. bola zriadená nová miestna štátna správa vykonávaná okresnými a obvodnými úradmi, ktoré sa zriadili začiatkom roka 1991. Zároveň bola odstránená krajská úroveň štátnej správy. Na čele okresného úradu stál prednosta. Sídla a územné členenie okresov sa zachovalo z predchádzajúceho obdobia. Poslednou zmenou prešlo administratívne členenie SR v roku 1996, kedy sa zvýšil počet okresov a opäť vznikli kraje. Územie SR bolo rozčlenené na 8 krajov. Obvodné úrady ako úrady miestnej štátnej správy boli zrušené. Od roku 2001 model 8 krajských úradov štátnej regionálnej štátnej správy doplnila sieť 8 úradov vyšších územnosprávnych celkov.
Plány a vízie
Experti politických strán, ktoré sa úspešne zúčastnili v septembrových parlamentných voľbách, uvažujú o viacerých alternatívach ďalšej podoby okresnej úrovne správy. Okresy by sa mali podľa nich buď zrušiť bez náhrady, zrušiť posilnením siete špeciálnej štátnej správy, alebo by sa mal aspoň výrazne znížiť ich počet. Ponechanie súčasného stavu politici vylučujú.
Kraj Počet Rozloha Počet Hustota
okresov v km2 obyvateľov obyvateľstva
k 31.12.1995 na 1 km2
 Banskobystrický 13 9 455 663 992 70
 Bratislavský 8 2 053 618 290 301
 Košický 11 6 753 756 005 112
 Nitriansky 7 6 343 717 624 113
 Prešovský 13 8 993 768 719 85
 Trenčiansky 9 4 501 609 828 135
 Trnavský 7 4 148 547 967 132
 Žilinský 11 6 788 685 365 101
obdobie počet okresov
1918 - 1922 (prechodné obdobie)
94
1923 - 1928 (I. župné zriadenie)
79
1928 - 1939 (krajinské zriadenie)
77 + 2 expozitúry
1940 - 1945 (II. župné zriadenie)
59
1945 - 1949 (obnovenie stavu z roku 1938)
79
1949 - 1960 (I. krajské zriadenie)
92
1960 - 1970 (II. krajské zriadenie)
33+4 (v r. 1968)
1970 - 1990 (III. krajské zriadenie)
37
1990 - 1996 (okresné zriadenie)
37
1996 - ... 79 Počet okresov od roku 1918 v závislosti od jednotlivých etáp administratívneho usporiadania