Motto "Srdce pre život" opäť obletelo svet v rámci Svetového dňa srdca, ktorý organizuje už po štvrtýkrát Svetová federácia srdca (World Heart Federation) spolu so svojimi členmi v 98 krajinách sveta. Svetový deň srdca sa tento rok konal 28. septembra a bol zameraný na srdcovo-cievne choroby žien.
Srdcovo-cievne ochorenia sú každoročne príčinou 17 miliónov úmrtí vo svete, čo predstavuje približne každé tretie úmrtie. Väčšina ľudí v súvislosti s infarktom myslí skôr na mužov ako na ženy. Srdcovo-cievne choroby však spôsobujú 8,5 milióna úmrtí žien ročne. Podľa správy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je to tretia najčastejšia príčina úmrtia žien na celom svete.
Na Slovensku dosahuje úmrtnosť na srdcovo-cievne ochorenia 55 %, takže kardiovaskulárne choroby sú u nás najčastejšou príčinou úmrtia. Z najnovších štatistík Floraporadní na Slovensku vyplýva, že krivka úmrtnosti žien na srdcovo-cievne ochorenia rastie: v roku 1970 na ne zomrelo 430 žien na 100 000 obyvateľov, v roku 1980 už 490, v roku 1990 ich bolo 520 a v roku 2000 už 580 žien. U mužov krivka úmrtnosti dosiahla vrchol 570 úmrtí na 100 000 obyvateľov v roku 1990 a odvtedy klesá. V roku 2000 napríklad na kardiovaskulárne ochorenia zomrelo 520 mužov.
Hoci odborníci už od polovice 50. rokov upozorňujú na rizikové faktory a následky aterosklerózy, čiže kôrnatenia ciev, v ekonomicky rozvinutých krajinách si chorobnosť a úmrtnosť na srdcovo-cievne choroby roky udržuje prvenstvo. Napriek snahám lekárov sa za posledných 20 rokov počet srdcovo-cievnych chorôb vo vyspelých krajinách zvýšil a tento trend stále rastie. Príčinou je aj nesprávny životný štýl a zlý spôsob výživy.
Čo sú srdcovo-cievne choroby
Srdcovo-cievne choroby sa zvyčajne začínajú aterosklerózou - zužovaním vencovitých tepien, ktoré privádzajú krv do srdca. Infarkt nastáva, keď sa náhle zablokuje jedna z týchto ciev, čím sa zamedzí prívodu krvi do srdcového svalu. Zablokovanie môže byť spôsobené aterosklerózou, trombózou (vznikom krvných zrazenín) alebo kombináciou aterosklerózy a trombózy. Niekedy môže ateroskleróza spôsobiť angínu, ostrú bolesť v hrudi, ktorá sa môže šíriť ku krku a ramenám. Bolesť je ako kŕč v srdcovom svale, spôsobená tým, že srdce nemá dostatok kyslíka. Zvyčajne sa to stáva vo vyčerpanosti alebo strese a počas oddychu dôjde k uvoľneniu.
Klasické symptómy:
- pocit tiesne, ťarchy, plnosti, zovretia, napätia a mierna bolesť zvyčajne v strede hrude
- bolesť sa môže šíriť ku krku, k sánkam, chrbtu, hornej časti brucha a ľavému ramenu častejšie
než k pravému
- bolesť je často sprevádzaná potením, nutkaním na vracanie, dvíhaním žalúdka a vracaním
- bolesť môže, ale nemusí sprevádzať dýchavičnosť, závrat a omdlievanie.
1. Výživa
Zdravá výživa je dôležitá nielen pre všeobecné zdravie, ale aj pre prevenciu srdcovo-cievnych chorôb. Mnohé výskumy potvrdili, že jeme veľa, pritom však základné živiny nie sú v potrave správne zastúpené. Jeme veľa tukov, čiastočne aj bielkovín na úkor sacharidov. Z bielkovín prevažujú živočíšne zdroje (mäso) a chýbajú rastlinné (strukoviny), navyše konzumujeme málo potravín, ktoré sú nositeľmi ochranných faktorov - vitamínov, minerálnych látok a vlákniny.
Hlavná príčina nezdravého stravovania je však v tukoch. Naša strava je prevažne mastná, príjem tukov a cholesterolu je nadmerný a skladba konzumovaných tukov nie je správna - prevažujú živočíšne, nasýtené tuky. Výsledkom je zvýšená hladina cholesterolu v krvi. A práve cholesterol je hlavným pôvodcom aterosklerózy. Naopak, tuky s vyšším obsahom polynenasýtených mastných kyselín majú priaznivý účinok na ľudský organizmus. Tým, že uľahčujú odbúravanie cholesterolu z tela, zabraňujú vzniku srdcovo-cievnych ochorení. Polynenasýtené mastné kyseliny sa nachádzajú v rastlinných olejoch a tukoch, v orechoch, v semenách, rybách a morských živočíchoch. Na prevenciu srdcovo-cievnych ochorení je ich dostatočný príjem, ako náhrada za nasýtené tuky, kľúčový.
Cholesterol
Cholesterol je tuková látka nevyhnutná pre organizmus. Nachádza sa v každej bunke ľudského tela. Je základnou stavebnou jednotkou pre niektoré hormóny, žlčové kyseliny a vitamín D. Z potravy však získavame len tretinu celkového množstva cholesterolu, zvyšok si organizmus vytvára sám. Nebezpečenstvo vzniká až vtedy, ak v strave nie sú dostatočne zastúpené polynenasýtené mastné kyseliny a cholesterolu je nadbytok. Významný ochranný vplyv má vláknina a vitamín C, ktorý urýchľuje rozklad cholesterolu v pečení a jeho vylučovanie.
Podľa údajov Floraporadní na Slovensku má až 74,3 % žien vo veku 55 až 64 rokov zvýšenú hladinu cholesterolu, vo veku 65 až 74 rokov je ich počet dokonca ešte o dve percentá vyšší. Hoci vo veku 45 až 54 rokov majú zvýšenú hladinu cholesterolu muži aj ženy zhruba rovnakú - muži v 59,6 % prípadov, ženy v 60,7 % prípadov, s vekom počet mužov so zvýšeným cholesterolom klesá na 52,7 %, u žien, naopak, stúpa až na 70,6 %. Pre zdravú životosprávu by sme mali znižovať celkové množstvo tukov, ktoré jeme a uprednostňovať rastlinné tuky a oleje s vysokým obsahom poly- a mononenasýtených mastných kyselín.
Jedzme viac vlákniny
Vláknina je skupina nestráviteľných látok z rastlinnej potravy, ktorá má minimálnu alebo takmer žiadnu výživnú hodnotu. Jedlá bohaté na vlákninu zasýtia a pritom nezvýšia kalorický príjem. Vláknina pomáha predchádzať tráviacim ťažkostiam, ako aj koronárnym srdcovým chorobám.
Dodržiavanie pitného režimu
Dospelý človek by mal denne vypiť 1,5 až dva litre vody. Najlepším nápojom je čerstvá pramenistá voda s dostatočným obsahom minerálov. Pri kúpe minerálnych vôd si však treba všimnúť ich zloženie, pretože napríklad extrémne vysoký príjem sodíka zvyšuje riziko vzniku vysokého krvného tlaku. Pre zdravie sú najvhodnejšie minerálky s vysokým obsahom horčíka a vápnika. Odporúča sa aj pitie čerstvo pripravených ovocných a zeleninových štiav, keďže obsahujú veľa vitamínov, minerálnych a iných zdraviu prospešných látok. Flavonoidy, karotenoidy, prírodné farbivá a rôzne organické kyseliny zvyšujú kvalitu nášho života a zároveň znižujú riziko srdcovo-cievnych ochorení. Vhodné sú aj džúsy balené v kartónoch, pokiaľ neobsahujú veľa cukru a bylinné čaje.
2. Obezita
Vyše miliardy ľudí po celom svete trpí v súčasnosti nadváhou alebo obezitou. Štatistiky Floraporadní sú alarmujúce: na Slovensku vo veku 45 až 54 rokov trpí nadmernou hmotnosťou a obezitou 69,6 % žien, vo veku 55 až 64 rokov počet obéznych stúpne na 91,4 % , pričom od 65 rokov toto číslo ešte o dve percentá stúpne. Podľa regiónov je najviac obéznych ľudí v Košiciach (67,9 %), najmenej na južnom Slovensku (57 %).
Súčasnú epidémiu obezity vyvoláva prostredie, kde majú ľudia priveľký príjem potravy, no málo pohybu. Pre naše stravovanie je nebezpečná zvýšená konzumácia cukru oproti nízkej konzumácii vlákniny. Obezita sa popri fajčení stáva najnebezpečnejším rizikovým faktorom srdcovo-cievnych ochorení, a to aj vtedy, keď nie sú prítomné ďalšie rizikové faktory. Nadmerná hmotnosť zvyšuje námahu srdca, ovplyvňuje krvný tlak i hladinu cholesterolu v krvi a môže viesť k cukrovke.
3. Vysoký krvný tlak
Toto ochorenie je nebezpečné aj preto, že nebolí. Krvný tlak si treba priebežne kontrolovať. Optimálna hodnota tlaku krvi je 120/80. Pri vyššom tlaku srdce pracuje ťažšie, pričom je nadmerne preťažované nielen ono, ale i cievy. Ak tento stav trvá dlhšie, srdce sa zväčšuje a oslabuje a zmeny vznikajú aj na iných orgánoch. Vysoký krvný tlak v kombinácii s ďalšími rizikovými faktormi niekoľkonásobne zvyšuje riziko infarktu a mozgovej porážky.
4. Fajčenie
Je hlavným rizikovým faktorom srdcovo-cievnych ochorení pre mužov i pre ženy a zapríčiňuje asi 20 % kardiovaskulárnych úmrtí. Pre ženy je ďalším rizikovým faktorom na infarkt a mozgovú príhodu používanie orálnej antikoncepcie v kombinácii s fajčením. Konzumácia 15 cigariet denne zvyšuje riziko infarktu tri- až päťnásobne, u žien, ktoré fajčia viac ako 15 cigariet denne, riziko stúpa až 20-krát. Posledné výskumy dokázali alarmujúci vplyv pasívneho fajčenia. Nefajčiari, ktorí sú vystavení pasívnemu fajčeniu, majú o 25 % vyššie riziko srdcových chorôb a rakoviny pľúc. Preto sa obmedzenie fajčenia stáva hlavnou zdravotnou prioritou 21. storočia. Pozitívnou správou je, že zdravotný stav sa začína zlepšovať okamžite po skoncovaní s fajčením - podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa už po roku až dvoch značne znižuje riziko infarktu - až o 50 % a v priebehu 15 rokov je relatívne riziko úmrtia na infarkt u ex-fajčiara rovnaké ako u nefajčiara.
5. Fyzická aktivita
Aj srdce je sval, a preto potrebuje pohyb. Nedostatok fyzickej aktivity a sedavý spôsob života je jedným z faktorov vedúcich k srdcovým ochoreniam. Významná časť svetovej populácie - 60 až 85 % - však nevyvíja dostatočnú fyzickú aktivitu. Pritom len 30 minút fyzickej aktivity denne znižuje riziko srdcovo-cievnych ochorení, udržiava optimálnu telesnú hmotnosť, znižuje hladinu cholesterolu, pôsobí preventívne voči vysokému krvnému tlaku, dodáva telesnú energiu a keďže znižuje stres, úzkosť a depresie, napomáha aj dobrému spánku.
6. Stres
Zabezpečenie rovnováhy medzi fyzickým a duševným zdravím je pre prevenciu srdcovo-cievnych ochorení veľmi dôležité, rovnako ako správna výživa, obmedzenie fajčenia či pravidelné pohybové aktivity. Najdôležitejšie na znižovaní stresu je nájsť si čas na odpočinok a zdravý spánok a mať priateľské vzťahy k ľuďom vo svojom okolí. Popri tom však duševnú rovnováhu ovplyvňuje aj pohyb a pestrá skladba výživy, bohatá na čerstvé ovocie a zeleninu.