Milá, ale trochu povrchná spomienka

Jeho strata ako keby bola ešte bolestnejšie ako pred koncom minulého roka, keď správa o predčasnej smrti tejto neprehliadnuteľnej osobnosti zasiahla každého mysliaceho človeka obývajúceho územie bývalého Československa. Nie každý je nahraditeľný.
Július Satinský bol zrejme jednou z najvýznamnejších osobností, ktoré dalo Slovensko stredoeurópskemu priestoru. Nielen preto, že bol nesmierne talentovaný, múdry a vtipný, ale aj preto, že odmietal byť nič nehovoriacim, slovenským intelektuálskym neutrálom baťkovského typu, bezpečne korčuľujúcim pomedzi katolíkov, partizánov, gardistov, komunistov a antiglobalistov. Dokázal veľmi presne formulovať svoj názor a nebál sa ho verejne tlmočiť.
Kniha Momentálne som mŕtvy, zavolajte neskôr (Ikar, 2003) je vydareným výberom textov Júliusa Satinského, ktoré majú suplovať, bohužiaľ, nikdy nenapísaný životopis. Zostavovateľka Marie Formáčková však akoby zámerne obchádzala fejtóny a rozhovory, ktoré by dokázali Satinského osobnosť definovať plastickejšie a z veľkej časti sa sústredila na už publikované a dostupné fragmenty diela. Keď opomenieme nie veľmi vydarenú obálku a problematický názov, ponúka kniha mimoriadne cenné spomienky pani Viery Satinskej, ktoré sú priezračne čistou výpoveďou o šťastných rokoch prežitých po boku výnimočného človeka. Kapitolu Môj život s Julom dopĺňa ako čerešnička na torte niekoľko očarujúcich listov Júliusa Satinského manželke.
Žáner zamilovaných listov, písaných tak, aby dokázali osloviť aj osobu, ktorej neboli určené a svoj pôvab nestratili ani v knižnej podobe, už dávno vytlačila elektronická pošta a stručné esemesky. Malá ukážka zo súkromnej korešpondencie však dokazuje, akou skutočne renesančnou osobnosťou bol Satinský. Možno by práve vydanie týchto listov mohlo byť vďačným a záslužným edičným námetom, keď už solventné vydavateľstvá vycmúľajú celú autorovu pozostalosť. Sú kľúčom, ktorý otvára dvierka do neznámej komnaty rodinného života naplneného zmysluplným šťastím.
Samostatnou kapitolou sú spomienky priateľov a obdivovateľov Júliusa Satinského. Netrúfam si rozlúštiť kľúč, podľa ktorého zostavovateľka vyberala prispievateľov, ale ak je v knihe publikovaný text vydavateľa Alberta Marenčina ml., chýbajú mi tu spomienky minimálne dvoch ďalších vydavateľských osobností.
Daniel Hevier vydal pánovi Satinskému dve knihy a Rozprávky uja Klobásu znamenali pre ich autora veľmi veľa, Koloman Kertész-Bagala sa podieľal na štyroch zrejme najzásadnejších publikáciách, ktoré mapovali tvorbu autorskej dvojice L&S.
Knihu dokresľuje množstvo fotografií, z ktorých najzaujímavejšími sú obrázky z detstva, PF-ky Jozefa Uhliarika a momentky zo súkromného archívu. Akoby mimochodom sa však medzi ne priplietli zábery dokumentujúce jeho dôverný vzťah s manažmentom vydavateľstva, či s jednou z jeho hlavných autorských akvizícií a jedna z najväčších osobností slovenskej literatúry, surrealista Albert Marenčin, je pod fotografiou označený jednoducho ako otec vydavateľa.
Najpovrchnejšie však zostavovateľka pristúpila k prepisu diskografických údajov. Bohužiaľ, iba ich mechanicky prepísala z prvého zväzku Súborného diela L&S (L.C.A., Levice 1996) a nevšimla si, že od roku 1996 vyšlo ďalších osemnásť (!) CD, z toho tri dvojalbumy.
Kniha Momentálne som mŕtvy, zavolajte neskôr je milou, ale trochu povrchnou spomienkou na skvelého človeka.