V búrlivom období boomu internetu, mobilných telefónnych sietí a nových telekomunikačných technológií sa zdalo, že ku konečnej integrácii telefónnych a dátových sietí zostáva už iba malý krok. V priebehu rokov sa telefónna technológia vyvinula z pôvodného Bellovho prístroja na globálnu sieť, prenášajúcu hovory v digitálnej podobe cez vysokokapacitné optické káble a mnohé iné technológie, nie nepodobné tým, ktoré dali vznik novému globálnemu fenoménu -- celosvetovej sieti internet. Úloha prenosu hlasu alebo videosignálu sa transformovala na problém prenosu údajov a preto si dodávatelia internetových technológií nemohli nechať ujsť možnosť integrácie týchto služieb do prostredí na báze rodiny internetového protokolu (IP).
POBOČKOVÉ ÚSTREDNE NEUSTUPUJÚ
Napriek tomu ani po dekáde búrlivého rozvoja sa stále nenachádzame v prostredí jednotnej komunikačnej siete, ktorá by umožňovala pripojenie telefónu rovnako ako počítača v lokálnej alebo celosvetovej sieti. Pravdou býva skôr opak, keď telefónna linka zabezpečuje pripojenie do internetu a pobočkové ústredne vo firmách stále neustupujú zariadeniam na báze IP telefónie (Voice over IP -- VoIP). Ak sa pozrieme bližšie, na úroveň telekomunikačných operátorov, situácia je ešte menej priaznivá pre novú technológiu -- je veľmi ťažké nájsť operátora, ktorý by úspešne prevádzkoval väčšiu telekomunikačnú sieť výlučne na báze VoIP a klasickí telekomunikační operátori dnes už o migrácii na VoIP prakticky ani neuvažujú.
ROZDIELY TECHNOLÓGII
Prečo je to tak? Hlavným rozdielom oboch technológií, VoIP a klasickej STN (Switched Telecommunications Network) je spôsob, akým prebieha samotná transakcia -- hovor. V pôvodnej telefónnej sieti postavenej na pároch metalických vedení platilo, že pre každý hovor sa zostavila vyhradená trasa, ktorá existovala počas celého spojenia -- od volajúcej telefónnej stanice až po cieľovú. Ak ako príklad použijeme železnicu, najprv sa nastavili výhybky z východiskovej do cieľovej stanice, celá trať sa rezervovala pre jednu vlakovú súpravu a potom sa vlak mohol vydať na trasu. Po jeho príchode do cieľovej stanice sa rezervácia trate zrušila a trať sa mohla použiť pre inú súpravu.
Technológia IP využíva iný princíp -- akoby rozdelila vlakovú súpravu na jednotlivé vagóny (pakety) a každý z nich posiela na trať samostatne, pričom výhybky na trati (smerovače) sa snažia na základe nálepky s cieľovou stanicou určiť optimálny smer pre každý vagónik -- paket. Tento prístup umožnil zbaviť sa potreby rezervácie "trate" a tým využiť jej kapacitu naplno, ale zároveň vniesol do celého prenosu prvok neistoty -- nevieme, či sa niektorý "vagónik" neocitol na slepej koľaji, nebol nasmerovaný po zlej trase alebo putuje cez nízkorýchlostnú "lokálku", a keďže potrebujeme celú súpravu na konci zostaviť do pôvodného stavu, musíme naň čakať. Ak sa paket stratil, treba vyžiadať jeho opätovné zaslanie. Navyše, v IP sieti môžu mať jednotlivé úseky trasy premenlivú rýchlosť a kvalitu. V hlasovej sieti je definovaný minimálny štandard pre každý úsek trasy.
TECHNOLÓGIA IP
Technológia IP bola svojou schopnosťou rýchlo sa prispôsobiť meniacim sa podmienkam a efektívne využiť prenosovú cestu ideálnym médiom na vznik alternatívnej dátovej siete, ktorá prudko znížila náklady na dátovú komunikáciu a bola skutočnou revolúciou v tejto oblasti. Pre služby, ktoré neprebiehajú v reálnom čase -- ako je elektronická pošta, alebo prístup na webové stránky, kde oneskorenie o pár sekúnd nehrá veľkú úlohu, bol internet skvelým médiom. Vo chvíli, keď prišla požiadavka na zabezpečenie kvalitatívnych parametrov spojenia -- minimálnu stálu prenosovú kapacitu bez kolísania pod túto hodnotu, nízke oneskorenie, zamedzenie jeho kolísania a nízku stratovosť celej trasy, bolo potrebné začať uvažovať o kvalite poskytovanej služby po celej trase.
VÍŤAZÍ REALIZMUS
Nová technológia, ktorá nebola viazaná na existujúce hlasové siete (využívajúce pre štandardný prenosový kanál so šírkou 64 kbit/s) využila pokrok technológií pre komprimáciu (stlačenie) hlasového dátového toku a používa kódovanie už od kapacity na úrovni jednej desiatky kbit/s. V prvom momente sa mnohým zdalo, že takýto rozdiel násobkov odsunie klasickú telefóniu v krátkom čase na vedľajšiu koľaj.
Nakoniec však mali pravdu realistickejší komentátori. Ukázalo sa, že najmä na trhu medzinárodných a medzimestských dátových spojov došlo k takému prebytku ponuky, ktorý v krátkom čase významne znížil ceny na trhu. Takisto cenové úrovne a stabilita ponúkaných riešení nesplnili očakávania možných klientov, obdobne sa málokedy potvrdil aj názor, že konfigurácia VoIP zariadení je jednoduchšia a lacnejšia ako konfigurácia ústrední. Pri súčasnom znížení cenových úrovní pobočkových ústrední mnohé spoločnosti volili radšej klasickú technológiu alebo jej kombináciu s VoIP. Nasadenia, ktoré by VoIP ponúkali až po koncové zariadenie užívateľa, sú stále raritou aj preto, že so spomalením investícií do informačných technológií spoločnosti jednoducho nemajú záujem zahodiť svoje doterajšie ústredne a prístroje a nahradiť ich novou, stále sa ešte meniacou a vyvíjajúcou technológiou.
KVALITA SPOJENIA
Ďalším faktorom, ktorý zmenil náhľad na víťazné ťaženie VoIP technológie, bolo nešťastné spájanie prenosu hlasu cez konkrétnu sieť na báze internetového protokolu a prenosu hlasu cez verejnú a globálnu sieť internet. Vzhľadom na rôznorodosť podmienok, ktoré vznikajú v internete, nie je pri využití internetu bez náležitého zabezpečenia kvality trasy možné zabezpečiť kvalitu spojenia, o čom sa môžu presvedčiť používatelia mnohých programov na prenos hlasu cez internet -- hlas sa môže začať "zasekávať", objaví sa nepríjemná ozvena alebo sa spojenie úplne preruší.
To však vôbec nemusí platiť pre siete, ktoré sú postavené tiež na báze IP protokolu, ale je v nich zabezpečená kvalita spojenia -- platí to predovšetkým o lokálnych sieťach (LAN) a virtuálnych sieťach (IPVPN) so zabezpečenou kvalitou služby (QoS) -- mechanizmom, ktorý uprednostní pakety hlasovej prevádzky pred ostatnými údajmi prenášanými v sieti. Typickým príkladom je prepojenie centrály spoločnosti a jej pobočiek v rámci jednej krajiny alebo aj celého sveta. Spolu s dátovým spojením, umožňujúcim zdieľanie dokumentov a počítačových aplikácií, tak môže spoločnosť efektívne prepojiť pobočky aj telefonickou sieťou, pričom v malých pobočkách môže byť koncový telefónny prístroj pripojený priamo na smerovač, zabezpečujúci pripojenie do dátovej siete. Vo väčších pobočkách sa môže na zariadenie VoIP pripojiť miestna pobočková ústredňa, alebo sa v prípade, ak sa o nákupe technológie ešte iba uvažuje, môže zvážiť aj možnosť zriadenia miestnej VoIP siete, čo môže spoločnosti priniesť úspory na kabeláži.
SĽUBNÁ KOMBINÁCIA
Kombinácia virtuálnych sietí na báze protokolu IP (IPVPN) a technológie VoIP je v súčasnosti jednou z najzaujímavejších oblastí pre implementáciu IP telefónie, pretože rozvetveným spoločnostiam prináša rýchle a významné úspory. Takéto riešenia často používajú aj alternatívni a mobilní telekomunikační operátori, ktorí pod hlavičkou internetovej telefónie do zahraničia vlastne ponúkajú IP telefóniu po presne definovanej a kvalitatívne zabezpečenej trase, ktorá je v zahraničí zakončená v štandardných hlasových sieťach klasických telekomunikačných operátorov, čo im umožňuje dosiahnuť lepšie ceny a nižšie náklady na prenosovú trasu pri zachovaní prakticky totožnej kvality hovoru.
Ďalším významným impulzom na rozšírenie IP telefónie môže byť dostupnosť lacných a konfiguračne nenáročných koncových zariadení pre VoIP -- IP telefónov a smerovačov (ale aj DSL zariadení alebo zariadení na prenos dát cez káblovú televíziu) s VoIP funkciami, čo by mohlo spätne vyvolať záujem prevádzkovateľov alternatívnych sietí o poskytovanie hlasových služieb. Aj keď sa proces vývoja nových zariadení v posledných rokoch spomalil, je zrejmé, že podobne, ako to bolo na trhu malých sieťových zariadení (smerovače, huby) a na trhu bezdrôtových sietí (WiFi), aj v oblasti IP telefónie sa trh postupne zaplní ponukou zariadení na použitie v domácnostiach a malých firmách.
IP telefónia nepriniesla do rozvoja hlasových sietí revolúciu, ktorú sľubovala. Nenahradila doterajšie telefónne siete a ani ich neurobila zbytočnými. Stala sa však alternatívou, ktorá v mnohých smeroch dopĺňa ich možnosti. Budúce roky preto zrejme neprinesú súboj týchto technológií, ale ich vzájomné prepájanie a dopĺňanie sa.