V knihe Elke Heidenreichsovej Kolónie lásky sa dočítame: "Bozkávala som, čo mi prišlo do cesty." Kto sa spýta autorky a televíznej moderátorky, ako to myslí, dostane odpoveď: presne tak, ako to píšem. Keď spomína 50. roky, v očiach sa jej zračí nadšenie. "Bozkávali sme sa ako šialení. My, dievčatá, sme si viedli bozkové zoznamy. Išlo o to, koho ešte dostanem na svoj zoznam!" Bolo to hľadanie nežnosti? Áno, matky vraj boli po vojne tvrdé, ako dieťa ju vraj rodičia nikdy nevzali do náručia. Bozkávať sa bolo oslobodzujúce, veselé.
Čo vtedy inštinktívne cítilo dospievajúce dievča, je dnes dokázané -- bozkávať sa je zdravé. Kto sa veľa a často bozkáva, zriedkavejšie navštevuje lekára. Telesná reakcia je dôkladne preskúmaná. Pretože pery a okolie úst skrývajú citlivé nervové zakončenia, spustí vášnivý bozk v tele ohňostroj. Pulz bije presne 120-krát za minútu, telesná teplota okamžite stúpa a hormóny sa rýchlo dostávajú do krvi. Tá cirkuluje rýchlejšie, podnieti sa výmena látok, krvný obeh sa dostáva do tempa. V sekundovej rýchlosti a citeľne sa vylučuje adrenalín a hormóny šťastia. Bozkávajúci sa majú lesklé oči, zmocňujú sa ich pocity blaha a šťastia. Akákoľvek bolesť ustupuje do pozadia. V prestávkach medzi bozkami sa dvaja jedinci nedokážu od seba oddeliť, objímajú sa a pevne držia, kvôli chvíľke emocionálneho návalu vkĺzajú do zámotku, ktorý ich izoluje od vonkajšieho sveta. Je to proces so známymi následkami -- neuropeptidy, chemické látky, posilňujú imunitu. Ak jeden z dvoch práve smrkal, jeho nos je teraz suchý.
Keby mohli lekári predpisovať tento zdravotný efekt, bolo by na mnohých receptoch tučným písmom a podčiarknuté: Bozkávajte sa! Je to najlepší liek, pôsobí na celé telo, vypulzuje liečivý ťah z lebečnej klenby až do prstov na nohe a je silnejší ako kvapavkové infekcie. Avšak pre náruživý kontakt z úst do úst, ktorý oboch zúčastnených zväzuje a zároveň príjemne povznáša, to musí medzi nimi iskriť. Až potom dôjde k tomuto splynutiu, ktoré uvoľňuje telesné blokády a napätia.
Páry so sobášnym listom i bez neho by sa mali navzájom otestovať častým bozkávaním sa. Americkí výskumníci najnovšie dokázali, že u partnera, ktorý ráno opustí dom bez bozku, je väčšie riziko nehody. Pusa na rozlúčku pomáha hlavne mužom a je dobrým štartom do dopravných zápch a stresu. Sú potom menej agresívni.
Podľa zistení 49-ročnej brémskej kultúrnej vedkyne Ingelore Ebberfeldovej bozkávať sa je pre ženy takmer životne dôležité. Z opýtaných 514 mužov a žien vo veku 16 až 91 rokov sa každý desiaty muž charakterizoval ako fanatik do bozkávania, zatiaľ čo ženy skoro všetky uviedli, že sa skôr zrieknu sexu ako vášnivého bozku. Pravidlo tejto výskumníčky --"pre ženy je bozkávanie dôležitejšie ako súlož.
Prečo to tak je, na to sa podľa Ebberfeldovej "nedajú rozvíjať žiadne všeobecne záväzné kritériá". To, čo americké štúdie opäť a definitívne dokazujú, ženy tušia alebo vedia -- bozkávanie sa dopomáha k štíhlosti a kráse. Pri francúzskom bozku je v pohybe naraz 39 mimických svalov a za desať sekúnd sa spáli dvanásť kalórií, čo nedokáže nijaká masáž. Pokožka je hladšia, vrásky sa vyhladia.
"Keď je láska to najlepšie v živote, potom je pre milovaného tým najlepším bozk," píše Thomas Mann poeticky. Básnik zrejme vedel, čo pre ženy znamenajú ústne kontakty. Bozk je odjakživa symbol pre blízkosť, dôveru, vzťah. Pretože ženy sú komunikatívnejšie pohlavie, nie je ich väčšia aktivita nijako prekvapivá. Iba muži ako, napríklad, psychológ Irenäus Eibl-Eibesfeldt alebo otec psychoanalýzy Freud mohli prísť na myšlienku, že bozk je pokračovaním kojenia na materskej hrudi. To je veľký omyl, namieta proti tomu Ingelore Ebberfeldová. Pre expertku na kultúru je zrejmé, že bozkávanie sa je vyjadrením zmyselnej rozkoše. "Francúzsky bozk nie je nič iné ako symbolický pohlavný styk," konštatuje. Nech sa Freud aj obracia v hrobe.
Kedy a kde sa prvýkrát bozkávalo? Teológovia odkazujú na Adama a Evu, ale historici sú v tomto nejednotní. Najstarší prameň pochádza z rímskych čias. Podľa neho bolo ženám zakázané piť víno a muži dotykom perami skúšali, či tento zákaz neporušili. Či tento bozk ako skúška ženskej poslušnosti mal aj nejaký zdravotný účinok, je otázne.
Ebberfeldová vychádza z vrodenej zvedavosti a túžby po dotyku. Predkovia človeka sa pritom koncentrovali na zadnú časť tela. Postupne, následkom vzpriamenej chôdze, sa vraj sexuálna túžba prejavovala kontaktom očí a dotykom úst. Britský zoológ Desmond Morris zastával tento názor už dlhšie.
Prirodzene, bozkávať sa ešte neznamená, že je to hneď bozkávanie sa v tom pravom slova zmysle, tvrdia brémski študenti z Ebberfeldovej tímu. Otázky, kedy je bozk vrúcny alebo chladný, či môže prekaziť romantickú chvíľu, ak je príliš drsný alebo letmý, či plné pery bozkávajú lepšie ako tenké -- každý hodnotí inak, konštatuje Ebberfeldová. So svojimi študentmi sa však zhoduje v tom, že pokiaľ ide o technickú stránku, bozk by nemal byť príliš vlhký alebo nástojčivý. Predovšetkým však v ňom musí byť veľa citu, bozkávajúci sa majú otvoriť, vnímať jeden druhého, úplne sa bozku poddať. To nelahodí iba telu, ale aj duši.
Bozk je centrálou ľudskej skúsenosti, vyznal sa eroticky orientovaný taliansky spisovateľ Alberto Moravia. "Je to kontakt, v ktorom je pôžitok viac psychologickej ako zmyslovej povahy." Takže bez obáv môžeme konštatovať, že bozkávanie je výborná terapia.
StoryEditor