Členstvo v Európskej únii si vyžaduje osvojenie si zložitého systému jej rozhodovania. Po vstupe budú aj slovenskí zástupcovia v inštitúciách formovať návrhy európskych smerníc alebo nariadení, ktoré budú mať bezprostredný dosah na život na Slovensku. To sa týka aj podnikateľského sektora.
Veľkým korporáciám, ale i malým a stredným podnikateľom, sa vo všeobecnosti odporúča, aby si vytvorili internú skupinu pracovníkov orientovanú na európske záležitosti, napríklad EU Affairs Unit. "Títo ľudia by mali sledovať legislatívny proces únie práve v ich sektore a v tomto zmysle by mali udržiavať aj kontakty so štátnou správou," hovorí Tomáš Kozák z odboru pre koordináciu sektorálnych politík EÚ Ministerstva zahraničných vecí SR. Pripomína, že tento proces budú v jednotlivých oblastiach na Slovensku pokrývať príslušné ministerstvá. Už dnes môžu byť na rezortné koordinačné stretnutia posudzujúce príslušný legislatívny návrh únie podľa potreby prizvaní odborníci z hospodárskej sféry, mimovládnych a iných organizácií. "Rád by som však zdôraznil, že aktívny prístup sa vyžaduje práve na ich strane, napríklad cez už spomenutú skupinu pracovníkov zodpovedných za európske otázky," dodal.
Zatiaľ ako pozorovateľ
"Z hľadiska budúceho členstva Slovenska v únii a presadzovania národných pozícií je najdôležitejší proces rozhodovania v rámci Rady EÚ. V jej štruktúrach sú totiž združení a rozhodujú národní zástupcovia, reprezentujúci konkrétny členský štát. Európsky parlament, naopak, funguje výsostne na príslušnosti k niektorej z poslaneckých alebo straníckych frakcií, pričom národná príslušnosť tu nezohráva dominantnú úlohu," vysvetľuje Kozák.
Slovensko je už prakticky od podpisu prístupovej zmluvy v apríli minulého roka zapojené do práce a činnosti rozhodovacích štruktúr únie. To sa týka pracovných skupín, cez výbor stálych zástupcov, až po najvyšší rozhodovací orgán Radu EÚ. "Podobne ako ostatné pristupujúce krajiny, sme v súčasnosti v pozícii aktívneho pozorovateľa. Znamená to, že naši zástupcovia už môžu predkladať a zaujať stanoviská, môžu sa vyjadrovať k legislatívnym návrhom. Hlasovacie právo však definitívne získame až od 1. mája, keď sa Slovensko stane plnoprávnym členom únie," pokračuje Kozák.
Postup rozhodovania
"Legislatívne návrhy Európskej únie sa pripravujú v špecializovaných výboroch Európskej komisie, ktoré sú zložené z nezávislých expertov, zástupcov záujmových skupín, pracovníkov komisie, ako aj členských štátov. Komisia následne postupuje vypracovaný návrh Európskemu parlamentu a Rade EÚ, ktorá ho zašle na posúdenie členským krajinám. Príslušný parlamentný výbor dané rozhodnutie preskúma a vytvorí k nemu stanovisko," približuje Kozák v zjednodušenej podobe rozhodovací proces v únii.
Rozhodnutia rady sa pripravujú v jej pracovných skupinách a následne vo Výbore stálych zástupcov (Coreper), kde zástupcovia členských štátov prezentujú svoje pozície a stanoviská. Po zasadaniach Coreperu je materiál s legislatívnym návrhom predložený do rady ako najvyššieho rozhodovacieho orgánu únie. Môže sa predložiť buď ako A -- bod (A -- point), ak sa pri ňom dosiahla zhoda a nie je potrebná ďalšia diskusia. Pokiaľ nedošlo k zhode, rokovania musia pokračovať a materiál ide do rady ako B -- bod (B -- point).