Nečinnosť ohrozuje naše telo

Fyzická aktivita je prirodzenou súčasťou ľudského života práve tak ako jedlo a spánok. Vie to každý, kto si všimol malé deti, ako rady behajú. My dospelí musíme však konštatovať, že naša chuť k zdravému fyzickému pohybu v dôsledku sedavého zamestnania, ľahko dosiahnuteľnej dopravy a sledovania televízie postupne slabne. Je teda načase začať s plánovitým telesným pohybom. Nečinnosťou naše telo nielenže začína chátrať, ale zvyšuje sa aj riziko vzniku tzv. civilizačných chorôb, hlavne vysokého krvného tlaku a vysokej hladiny zlého cholesterolu (pretože je aj dobrý cholesterol). Nemenej dôležitým argumentom v prospech pohybu je fakt, že vďaka nemu sa jednoducho cítime lepšie. Zlepšovanie kondície uvoľňuje nahromadené napätie a stres, a tým blahodarne pôsobí tak na duševné, ako aj na telesné zdravie.
Prirodzeným dôsledkom fyzického pohybu je, že pľúca, srdce, krvný obeh a svalstvo pracujú omnoho účinnejšie. Každá ľudská činnosť závisí od pohybu svalov. Energiu na tento pohyb získavame z odbúravania cukrov, nepriamo tiež tukov, vo svale. Množstvo vyprodukovanej energie závisí od dodávky kyslíka krvným obehom k svalovej bunke. Ak opakovane zamestnávame určitú skupinu svalov, skoro pocítime bolesť. Táto je spôsobená spotrebovaním dostupného kyslíka a teraz musí sval pracovať bez neho. Energiu môže vytvárať aj bez kyslíka a tento proces vedie k tvorbe kyseliny mliečnej, ktorá vo svale vyvolá bolestivý kŕč. Vďaka dobrej kondícii sa môže do svalov z krvi preniesť viac kyslíka, sval môže bez kŕčov pracovať dlhšie, zlepšuje sa kvalita vstrebávania kyslíka v pľúcach až do tej miery, že sa vo svale zvýši počet tzv. mitochondrií v bunkách, ktoré premieňajú kyslík a cukor na energiu. Takto trénovaný sval je v porovnaní s netrénovaným schopný podať väčší výkon a nemusí sa toľko namáhať pri rovnakej práci. Srdce je sval par excellence, a ten sa tiež trénuje spolu s ostatnými. Kondičným tréningom mu stačí potom menej stlačení -- úderov, aby dodal rovnaké množstvo krvi, môže si dovoliť spomaliť, čo v praxi znamená, že tepová frekvencia pri dobiehaní na autobus alebo stúpaní do schodov sa nezvyšuje tak, ako to bývalo predtým.
Pri tréningu používame opakované cvičenia s ľahkými závažiami, tzv. aeróbne, a s ťažkými závažiami, tzv. anaeróbne, na zvyšovanie sily. Tie druhé majú pre tréning srdca malý význam. Ľudia často tieto cvičenia kombinujú. Avšak je dôležité poznamenať, zvlášť pre netrénovaných ľudí stredného veku, že anaeróbne cvičenia predstavujú pre nich potenciálne riziko prudkého zvýšenia krvného tlaku a mali by to vziať do úvahy. Často počúvame, že si treba najprv vyžiadať súhlas lekára na cvičenie, ale žiadny súbor testov nepreverí, či ste imúnni proti všetkým problémom, ktoré môžu pri cvičení nastať. Najlepšie je nájsť si taký pohyb, ktorý nám najviac vyhovuje a ktorý sa dá ľahko vykonávať. Ak sme pripravení začať s fyzickým pohybom, začnime pomaly a nenúťme sa tak, aby nám to bolo nepríjemné. Pri kondičnom tréningu by sme napr. mali byť schopní viesť konverzáciu so susedom v posilňovni. Uspokojivý výsledok dosiahneme aj pred hranicou bolesti. Je dôležité uvedomiť si, že všetky činnosti spotrebúvajú určité množstvo energie, nie každá jej však spotrebúva dosť na to, aby mala účinky tréningu. Dá sa povedať, že pre dosiahnutie tréningového efektu je nutné, aby spotreba predstavovala šesť až desať metabolických jednotiek. Keď je telo v pokoji, rýchlosť jeho metabolizmu má hodnotu jednej metabolickej jednotky a my potrebujeme na dosiahnutie tréningového efektu aspoň šesť metabolických jednotiek. Šesť až sedem metabolických jednotiek dosiahneme napr. rýchlou chôdzou, jazdou na bicykli cca 17,5 km/hod., pri rekreačnom tenise. Sedem až osem jednotiek dosiahneme pri diskotékovom tanci, plávaní, rýchlejšej jazde na bicykli asi 19 km/hod., zjazdovom lyžovaní, cválaní na koni, behu asi 8 km/hod., ľadovom hokeji, horolezectve, kanoistike alebo futbale. Najpopulárnejšou formou aktívneho pohybu je beh a jogging, ktoré sa dajú realizovať kdekoľvek a s minimálnym vybavením. Stačí vhodná obuv. Pre niektorých, odhliadnuc od nebezpečenstva plynúceho z dopravy a znečistenia v mestách, môže byť kondičný beh navyše veľmi nudný. Beh na tvrdom povrchu vyvoláva mnohokrát ťažkosti s krížmi a svalové ťažkosti, poranenia kolien a členkov. Inou populárnou formou pohybu je aerobic. Tento termín zaviedol v 60. rokoch v USA Dr. Kennet Cooper. Cvičenec cvičí v rytme hudby sám alebo v skupine pod vedením inštruktora. Napriek tomu, že niektorí športoví špecialisti pochybujú o význame v poslednom čase ospevovanej chôdze, pretože nepredpokladajú, že tepová frekvencia pri nej dosiahne tréningovej zóny, niektoré experimenty v USA s meraním tepovej frekvencie pri svižnej chôdzi naopak potvrdzujú tréningový efekt. Odporúča sa kondične športovať 45 až 60 minút, a to trikrát týždenne, pričom keď si na tento objem cvičenia zvykneme, postačí zhruba polovica tohto času na dosiahnutie tréningového efektu. Dosiahli sme zlepšenie kyslíkovej výmeny a zníženie tepovej frekvencie. K tomuto štádiu sa dopracujeme počas desaťtýždňového programu, pričom v prvých týždňoch sa tréning neprejaví. Len čo sa však kondícia zlepší, postačí na jej udržanie pohyb dvakrát týždenne. Pri nedodržaní tohto limitu sa kondícia začne zhoršovať. Väčšina zranení vznikajúcich pri telesnom pohybe sú zranenia svalov, kolien, členkov alebo bedrových kĺbov. Svalovým zraneniam predchádzame tým, že sa vyhneme prílišnému vypätiu, rešpektujeme naplánovaný program. Zraneniam kĺbov sa vyhneme používaním vhodnej obuvi, vyrábanej na konkrétny druh športu.
Keď však už dôjde k prípadným drobným ťažkostiam a poraneniam, potrebujeme ich liečiť. Lekárne sú saturované priam neprehľadným množstvom mastí a gélov a pri ich výbere je potrebné riadiť sa nasledujúcimi kritériami: účinnosť, nemastia odev, nezanechávajú alergické reakcie, s nastupujúcim letom nevyvolávajú fotosenzitívny efekt, nerobia žmolky a chrasty. Snahou pri vývoji týchto preparátov je zabezpečiť čo najväčšiu bezpečnosť, komfort použitia a účinok preparátu. V poslednom čase sa v terapii používajú náplasti. Náplasť obsahuje špeciálny regulačný systém dávkovania liečiva v požadovanom množstve a dlhodobo 12 -- 24 hodín priamo do miesta bolesti a zápalu. Liečba je progresívnejšia, jednoduchšia a rýchlejšia.
Nie je možné nespomenúť súvislosť medzi dobrou fyzickou kondíciou a duševným zdravím. Prečo je to tak, že ľudia pestujúci pravidelný pohyb sa cítia lepšie, však zostáva záhadou. I keď mnohé teórie ponúkajú všakovaké vysvetlenia o látkach blaženosti (endorfínoch) v mozgu a podobne, zaujímavejšia je teória, že telesný pohyb odvádza pozornosť človeka od problémov jeho bežného života a že táto krátka pauza stačí na regeneráciu mysle na to, aby mohla opäť čeliť problémom v plnej sile. Nemôžeme nespomenúť aj sociálny aspekt, keď sa ľudia pri tréningu navzájom spoznávajú. Pozorujeme, ako naša hmotnosť klesá, zlepšujú sa naše telesné proporcie, ľahšie sa pohybujeme...