Silné a slabé stránky jednotlivých štátov

Vyplýva to z najnovšej štúdie finančnej inštitúcie Deka-Bank, v ktorej nemeckí podnikatelia hodnotili nových i troch budúcich členov Európskej únie. "Pri výskume sme sa sústredili na typického podnikateľa, ktorý uvažuje o presunutí výroby na Východ," povedal vedúci projektu Dietmar Hornung. Štúdiu exkluzívne získal nemecký denník Handelsblatt. Ak veľké podniky objavili strednú Európu už v 90. rokoch, terajšími potenciálnymi investormi sú skôr malé a stredné nemecké firmy. Opierajú sa pritom o skutočnosť, že rámcové podmienky pre zahraničný kapitál sa v týchto krajinách v posledných rokoch veľmi zlepšili. Prednosťou je pomerne nenasýtený trh a nízke produkčné náklady.
Dokument vychádza z 18 indikátorov a signalizuje, že základom receptu na úspech sú rozsiahle reformy. "Medzitým sa už vytvorila jasne vedúca trojčlenná skupina štátov, ktoré investorom ponúkajú viac ako ostatné. Tvoria ju Slovensko, Litva a Lotyšsko. Táto trojica vyhovela prakticky všetkým kritériám banky Deka. V niektorých bodoch dobre obstáli aj ďalší noví členovia EÚ, ale v ďalších zase vykázali veľké slabiny," uviedol už spomínaný Hornung.
Hlavným dôvodom dobrého umiestnenia Slovenska je na jednej strane nízka úroveň miezd a na druhej strane druhej dobrá úroveň produktivity práce, za ktorú sa krajina naozaj nemusí hanbiť. Zatiaľ čo v tzv. starých krajinách EÚ stojí zamestnávateľa hodina práca zamestnanca v priemere 22,5 USD, na Slovensku ten istý údaj dosahuje len 2,20 USD. Napríklad v Maďarsku sú mzdové náklady takmer dvakrát také vysoké. Produktivita práce na Slovensku pritom dosahuje v porovnaní so starou pätnástkou 56,3 percenta, kým v Maďarsku len 50,3 percenta. Podľa štúdie je však úroveň medzi západnou a východnou časťou Slovenska priam dramatická.
"Podobne ako pobaltské štáty, aj Slovensko profituje z toho, že vláda si pri presadzovaní hospodárskych reforiem počínala radikálne," tvrdí Josef Pöschl, pracovník viedenského Ústavu pre medzinárodné hospodárske porovnávanie. Podľa jeho názoru bude v rokoch 2004 a 2005 rast hospodárstva v týchto krajinách v porovnaní s ostatnými nováčikmi nadpriemerný.
Naopak, Česká republika, Maďarsko a Poľsko zaspali na vavrínoch. Ako vyplýva zo spomínanej štúdie, atraktívnosť krajín, v ktorých sa úroveň príjmov už viac priblížila západoeurópskej úrovni, sa v posledných troch rokoch znížila. Výrazne to platí najmä o Maďarsku. (gaf)