Životy českých ľudí sa úderom dvadsiatej hodiny večer začali spájať s osudmi aktérov televíznej série, ktorej predchádzajúca časť na najvyššiu mieru naplnila frázu: niekto ju miloval, niekto neznášal, ale nikoho nenechala ľahostajným. Aspoň tak si to predstavujú tvorcovia.
Ako sa však vymaniť z podozrenia, že nové diely Nemocnice nie sú iba nadstavovanou kašou, v ktorej ide hlavne o cenu značky Dietl? (Mimochodom, rozpočet na vznik trinástich dielov je 75 miliónov korún.) Nepôjde len o resuscitáciu ľudských typov, platných v čase vzniku, a snaha o ich oživenie v porevolučnej dobe nemôže skončiť inak než hanbou? Nie je vysoká sledovanosť starých dielov daná hlavne nostalgiou - pre niekoho pochopiteľnou, inokedy obskúrnou, keď nie je potrebné ďalšie pokračovanie?
"Vzťahy, lásky a intrigy udržiavajú celý seriál. Vedel to Jaroslav Dietl, vie to i Petr Zikmund, scenárista novej série," ponúka v "promomateriáloch" odpoveď dramaturg Ivo Pelant. Preložené do jazyka divákov: stále sa, povedané slovami Miroslava Donutila, bude čosi diať, iba kulisy sa zmenia.
Borská nemocnica zmodernizovala operačné sály, primár Blažej v duchu súčasnej architektúry prestaval dom, staré drnčiace telefóny nahradili digitálne prístroje a mobily, doktori sa nemusia trápiť s rozpadávajúcimi sa písacími strojmi, ale správy píšu rovno do počítačov... A hlavne: takmer nikde sa nesmie fajčiť!
Premenou prešli i hlavné, kedysi autentické postavy tohto televízneho "teatra mundi": zeleninárov vystriedali advokáti, zváračov majitelia firiem, doktori z detí vychovali opäť doktorov, a tak ďalej. Najvýraznejšieho vzostupu sa dočkal Roman Jáchym, ktorý z autodielne zamieril rovno na vedúcu pozíciu mestského zastupiteľstva.
Je preto jasné, že sa v Nemocnici na okraji mesta po dvadsiatich rokoch nebudú riešiť hocijaké problémy: Primárovi Blažejovi síce občas vykĺzne poznámka o nenaplnenom vzťahu k vlastnej dcére, ale všetko s istotou prevalcuje privatizácia zdravotníckeho zariadenia, ktorú z nemeckého Mníchova zosnuje Karel Sova mladší.
Scenárista však nezabudol na dietlovský princíp vyváženosti. A tak sa okrem aristokratických zámkov a nablýskaných automobilov zameriava aj na život "radového" občana. A ten - zosobnený Václavom Pěnkavom - pre zmenu zakladá firmu...
Po troch dieloch začne byť i menej pozorným televíznym divákom jasné, že všetky tie zápletky, dialógy a životné situácie už kedysi videl. Život na zámku, Hotel Herbich, Šípková Ruženka...
Najviac sa však tvorcovia inšpirovali samotným Dietlom: V šiestom diele starej série Blažej nadhodí čosi o "odchode starých pracovníkov, ktorí by mali uvoľniť miesto mladším". V novej sérii sa mu to vracia už v druhom diele.
V "starej nemocnici" sa viedol zápas o primariát, v "novej" to nie je inak. Iba doktora Cvacha a bývalú manželku Blažeja nahradila žena zakríknutého doktora Machovca a jeho fanúšička, bacuľatá sestra Máša. Kým pred rokmi sa kvôli liečebnej procedúre vyhrážala súdom hysterická predavačka, teraz je to arogantný právnik.
Len primár Blažej zmenil vkus. Oproti sestričkám ho začali lákať mladé absolventky medicíny...
Ten, kto čaká, že sa v nových dieloch dozvie čosi o súčasnej situácii v zdravotníctve, bude sklamaný. Podobne zostanú nenaplnené i túžby divákov, ktorí čakajú aspoň náznak sebairónie či zveličenia.
Naopak, čírou paródiou zaváňa niekedy násilné odvolávanie sa na pôvodnú sériu. Výrečná v tomto ohľade je replika z tretieho dielu, keď vrchná sestra Pěnkavová teatrálne prednáša variáciu na Štrosmajerovu proklamáciu o hlúposti a nadnášaní.
Má však vôbec zmysel hodnotiť obsah? Už teraz sa zahraničné televízie bijú o nové diely a seriáloví herci vykúkajú spoza každého rohu. Hodnota značky Dietl rastie. A o nič iné ani nešlo.