Prechodom základných a stredných škôl pod obce a samosprávne kraje sa priblížilo školstvo potrebám miest a regiónov. Čo to prinesie bratislavským stredným školám?
- Pred vyše rokom prešlo do zriaďovateľskej pôsobnosti Bratislavského kraja 82 stredných škôl a školských zariadení.To predstavuje takmer 35 tisíc študentov a 3300 pedagógov. Prechodom pod samosprávne kraje sa oveľa
intenzívnejšie pracuje na zosúlaďovaní plánu výkonov škôl s potrebami kraja, oveľa viac sa začína komunikovať medzi riaditeľmi škôl a zamestnávateľmi, viac sa začína sledovať uplatňovanie sa absolventov škôl na trhu práce.
Vyzerá to takmer ideálne...
- Viaceré samosprávne prvky treba ešte doladiť. Týka sa to predovšetkým pravidiel fungovania rád škôl, územných školských rád i žiackych rád na stredných školách. V tejto oblasti sa dokonca ukazuje, že po prechode škôl pod samosprávne kraje a obce sa sústava samosprávnych orgánov smerom ku školám až príliš premnožila. Na riešenie čaká aj celý rad ďalších otázok,
napr. zmeny v skladbe odborov a odborných zameraní, ktoré možno u nás študovať, zmeny v obsahu vzdelávania, najmä posilnenie ekonomických otázok, racionalizácia siete škôl atď.
Ako budete školám pomáhať nabiehať na nový systém práce?
- V Bratislavskom samosprávnom kraji predpokladáme, že začiatok školského roku bude štandardný. Uskutoční sa porada s riaditeľmi škôl, ktorú organizujeme spolu s Krajským úradom, aby sme eliminovali riadiacu
roztrieštenosť stredného článku. V septembri počítame aj so seminárom pre riaditeľov škôl o príprave projektov na čerpanie finančných prostriedkov z Európskych fondov. Okrem toho sa pokúsime koncom septembra pripraviť
workshop o situácii na trhu práce v bratislavskom regióne za účasti riaditeľov škôl, zamestnávateľských komôr a zväzov, Krajského úradu práce o situácii a predpokladanom vývoji.
Učitelia vyjadrujú stále nespokojnosť s financovaním školstva. Aký vývoj predpokladáte?
- Ekonomika školstva je dlhodobo jeho najslabším bodom. Do konca kalendárneho roka sa ministerstvo zaviazalo dofinancovať školstvo v oblasti výdavkov za energie a chýbajúcich prostriedkov na mzdy. Je to však nesystémové riešenie, pretože pri tomto oddlžovaní škôl sa zvezú predovšetkým tie školy, ktoré si možno nedali veľa práce so šetrením. Šikovní a usilovní
doplatia v značnej časti na pohodlných. Teda, pohodlní dostanú peniaze, pracovití nič. Súčane treba povedať, že slovenské školstvo je dlhodobo finančne podvyživené a takéto nesystémové vstupy len odďaľujú systémové
dlhodobé riešenie.
Ako ovplyvní nedostatok peňazí vyučovanie?
- Podľa našich analýz značná časť škôl v súčasnosti neponúka žiadne, resp.veľmi obmedzené možnosti krúžkov, či iného ďalšieho vzdelávania žiakov vo voľnom čase. Časť učiteľov už zo školstva odišla, ďalší o tom vážne
uvažujú, rastie počet neodborne odučených hodín, teda klesá kvalita výchovovyučovacieho procesu. Dôvodom je predovšetkým nedostatok finančných prostriedkov na mzdy pedagógov. Rozpočet neumožňuje v oblasti miezd dokonca ani napr. deliť triedy pri vyučovaní niektorých predmetov počas vyučovania /napr. cudzie jazyky/. Situácia v školstve mi tak trochu pripomína človeka, ktorý, keď sa mu objavili nejaké zdravotné problémy, vždy odkladal ich riešenie. Až prišiel čas, že sa mu nahromadilo toľko zdravotných problémov, že bol nevyhnutný operačný zákrok a zmeniť celú životosprávu. Situácia v školstve pripomína takýto predoperačný stav.
Môžu si školy pomôcť nejako aj samé?
- Ak už poslanci rozhodli, že na naše školstvo sa má vynakladať iba 3,5% z HDP oproti európskemu štandardu, kde sa výdavky na školstvo pohybujú až na úrovni 6% z HDP, potom treba jasne povedať, že rozhodli o tom, že školy i
učitelia majú byť chudobní, že si nebudú kupovať odbornú literatúru, časopisy, nebudú cestovať, nebudú mať výpočtovú techniku, používať internet atď.... Keď už je štátna politika voči školám takáto, musia školy
oveľa viac rozmýšľať o tom, ako do svojich škôl priviesť mimorozpočtové finančné prostriedky a z týchto sa pokúsiť dofinanacovať čo je nevyhnutné, medzi iným i zlepšiť mzdy učiteľov.
Robí sa to týmto spôsobom aj v zahraničí?
- Nie je to síce štandardná európska cesta, ale predsa len jedno z možných východísk. Nové mimorozpočtové
peniaze by si mohli školy získať z vlastných podnikateľských aktivít v oblasti pedagogických služieb. Ide predovšetkým o rozšírenie vzdelávacích služieb školy pre širšiu verejnosť v oblasti rekvalifikácií, preškoľovania, pracovníkov, kurzy, školenia, ale aj projekty, predovšetkým z Európskeho sociálneho fondu, ale aj iných vyhlasovateľov.