Moderná inštitucionalizovaná normalizácia, organizovaná na národnej úrovni, vznikla v ČSR na začiatku 20. storočia. Prvou celoštátne organizovanou a priemyslom uznávanou korporáciou bol Elektrotechnický svaz československý (ESČ), založený v roku 1919. Všeobecná normalizácia vytvorila svoj najvyšší orgán v roku 1922 s názvom Československá normalizačná spoločnosť (ČSN). Bola to nezárobková spoločnosť financovaná členskými podnikmi na komerčnom základe. ČSN si vytvorila prirodzenú autoritu v celom národnom hospodárstve ČSR. V období obnovy ťažko poškodeného hospodárstva ČSR po druhej svetovej vojne stála ČSN pred vážnymi problémami ako postupovať ďalej. Bolo treba začať konsolidovať organizačnú štruktúru normalizácie, postupne zabezpečiť revíziu noriem podľa aktuálnych potrieb, pracovať na nových úlohách v súlade s priemyslom a s orgánmi štátnej správy.
Prioritou československej normalizácie v oblasti medzinárodných vzťahov bolo zapojenie Československa do normalizačných aktivít v rámci RVHP. Československo malo zastúpenie v Komisii pre normalizáciu RVHP.
Prevratné politické zmeny v roku 1989 znamenali novú éru v československej technickej normalizácii. Strategickou úlohou sa stala podpora rozvoja trhového hospodárstva, odstraňovanie technických prekážok obchodu a harmonizácia technických noriem a aproximácia československých právnych predpisov s európskymi.
Z asociačnej dohody uzavretej medzi ČSFR a EÚ vyplynul záväzok harmonizovať národnú legislatívu -- normy a technické predpisy -- s európskou. Bola to podmienka pridruženého členstva v EÚ. NR SR zákonom č. 2/1992 Zb. zriadila nový ústredný orgán štátnej správy -- Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo (ÚNMS) SR. Následne bola na výkonnú činnosť v oblasti technickej normalizácie zriadená predsedom úradu v roku 1993 v Bratislave rozpočtová organizácia Slovenský ústav technickej normalizácie (SÚTN). Hlavnou úlohou úradu bola transformácia národného normalizačného systému tak, aby bol kompatibilný so systémom používaným v EÚ, keďže to bol jeden zo záväzkov Asociačnej dohody o pridružení.
Najväčším problémom transformácie bol prechod od záväzných štátnych noriem k dobrovoľným technickým normám. Schválením zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov pristúpil úrad k určeniu jedinej právnickej osoby na tvorbu, schvaľovanie a vydávanie slovenských technických noriem -- SÚTN. Najdôležitejšou úlohou SÚTN bolo získanie riadneho národného členstva v CEN a CENELEC.
StoryEditor