Krátky slovník slovenského jazyka píše: Kanál je potrubie na odvádzanie odpadových a iných vôd. Kanál je umelo prekopaná vodná cesta spájajúca dve rieky, jazerá, moria alebo oceány. Canal du Midi je najúžasnejšou technicko-historickou a mimoriadne užitočnou pamiatkou zo stredoveku.
Kráľovský kanál dvoch morí (tak ho nazývali za Ľudovíta XIV.), spojil Stredozemné more s Atlantikom úzkou stužkou sladkej vody a priniesol tak revolúciu do obchodovania medzi týmito pobrežiami. Už nebolo potrebné plávať dlhé týždne okolo Pyrenejského polostrova, 240-kilometrový kanál prešli lode ťahané koňmi za 11 dní, prekonávajúc výškový rozdiel 168 metrov v 63 plavebných komorách.
Sme partia, ktorá rada spoznáva nové veci, nuž nás zaujal farebný prospekt o prenájme lodí na riekach a kanáloch v Európe. Pracovné povinnosti nám stanovili dovolenku na predsezónu a vyhovovali aj nižšie ceny za prenájom lodí mimo hlavnej sezóny. Zostávalo už len určiť kam.
Na mape vodných ciest Európy, pripomínajúcej pavučinu, sme postupne vylúčili Írsko, Holandsko, Nemecko. Po veľkej mape Francúzska sa prst posúval stále nižšie, až zastal neďaleko španielskych hraníc. Canal du Midi.
Lode ako kačky
Vďaka výbornému značeniu na francúzskych cestách sme sa bez problémov dostali do maličkej dedinky Argens Minervois -- základne, odkiaľ sme mali vyplávať. Vedľa nás sa ľahko pohupovali nemotorné široké lode, podobné kačiciam. Boli sme na mieste. Sen o juhu sa rozplýval. Studený vietor a jemný dážď nás prinútili siahnuť do tepelných rezerv na dne tašiek. Vybavili sme neodkladné formality okolo prevzatia lode a na mladého technika s nemeckým rodným listom a vlasmi D`Artagnana už mierila naša prvá otázka: "Kde je kúrenie?"
Tak sme sa naučili ovládať kúrenie skôr, ako loď samotnú. Večer, keď boli všetky veci na svojom mieste a v kajutách, a žalúdkoch sa rozlialo príjemné teplo, zaspávali sme s vytrvalým bubnovaním kvapiek nad hlavami. Ráno bolo po daždi a nočná prehánka bola poslednou vodou z oblohy, s ktorou sme sa na plavbe stretli.
Prišiel D'Artagnan, naštartoval motor a urobil s nami malý okruh po bazéne, aby nám ukázal ako sa s loďou manévruje, pretože na vedenie lode tohto typu sa nevyžaduje žiadny preukaz. Určite len studený bočný vietor spôsobil, že s presnosťou mechanika našiel jediné miesto na lodi, ktoré nie je chránené širokou gumovou obrubou a narazil s ním priamo do betónového móla. Podľa jeho širokého úsmevu sme usúdili, že tento spôsob pristávania je asi normálny.
Zamávali sme mu na rozlúčku a vydali sa na cestu.
Plavebnými komorami
Po prvom naplávanom kilometri sme zazreli pred sebou prvú plavebnú komoru. Vráta boli otvorené a pozývali nás do svojho kamenného náručia. Pri malom móle sme vysadili jedného člena posádky a keďže to bola príslušníčka nežného pohlavia, dostala prezývku bláznivá Viktorka. My sme vplávali dnu. Hodili sme Viktorke laná, ktoré pridržiavali loď a vráta za nami sa zavreli. Našim ďalším omylom bolo, že v komore strávime dlhý čas. Do komory začala prúdiť voda, presne o päť minút sa do nej napustilo 800 kubických metrov a my sme sa ocitli o 2,5 metra vyššie. Namiesto klzkých mokrých kamenných stien sme uvideli malý domček pre obsluhu a pred sebou druhú komoru. Znova sme preplávali cez vráta a stúpli o ďalšie metre. Potom nás komory vypustili na ďalšiu plavbu.
Canal du Midi je 20 metrov široký a 2 metre hlboký. Po oboch stranách ho lemuje nevysoký násyp, na ktorom rastú s vojenskou pravidelnosťou stromy. Plávali sme platanovou alejou a mysleli, že za najbližšou zákrutou sa skončí. Omyl, netušili sme, že pozdĺž celého kanála je 45 000 stromov, prevažne platanov. Tieto staré stromy trpezlivo chránia dlhými konármi vodu kanála a unavenými hrčovitými koreňmi spevňujú breh. Na niektorých miestach dokonali svoje úsilie, spojili konáre nad vodou a vytvorili nepreniknuteľnú klenbu. Ich majestátnosť a pravidelnosť naruší len kde tu starý kamenný most, alebo plavebné komory.
Naša druhá komora čakala na nás po dvoch kilometroch. Ďalšia dvojitá o 200 metrov ďalej a ďalšia o 600 metrov, celkove sme stúpli o 11,3 metra. Prechádzanie komorami sa stalo našou obľúbenou činnosťou. S detskou radosťou sme sa nevedeli dočkať, kedy sa pred nami znova objavia veľké vráta. A Francúzi asi chápali našu túžbu, pretože už dávno pred tým, ako sme sem prišli, umiestnili na každý strážny domček pri komore tabuľku s presným uvedením vzdialenosti k najbližšej komore proti prúdu i po prúde i meno a smer ku najbližšej dedine. Do cesty sa nám postavilo malé mestečko Trébes. Prešli sme sa po jeho ospalých kamenných uličkách a nakúpili pohľadnice.
Večer na breh
Pri prechádzaní komorami sme sa večer ocitli niekoľko kilometrov od mesta Carcassone, ktoré príručky odporúčajú ako cieľ pri týždňovom prenájme lode. Boli by sme prišli až do mesta, keby obsluha komôr nemala pracovnú dobu od 9.00 do 18.00 hodiny. Zastavili sme pri brehu, zatĺkli kladivom do brehu kovové koly -- všetko vo výbave lode -- a vyviazali sa. Šumenie platanov, pohľad na pokojnú hladinu a okolité vinohrady priam nabádali sadnúť si podvečer k fľaške ľahkého francúzskeho vína a zajedať ho kúskami vybranými z neskutočného množstva druhov syrov.
V kraji Languedoc, ktorým sme prechádzali, je väčšia rozloha vinohradov ako v Bordeaux, len zvuk ich vín ešte nie je taký známy. No miestni pestovatelia už vyšli do boja a vyrábajú kvalitné značkové vína, s ktorými chcú uspieť nielen na francúzskom, ale i medzinárodnom trhu. Aj v okolí kanála sú usadlosti, ktoré ponúkajú svoje produkty na ochutnávku.
Na druhý deň sa medzi kmeňmi platanov blysli veže starobylého rozprávkového zámku. Carcassone je najväčším francúzskym hradom. Jeho zďaleka viditeľná romantická stavba priláka každoročne množstvo turistov. Dvojité opevnenie so zachovalými vežami skrýva mestečko, ktorého základy siahajú až do rímskych čias, a kde dodnes žije 400 obyvateľov. Dnes je, samozrejme, v starých domoch plno obchodov so suvenírmi, reštaurácií a v bývalom biskupskom paláci drahý hotel. Za päť euro na osobu nás sprievodkyňa povodila bývalým sídlom pána hradu, zrekonštruovanými časťami opevnenia a strážnych veží. Prestať filmovať bolo v tomto začarovanom hrade asi najťažšie.
Na loď sme prišli až podvečer. Aj napriek veľkej snahe sa nám podarilo doplávať len dve komory nad Carcassone a zastavila nás šiesta hodina večer. Koniec pracovnej doby. Napriek únave z celodenného chodenia po kamenných uliciach sme vytiahli bicykle a povozili sa po okolí. Všade samý vinohrad.
Po vode i po ceste
Popri kanáli v celej jeho dĺžke je asi meter široká lesná cesta na bicyklovanie, či behanie ako stvorená. Preto ju hojne využívajú nielen miestni obyvatelia, ale aj turisti.
Večer sme študovali krásne obrázky v publikácií o Canal du Midi, keď odrazu nášho kapitána a kameramana v jednej osobe jeden zaujal. Bol to vodný tunel, ktorým kanál pretekal. Je asi 50 kilometrov od našej základne v Argens Minervois, ale opačným smerom. Chvíľu sme hľadeli do mapy, chvíľu počítali a potom sme sa rozhodli: ráno ideme naspäť.
Opäť sme zahájili náš komorový šport. Tento krát sa však voda z komory vypúšťala a my sme klesali nižšie a nižšie. Niekedy sme boli v komore sami, ale najčastejšie sa loď, ktorú sme dobehli, stala naším súpútnikom na celý deň. Po ceste sme stretali čoraz viac lodí a pochopili sme, že v lete tu musí byť naozaj husto.
Počasie bolo zo dňa na deň lepšie a mladé rozvíjajúce sa listy platanov boli väčšie s každým slnečným lúčom. Slnko vytiahlo nielen naše plavky, ale rozvinulo aj puky divých kosatcov na brehu do prekrásnych žltých kvetov.
Prechádzanie komorami sa nám stalo natoľko rutinnou záležitosťou, že sme zabúdali na opatrnosť. Do reality nás vrátil náš kamarát Stef, ktorý v jednej s komôr ostal visieť na zaseknutom lane ako kyvadlo veľkých hodín a smutne hľadel za odchádzajúcou loďou, kým nečľupol do vody. Všetko sa nakoniec dobre skončilo, ale uvedomili sme si, že ani s tak pokojne vyzerajúcou vodou nie sú žarty.
Pod Argens Minervois sme prešli poslednou komorou a neskutočne pokojnou vidieckou krajinou sme sa plavili na juh. Medzi vinohradmi sa kde tu zjavila skupina borovíc, ukrývajúca starú usadlosť, a platany nakrátko vystriedali pínie.
Plavba tunelom i mostom
Po dvoch dňoch od obratu sme zastali nad mestom Béziers. Cestu k nemu sme absolvovali až ráno úžasným "vodným schodišťom" komôr Fonserannes, kde sedem komôr prekonáva výškový rozdiel 13,6 metra. Potom už len vodný most ponad rieku a posledná tento raz päť metrov vysoká komora, ktorá nás vypustila priamo do prístavu. Prezreli sme si mesto, gotický kostol a doplnili zásoby syra a vína. Keď sme vo Francúzsku, tak po francúzsky. Potom sme už sledovali hodinky, lebo komorami Fonserannes preplavujú lode len dvakrát denne.
Podvečer sme zastali pri ďalšej perličke tohto diela, vodnom tuneli Malpas. Je to 165 metrový tunel vytesaný v pieskovci, osem metrov široký a práve toľko vysoký. Jeho prerazenie trvalo len osem dní. Bol to prvý plavebný tunel na svete.
Čím dlhšie sme plávali Canalom du Midi, tým viac sme obdivovali genialitu malého kráľovského úradníka Piera Paula Riqeta, ktorý v roku 1667 zahájil výstavbu tohto diela, dokázal za 14 rokov doviesť myšlienku do úspešného konca. V máji 1681 preplávala kanálom prvá loď. A lode tadiaľto plávajú dodnes, hoci sa už využíva len na rekreačné účely. Kamene, ktoré v sedemnástom storočí kládli na seba Riquetovi robotníci, dodnes držia vodu vo svojich komorách a slúžia aj s odstupom storočí tak ako za Ľudovíta XIV.
Za vodným tunelom sme minuli odbočku na Narbonne, preplávali po Répudre, prvom vodnom moste vo Francúzsku, aby sme sa zastavili vo vinohradníckom múzeu vo Ventenac.
Večer sme ešte naposledy vychutnali pokoj a francúzske víno pod korunami platanov. Ráno sme prešli poslednou komorou, ktorá nás delila od Argens Minervois, kde nás už čakalo auto. Odovzdali sme loď a prešli z vodnej cesty na automobilovú. Cesta späť nám trvala tri dni a bola by aj dlhšie, keby nás už nečakali v zamestnaní.
Čo sú to za lode?
Lode sú zvyčajne pre 5 až 7 osôb, ale k dispozícii sú, samozrejme, aj lode menšie a väčšie. Na lodi je sprcha, záchod, chladnička, sporák s rúrou, všetok potrebný riad a posteľná bielizeň. Kúrenie a varenie sú na plyn. Obytná časť lode je takmer celá presklená a umožňuje tak aj v prípade nepriaznivého počasia nielen sledovať okolitú krajinu, ale aj ovládať loď. Naopak za slnečného počasia je možné otvoriť všetky okná a posuvnú strechu.