Sféra sociálnej politiky a zamestnanosti patrí v Európskej únii k najdôležitejším, lebo celý povojnový vývoj potvrdil nevyhnutnosť riešenia otázok sociálnej politiky a zamestnanosti, ich harmonizáciu s cieľom dosiahnuť maximálne možnú humanizáciu celej tejto sféry.
Zamestnanosť a sociálna politika pokrýva nasledujúce oblasti:
-- pracovné právo
-- rovnosť zaobchádzania medzi mužmi a ženami
-- boj proti diskriminácii
-- sociálny dialóg
-- koordinácia politiky zamestnanosti a Európsky sociálny fond
-- sociálna ochrana
-- verejné zdravie
-- bezpečnosť a ochrana zdravia a pri práci
Pracovné právo
Pre potreby zladenia niektorých aspektov pracovného práva vydala EÚ smernice v týchto oblastiach: hromadné prepúšťanie z dôvodu nadbytočnosti, zachovanie práv zamestnancov v prípade prevodu podnikov, povinnosť zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vyplývajúcich z pracovnej zmluvy, ochrana zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, ochrana mladých ľudí pri práci, vysielanie pracovníkov a organizácia pracovného času, vrátane práce na čiastočný úväzok a na určitý čas. Všetky tieto oblasti sú obsiahnuté v Zákonníku práce.
Rovnosť zaobchádzania medzi mužmi a ženami
V Zmluve o ES v amsterdamskom znení bola rovnosť medzi mužmi a ženami doplnená do zoznamu cieľov spoločenstva, pričom v nej bolo zároveň výslovne uvedené, že spoločenstvo sa musí pri svojich činnostiach zamerať na eliminovanie nerovností a podporovať rovnosť medzi mužmi a ženami. Najmä nový článok Zmluvy o ES č. 141 poskytuje zvýšenú podporu rovnakému zaobchádzaniu s mužmi a ženami a rovnakým príležitostiam.
Legislatíva EÚ, ako aj slovenské právne predpisy týkajúce sa zabezpečenia rovnosti osobitne zakazujú diskrimináciu na základe pohlavia. Väčšina súčasných právnych predpisov sa vzťahuje na tieto oblasti: rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, odborná príprava, rovnaká odmena, sociálne zabezpečenie, zamestnanecké systémy sociálneho zabezpečenia, rodičovská dovolenka, ochrana tehotných žien, žien po pôrode a dojčiacich žien, dôkazné bremeno. Všetky tieto oblasti sú už premietnuté do nášho právneho poriadku.
Boj proti diskriminácii
Otázka boja proti diskriminácii založenej na pohlaví, rase alebo etnickom pôvode, náboženstve alebo vierovyznaní, zdravotnom postihnutí, veku alebo sexuálnej orientácie, je významnou zložkou politického acquis v EÚ a ako taká je pokrytá politickými kodanskými kritériami. Ako sa acquis vyvíja podľa článku 13 Zmluvy o EÚ, Slovensko bude musieť venovať stálu pozornosť boju proti týmto javom, a to tak v predvstupovom kontexte, ako aj po vstupe.
Sociálny dialóg
Zmluva o EÚ vyjadruje podporu sociálnemu dialógu a dáva dodatočné právomoci sociálnym partnerom.
Koordinácia politiky zamestnanosti
Európska politika zamestnanosti sa začala v EÚ realizovať v 90. rokoch, po mimoriadnom zasadnutí Európskej rady v novembri 1997 v Luxemburgu, kde bola prijatá koordinácia európskej stratégie zamestnanosti -- proces veľkej otvorenosti, silnej politickej vôle a všeobecného súhlasu všetkých zainteresovaných strán.
Ďalším dôležitým medzníkom vo vývoji politiky zamestnanosti EÚ bolo zasadnutie Európskej rady v Lisabone v marci 2000, kde si EÚ stanovila nový strategický cieľ -- stať sa najkonkurencieschopnejším a najdynamickejším hospodárstvom na svete, založenom na vedomostiach, ktoré je schopné zabezpečiť udržateľný hospodársky rast s väčším počtom lepších pracovných miest a väčšou sociálnou súdržnosťou. Dosiahnutie tohto cieľa umožní únii opätovne dosiahnuť podmienky pre plnú zamestnanosť.
Na zasadnutí Európskej rady v Nice v decembri 2000 bola schválená Európska sociálna agenda, ktorá uvádza, že návrat k plnej zamestnanosti musí sprevádzať znižovanie regionálnych rozdielov a nerovností a zlepšovanie kvality pracovných miest.
Na zasadnutí v Štokholme v marci 2001 Európska rada schválila doplnenie cieľov stanovených v Lisabone, pokiaľ ide o mieru zamestnanosti, ktorá sa má dosiahnuť do roku 2010, o strednodobé ciele pre miery zamestnanosti do roku 2005 a o nový cieľ na rok 2010 -- zvýšiť mieru zamestnanosti starších žien a mužov. Európska rada sa zhodla na tom, že opätovné dosiahnutie plnej zamestnanosti neznamená iba zameranie sa na zvýšenie počtu pracovných miest, ale aj na lepšie pracovné miesta, a preto by sa mali definovať spoločné prístupy na zachovanie a zlepšenie kvality práce, ktoré by mali byť zahrnuté do zásad zamestnanosti ako všeobecný cieľ. Je potrebné podporovať modernizáciu trhov práce a mobilitu pracovnej sily, aby sa jej prostredníctvom prekonania existujúcich prekážok umožnila väčšia prispôsobivosť zmene.
Vstup Slovenskej republiky do Európskej únie z pohľadu politiky zamestnanosti znamená, že vláda SR bude pravidelne vypracúvať národný akčný plán zamestnanosti v súlade s prioritami a cieľmi EÚ. Tento plán a plnenie jeho priorít a opatrení sa bude vyhodnocovať v Spoločnej správe o zamestnanosti a Európska komisia nám bude každoročne adresovať odporúčania potrebné na zabezpečenie rovnováhy na trhu práce.
Jedným zo zdrojov finančných prostriedkov potrebných na realizáciu opatrení politiky je aj Európsky sociálny fond (ESF). Na využívanie prostriedkov tohto fondu SR musí byť dôkladne pripravené, a to najmä v regiónoch.
Sociálna ochrana
Financovanie a organizácia systémov sociálnej ochrany je v kompetencii jednotlivých členských štátov. Tie musia byť schopné vytvoriť a riadiť udržateľné a všeobecne uplatniteľné systémy sociálnej ochrany v súlade s cieľmi zmluvy. Preto je dôležité zabezpečiť, aby systém uplatňovaný na Slovensku bol tiež schopný koordinácie so súčasnými systémami EÚ, ktoré sa tiež dynamicky rozvíjajú a prechádzajú významnou reformou.
Verejné zdravie
V rámci EÚ sa veľká dôležitosť prikladá zabezpečeniu vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia, vrátane poskytovania informácií o monitorovaní zdravotného systému, pokiaľ ide o aktivity vo vzťahu k zdravotnému stavu a trendoch, ako i dozoru na prenosnými chorobami.
Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci
V oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) pre Slovensko je prevzatie legislatívy EÚ pozitívnym prínosom najmä pre zníženie pracovných úrazov a chorôb z povolania. Dosiahnutie tohto cieľa musí byť doložené efektívnym výkonom inšpektorátov práce. Problematika je však založená aj na zmene osobných postojov občanov a vedomia dožadovať sa bezpečných a zdravých pracovných podmienok. Ide aj o ovplyvňovanie postojov zamestnancov k zdravému spôsobu života, k zvyšovaniu kultúry práce a posilňovanie zodpovednosti za vlastné zdravie. Toto sa premieta aj do ovplyvňovania správania občanov v nepracovných aktivitách a vo vývoji mimopracovnej úrazovosti. Rozvojom právnej a spoločenskej kultúry v oblasti práce sa pozmenil aj obsah a význam pojmov bezpečnosť, zdravie a ochrana pri práci. BOZP nie je chápaná len ako protiúrazová prevencia, vytváranie bezpečnosti a ochrany zdravia, ale zahŕňa aj podmienky pre uspokojivú prácu, pohodu pri práci, sociálnu ochranu zamestnancov a právnu ochranu iných osôb, ktoré sa s vedomím zamestnávateľov zdržujú na pracoviskách.
Slovensko už prevzalo legislatívu EÚ, ktorá sa týka najmä pracoviska, pracovných prostriedkov osobných ochranných prostriedkov, bremien, zobrazovacích jednotiek, karcinogénov, biologických faktorov, stavenísk, bezpečnostných a zdravotných označení, vrtnej ťažby nerastov, hlbinnej a povrchovej ťažby nerastov, chemických faktorov, výbušného prostredia, azbestu a hluku.