V súčasnosti, ale ani v najbližších rokoch sa nepodarí vylúčiť zo života úrazy a poškodenia pohybových ústrojov, vznikajúce pri rozličných formách pohybovej aktivity. Preto boj proti úrazovosti a problematika diagnostikovania i liečby poškodení pohybového aparátu zostáva stále aktuálna. Dve tretiny zo všetkých úrazov sú úrazy dolných končatín a 30 % z nich sú úrazy lokalizované na oblasť kolena. Kolenný kĺb predstavuje najväčší a jeden z najzložitejších kĺbov v ľudskom organizme a problematika jeho úrazov s následným poškodením funkcie si vyžaduje nemalú pozornosť ortopédov, chirurgov, traumatológov, ale aj lekárov ďalších medicínskych špecializácií. So zdokonaľovaním medicínskych poznatkov a rozvojom techniky majú lekári kvalitnejšie podmienky na diagnostiku a liečbu poškodení osteoartikulárneho aparátu. Len dôsledné poznanie anatómie, fyziológie a patogických mechanizmov v súvislosti s poškodením kolenného kĺbu umožňujú aj správnu a včasnú diagnostiku a následne úspešnú liečbu. Pohyb v kolennom kĺbe je zabezpečovaný komplexom funkčnej stability, ktorý je výsledkom interakcie medzi statickými a dynamickými štruktúrami. Statické štruktúry pozostávajú z kostí, povrchov kĺbov, väzivového aparátu a kolenného puzdra -- svaly, svalové fascie a šľachy tvoria jeho dynamické stabilizátory. Dôslednou anamnézou a precíznym klinickým vyšetrením možno identifikovať väčšinu mimo- a vnútrokĺbových poškodení. Na spresnenie diagnostiky sa používajú špeciálne vyšetrenia -- rtg, CT, MRI, sonografia, scintigrafia, artroskopia... K najčastejším poškodeniam kolenného kĺbu patria poškodenia meniskov, väzov (vnútrokĺbových, skrížených, vonkajších bočných), chrupky, šliach a svalov. Prejavujú sa bolesťami, opuchom, obmedzením pohybu a tým aj funkcie kolena. Pri dlhodobých bolestiach, najmä ak sa javí úraz ako neadekvátny, môže byť menší úraz signálom choroby -- infekčný zápal, metabolické ochorenie, nádor, hemofília, endokrinologické ochorenie, reumatoidné ochorenie, u detí aseptické kostné nekrózy, dysplázie. V staršom veku sa stretávame s výraznejším výskytom degeneratívnych zmien, s rôznym stupňom artrotických chronických poškodení. S problematikou poškodenia "mäkkého kolena" (chrupka, meniskus, väzy, výstelka kĺbu, puzdro, šľachy) sa v ambulantnej a klinickej praxi stretávame pomerne často .Nezriedka majú za následok trvalé funkčné zmeny, vyžadujúce obmedzenie alebo zastavenie aktívnej športovej činnosti, či zmenu pracovnej spôsobilosti. Napriek tomu, že v súčasnosti sa stále zdokonaľujú diagnostické vyšetrovacie metódy, je klinické vyšetrenie a funkčné posúdenie najdôležitejšou zložkou komplexného vyšetrenia. Moderné diagnostické vyšetrenia (CT, MRI) výrazne prispeli k spresneniu neinvazívnej diagnostiky poškodenia kolena. Následné šetrné artroskopické ošetrenie mäkkých štruktúr umožňuje skoré plné zaťažovanie dolnej končatiny.