Ľudia často považujú konflikty za apriorne zlé a snažia sa im preto vyhýbať. Experimenty však dokazujú, že konflikt s partnerom môže byť tiež prínosom. Najmä na začiatku vzťahu je potrebné absolvovať niekoľko konfliktov, aby sme zistili, ako náš partner v takýchto vyhrotených situáciách reaguje. Ak to dokážeme odhadnúť a konflikty správne regulovať, možnosti príjemnej spolupráce a spolunažívania nestojí nič v ceste. Sériu neraz dramatických experimentov s konfliktnými situáciami urobil český profesor psychológie Jaro Křivohlavý, autor publikácie Konflikty medzi ľuďmi.
Peter sedel sám v miestnosti a nervózne pozoroval displej prístroja. Keď sa rozsvietila červená kontrolka, musel sa rýchlo rozhodnúť. Mal relatívne jednoduchú voľbu: ak stlačí ľavé tlačidlo, je ochotný s protihráčom spolupracovať. Pravé, naopak, znamenalo výzvu na súperenie.
V tom istom čase sedel v inej miestnosti Pavol, ktorý takisto premýšľal nad rovnakou voľbou. Nakoniec obaja stlačili ľavé tlačidlo. Hráči si tak symbolicky podali ruky a konto každého z nich narástlo o jednu korunu. Keby však medzi sebou súperili a obaja by stlačili pravé tlačidlo, každý o jednu korunu príde. A ak sa nezhodnú? Účastník ponúkajúci spoluprácu stráca dve koruny, ale jeho protihráč, ktorý dal prednosť súpereniu, naopak, rovnaké množstvo peňazí získa.
Experiment a realita
Tak ako v klasickom príklade väzňovej dilemy mohol mať najväčší zisk hráč, ktorý odmietal spoluprácu so svojím protivníkom. Rozhodnutie "podať si ruky" a spolupracovať by preňho bolo zdanlivo nevýhodnejšie. Korunový zisk v experimentoch často nebol dosť motivujúci, najmä v porovnaní s možnosťou získať dvojnásobok. Ako však zistiť, akú stratégiu zvolí súper? To je ťažké odhadnúť. A to zvlášť v situácii experimentu, keď pokusné osoby o sebe spravidla nič nevedia.
Reálne konflikty sú však oveľa zložitejšie. Na riešenie sporov v partnerskom vzťahu majú väčší či menší vplyv aj ostatní členovia rodiny a tiež priatelia oboch hlavných aktérov. Ľudia sa v reálnom živote tiež nerozhodujú len medzi dvoma jednoznačnými alternatívami.
Trajektória spolupráce
Aj napriek zjednodušenému priebehu modelových situácií získali odborníci vďaka sériám experimentov množstvo poznatkov využiteľných v bežnom živote. Keďže sa základná situácia -- spolupráca, nespolupráca, konflikt -- opakovala mnoho desiatok ráz, hráči mali dostatok priestoru na rôzne taktické ťahy.
Ako relatívne najlepšia sa z hľadiska snahy spolupracovať ukázala nasledujúca stratégia: Najskôr dám svojmu protivníkovi okúsiť súboj i kooperáciu. Dotyčný zistí, ako by to mohlo dopadnúť a koľko by tým mohol získať alebo stratiť. Potom neustále ponúkam spoluprácu a dúfam, že sa na ňu protihráč nechá strhnúť. Úroveň vzájomnej spolupráce protihráčov tak kolíše.
Po poklese kooperácie z počiatočnej, pomerne vyššej úrovne dochádzalo v experimente po približne päťdesiatich opakovaniach k zvratu, keď sa úroveň spolupráce zvyšuje. Približne po stovke pokusov sa síce tempo rastu spomaľuje, ba niekedy i mierne klesá, ale celková úroveň spolupráce sa stabilizuje približne na 40 % všetkých situácií.
Jastrabi a holubice
Na vývoj konfliktu má okrem zvolenej stratégie vplyv predovšetkým správanie protivníka. Experimenty ukazujú, že niektoré dvojice pokusných osôb, označovaných ako jastrabi, začali síce takmer od začiatku spolupracovať, ale po čase zmenili stratégiu a až do skončenia experimentu medzi sebou ostro súperili.
Iné dvojice, tzv. holubice, spolu najskôr urputne bojovali. Po určitom počte kôl si však jeden z hráčov uvedomil, že takto strácajú obaja a navrhol svojmu súperovi spoluprácu. Pokiaľ tento podanú ruku prijal, začali obaja spolupracovať. K súperivej taktike sa už spravidla nevrátili.
Spolužitie v manželstve
Medzi nie veľmi šťastné vzťahy patrí spolužitie jastraba a holubice. V praxi to môže vyzerať tak, že sa napríklad manžel správa ako diktátor a jeho žena ho na slovo poslúcha. Holubica tak v podobnom vzťahu trpí.
Ako najideálnejšie sa Křivohlavému javí spolužitie dvoch holubíc, i keď ich vzťah nemusí byť harmonický od začiatku. Krátko po zoznámení sa môžu hádať a presadzovať svoju pravdu. Po čase však spoznajú, že je výhodnejšie dohovoriť sa.
Spokojné manželstvo však môžu prežiť aj dvaja jastrabi. Tí paradoxne na začiatku experimentu vychádzajú zdanlivo dobre. Neskôr sa však dostávajú do neustálych sporov. Spokojný s takýmto vzťahom môže byť napríklad ten z manželov, ktorého cieľom je nazhromaždiť majetok, súperiť oň a neskôr sa rozviesť.
Stará dobrá závisť
V základnom variante Křivohlavého experimentov sledovali hráči na displeji len stav svojho konta. Keď však mali možnosť vidieť aj konto protihráča, správali sa omnoho súperivejšie. Podľa všetkého ťažko znášali, keď sa ich protivníkovi darilo o niečo lepšie.
Ako výška finančnej sumy, ktorá je v hre, ovplyvňuje ľudské rozhodovanie? Vedci zistili, že pomerne ostré súperenie vyvolávajú najmä malé obnosy. Väčšia suma, naopak, motivuje zúčastnených na spoluprácu. V experimentoch sa hráči správajú rozumnejšie, pretože im hrozilo vysoké riziko straty.