Rozvoju Afriky bránila aj jej severo-južná orientácia

S týmito problémami sa neborili iba kolonialisti, ale ako dokazuje kalifornský profesor fyziológie Jared Diamond, aj pôvodní obyvatelia afrického kontinentu. Vo svojej knihe Osudy ľudských spoločností, odmenenej Pulitzerovou cenou dokazuje, ako výrazne sa prírodné podmienky jednotlivých kontinentov podpísali na osudoch a vyspelosti svojich obyvateľov.
Ešte v 19. storočí sa v spoločenských vedách objavila tzv. geografická škola, ktorej autori sa snažili dokázať, že geografické podmienky v podstatnej miere ovplyvňujú a určujú napríklad hustotu obyvateľstva, spôsob výživy, ekonomický vývoj a spôsob hospodárenia, náchylnosť na samovraždy, štátne systémy alebo sociálne inštitúcie. Ich názory boli neskôr zavrhnuté s odôvodnením, že rozmanitosť vplyvov príliš redukujú na jeden z nich, pretože vplyv geografických podmienok je premenlivý a s vývojom spoločnosti sa zmenšuje. Diamondova štúdia im však v mnohom dáva za pravdu, aj keď sa na tento myšlienkový smer vôbec neodvoláva.
Jeho zistenia získané po dvoch desaťročia skúmania sa dajú zhrnúť do jedinej vety: Rozdielny priebeh historického vývoja jednotlivých ľudských skupín vyplynul z ich odlišných životných prostredí, a nie z biologických rozdielov medzi samotnými ľuďmi.
Približne pred 13-tisíc rokmi sa všetci vtedajší lovci a zberači nachádzali na približne rovnakej štartovacej čiare, odvtedy sa však vývoj v jednotlivých regiónoch výrazne líšil. Výhody jednej z kultúr ilustruje na prípade španielskeho conquistadora Franciska Pizzara, ktorému sa so 168 vojakmi podarilo v strede nového kontinentu zajať vládcu miliónovej ríše Inkov Atahualpu. Výhodami Španielov boli nielen kone či pušky, ale aj mikróby - Pizzara predbehla epidémia privlečená na pobrežie belochmi, domorodé obyvateľstvo bez imunity voči novej pohrome hynulo po státisícoch a v čase stretnutia s Atahualpom sa celá ríša po smrti predchádzajúceho panovníka nachádzala v bratovražednej občianskej vojne. Epidémie na celom americkom kontinente mali nakoniec podľa odhadov na svedomí 95 % pôvodných obyvateľov.
Výhody Španielom priniesli prírodné podmienky kontinentu, z ktorého pochádzali. Na eurázijskom kontinente sa nachádzalo najviac zvierat vhodných na domestikáciu a najviac rastlín vhodných na šľachtenie a poľnohospodárske využitie. Prebytok potravín vytvoril skupiny ľudí, ktorým zostával dostatok času na rozvoj remesiel či riadenie spoločnosti.
Ďalšie šírenie produkcie potravín súviselo s takými faktormi, ako napríklad orientácia osí kontinentov. Východo-západná orientácia Eurázie mu pomáhala, severo-južná Afriky či Ameriky mu bránila, pretože sa výrazne menili prírodné podmienky a klimatické pásma. Vďaka tomu, že sa Európa a Ázia rozpínajú približne v rovnakej severnej šírke, bola výmena plodín jednoduchšia ako napríklad v Afrike, kde zmeny klimatických pásiem sťažili alebo dokonca rovno znemožnili rozšírenie zdomácnených plodín zo severu na juh a naopak. Čosi podobné platí aj o zvieratách - najviac druhov vhodných pre mäso či iné prednosti, akými je napríklad schopnosť ťahať náklad, bolo zhodou okolností opäť v Európe a Ázii, kde bolo nakoniec aj najviac domestikovaných zvierat. Hoci sa môže zdať, že Afrika má veľa vhodných kandidátov, nie je to pravda. Zebra je príliš neposlušná a kone sa tam dostali až v moderných časoch. Základným predpokladom vhodného kandidáta je, aby sa dobre množil v zajatí, a to sa africkým zvieratám akosi nedarilo.
Zatiaľ čo obyvatelia Eurázie využívali výhodu, že mohli ľahko premiestňovať úrodu a dobytok na dlhé vzdialenosti na východ alebo na západ, severojužná migrácia v Amerike či Afrike bola oveľa ťažšia. Úrodu poškodzovali prudké zmeny podnebia a dobytku chýbalo vhodné krmivo i podnebie. Africké i americké civilizácie boli izolované vrchmi, púšťami alebo dažďovými pralesmi, čo im často bránilo vo využívaní výdobytkov iných kultúr, neraz vzdialených iba stovky kilometrov.
Spoločnosti, ktoré vďaka geografickým výhodám prekonali štádium lovcov a zberačov, mali väčšie šance na vývoj písma, organizovaných náboženstiev, spoločenskej organizácie a nových technológií. Väčšina smrtiacich choroboplodných zárodkov pochádza od zdomácnených zvierat, ku ktorým mali títo ľudia veľmi blízko, zároveň sa z častého stretávania s nimi zlepšovala aj ich odolnosť. Oveľa horšie dopadli spoločenstvá, kam boli choroby ako kiahne, osýpky či tuberkulóza zavlečené. Vyspelejšie spoločnosti podnikali dobrodružné výpravy po mori a súši, takže sa rozširovali v nových teritóriách na úkor iných ľudí. Aj preto Afrika nekolonizovala, ale bola kolonizovaná.