Ateroskleróza je ochorenie, ktorého podstatou je ukladanie cholesterolu a tukových látok v cievnej stene. Je dokázaná priama závislosť medzi hladinou cholesterolu v krvi a vznikom cievnych príhod. Pokles priemerných hladín cholesterolu v USA po intenzívnych preventívnych opatreniach viedol k dramatickému poklesu výskytu infarktu myokardu až o 50 % v priebehu 20 rokov. Na Slovensku zomiera na aterosklerózu srdcových ciev, mozgových ciev a ciev DK 56 % obyvateľstva.
Vieme povedať, kde sa v škále nachádza Slovensko?
- Nachádzame sa medzi 10 krajinami s najvyšším výskytom infarktu myokardu a priemerná hladina celkového cholesterolu v krvi našej populácie je 5,8 mmol/l. Je to približne taká hodnota, aká bola pred 30 rokmi v USA, pred začiatkom preventívneho projektu. Dnes sa uvádza ideálna hladina celkového cholesterolu pod 5,0 mmol/l.
Čo by sme mali vedieť o krvných tukoch?
- Z hľadiska metabolizmu tukov je potrebné vedieť, že v organizme sa nachádza cholesterol, ktorý stanovujeme ako celkový cholesterol. Tento je sumáciou tzv. dobrého: HDL-cholesterolu a tzv. zlého: LDL-cholesterolu. V krvi sa nachádzajú a vyšetrujú aj hladiny triglyceridov. Zvýšené hladiny krvných tukov nebolia a často sa zistia až vtedy, keď pacient dostane srdcovú alebo mozgovú príhodu.
Epidemiologické prieskumy ukázali, že 30 % dospelých obyvateľov Slovenska má poruchu látkovej premeny tukov. Medzi ľuďmi, ktorí prekonali srdcové príhody je výskyt viac ako dvojnásobne vyšší. Nie všetky poruchy sú však rovnako závažné.
Po prekonaní infarktu myokardu alebo cievnej mozgovej príhody a u diabetikov je každá porucha látkovej premeny tukov závažná. Takúto poruchu treba pravidelne sledovať a liečiť, aby sme dokázali zabrániť vzniku ďalšej kardiovaskulárnej príhode. V takomto prípade hovoríme o tzv. sekundárnej prevencii. Ak hovoríme o primárnej prevencii, znamená to, že ľudia môžu mať závažnú poruchu látkovej premeny tukov, no bez uvedených komplikácií, ktorým je potrebné zabrániť.
Aké poruchy tukov poznáme?
- Vieme už, že v krvi sa nachádzajú viaceré súčasti lipidového spektra a podľa ich hladín môže ísť o zvýšenie len celkového a LDL-cholesterolu, alebo o zmenu vo všetkých súčastiach lipidov - t. j. zvýšenie celkového cholesterolu a LDL-cholesterolu, zníženie HDl-cholesterolu a prípadne zvýšenie triglyceridov. Ak v prvom prípade hovoríme o hypercholesterolemii, v druhom prípade ide o kombinovanú poruchu lipidového metabolizmu, tzv. dyslipidémiu. Táto kombinovaná porucha sa najčastejšie vyskytuje u chorých s diabetom mellitom - t. j. s cukrovkou. V treťom prípade môže ísť o izolované zvýšenie triglyceridov a vtedy hovoríme o hypertriacylglycerolemii. Na terapeutické účely v klinickej praxi zaviedla Európska spoločnosť aterosklerózy (EAS) v roku 1992 zjednodušenú klasifikáciu porúch lipidov, ktorá nahradila staršiu WHO klasifikáciou (tzv. Fredricksonovu klasifikáciu porúch lipidov).
Býva postihnutý jedinec či celé rodiny?
- Medzi poruchami metabolizmu tukov je veľa takých, ktoré majú rodinný výskyt a zachytením jedného člena rodiny sa dajú vyhľadať všetci ostatní, ktorí túto poruchu majú tiež. Jednou z takýchto závažných foriem je rodinný výskyt zvýšenej hladiny cholesterolu, tzv. familiárna hypercholesterolémia. Ide o vysoké hladiny celkového cholesterolu u detí aj dospelých, najčastejšie nad 7,5 mmol/l, výskyt srdcových infarktov a hypercholesterolémie vo viacerých generáciách.
Liečba postihnutých poruchou lipidov je komplexná a nezakladá sa len na užívaní liekov. Prvoradá je vždy diéta, kde treba dodržiavať určité zásady. Ide predovšetkým o zníženie prívodu živočíšnych tukov, dávať prednosť nízkotučným syrom, nízkotučným jogurtom a chudým druhom mäsa, obmedziť jednoduché cukry.
Základné princípy diéty pri poruche lipidov
1. Znížiť kalorický príjem s cieľom dosiahnuť normálnu hmotnosť (BMI do 25 kg/m2).
2. Znížiť obsah všetkých tukov v diéte na menej ako 30 % celkového energetického príjmu.
Preferovať nenasýtené tuky, predovšetkým tie, ktoré obsahujú monoénové mastné kyseliny (kyselina olejová, ktorá sa nachádza v olivovom oleji) a omega 3 mastné kyseliny z morských rýb a rybieho tuku.
3. Znížiť obsah cholesterolu na menej ako 300 mg/deň.
4. Zvýšiť príjem rozpustnej vlákniny (cereálie, ovocie, zelenina).
5. Zvýšiť príjem potravín, ktoré obsahujú antioxidanty (vitamíny A, C, E, flavonoidy).
Denná odporúčaná dávka ovocia a zeleniny je 400 g/deň. Pri obezite alebo cukrovke nekonzumovať sladké ovocie (banány, slivky, hrozno).
6. Znížiť príjem soli na 7g/deň.
7. Alkohol u pacientov s dyslipoproteinémiou (zvýšenými triglyceridmi) zhoršuje metabolickú poruchu.
Ak sa nedodržiava diéta, je ťažké očakávať, že chorému pomôže medikamentózna liečba. Zdôrazňuje sa pravidelná pohybová aktivita - odporúča sa pravidelne denne krátke prechádzky, alebo 3 až 4x týždenne dlhšia chôdza 3 - km. V prípade, že chorý má nadváhu je potrebná redukcia hmotnosti.
U pacientov s familiárnou hypercholesterolemiou (rodičia, deti, súrodenci) je vždy potrebná aj liečba tabletami, spravidla dlhodobá ak nie celoživotná.
Sú známe údaje, napr. z Britského registra pacientov s familiárnou hypercholestrolemiou, ktoré uvádzajú, že do obdobia, kým boli dostupné účinné lieky na znižovanie cholesterolu, zomierala polovica pacientov v strednom veku na srdcový infarkt. Pacienti s familiárnou hypercholesterolemiou mali 80-krát vyššiu úmrtnosť na srdcové príhody ako zdraví ľudia. Po objavení účinných liekov sa počet úmrtí podstatne znížil. Čím skôr sa s liečbou u týchto ľudí začne, tým je väčšia pravdepodobnosť, že sa zabráni srdcovému infarktu.
Kedy sa vykonáva skríning porúch lipidov?
1. Hladina celkového cholesterolu sa vyšetruje pri všetkých preventívnych prehliadkach, ktoré sa vykonávajú v zmysle platného Liečebného poriadku..
2. Hladiny celkového cholesterolu, HDL-cholesterolu, triacylglycerolov a výpočet LDL-cholesterolu sa vyšetrujú:
ˇ zdraví muži nad 40 rokov, ženy nad 50 rokov
ˇ osoby s pozitívnou rodinnou anamnézou včasnej aterosklerózy, opakovať každých 5 rokov v prípade hraničných nálezov
ˇ osoby s výskytom familiárnej hypercholesterolémie u prvostupňových príbuzných (rodičia, súrodenci, deti)
ˇ osoby s hypertenziou, opakovať každý rok v prípade hraničných nálezov
ˇ diabetes mellitus 1. typ a 2. typ: vyšetrovať u každého pacienta, pri normálnych hladinách opakovať každý rok, ale aj pri závažnom zhoršení kompenzácie
ˇ ischemická choroba srdca (ICHS) alebo iná forma aterosklerózy (ischemická choroba dolných končatín, náhla cievna mozgová príhoda). Opakovať každý rok aj vtedy, ak má pacient odporúčané cieľové hodnoty.
Aké sú odporúčané cieľové hodnoty?
Zjednodušená klasifikácia lipidov a lipoproteínov (mmol/l)
mmol/l
Celkový cholesterol
5
non-HDL-cholesterol
4
LDL-cholesterol
3
Triacylglyceroly
2
HDL-cholesterol
> 1
Legenda:
LDL-cholesterol: cholesterol v lipoproteínoch s nízkou hustotou (low density lipoprotein)
HDL-cholesterol: cholesterol v lipoproteínoch s vysokou hustotou (high density lipoprotein)
non-HDL-C = celkový cholesterol - HDL-cholesterol
Ateroskleróza je ochorenie, ktoré zistíme pri viacerých civilizačných ochoreniach. Pri skorom vyhľadávaní porúch lipidov a ich liečbe dokážeme zabrániť zbytočným poškodeniam chorých, prípadne ich úmrtiu. Ide o ochorenie, ktoré je skutočne hrozbou pre nové tisícročie, ale je tu aj dobrá správa: Ak ju dostatočne skoro zachytíme a ovplyvníme, vieme zabrániť jej následkom.