"Vplyv európskych inštitúcií na podmienky podnikania na Slovensku nebude len pozitívny," konštatuje prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Oravec. Preto je podľa neho kľúčové vybudovať si čo najskôr "systém včasného varovania", aby sa účinným lobingom dalo zabrániť prijatiu aspoň najvýraznejších deformácií. Túto výzvu si podľa neho ešte naplno neuvedomujú všetci podnikatelia. Za najväčší problém považuje nepripravenosť na budovanie komunikačných kanálov smerom k európskym inštitúciám.
Na to, aby pôsobenie Slovenska v únii mohlo byť úspešné, sa musí podľa neho čo najskôr rozbehnúť intenzívna diskusia o hodnotových prioritách, ktoré by mali slovenskí zástupcovia v orgánoch EÚ presadzovať. Nedávno novovytvorený Národný konvent o EÚ sa mu javí ako nádejná platforma pre túto diskusiu. Zároveň by sa mali čo najskôr sfunkčniť mechanizmy pripomienkovania európskej legislatívy, ktoré musia byť na jednej strane dostatočné pružné a pragmatické, na druhej strane musia odrážať aj výsledky diskusií o hodnotových prioritách. "Pokiaľ viem, načrtnutý rámec s obidvoma uvedenými rozmermi absentuje, resp. jeho fungovanie sa stretáva s problémami aj v mnohých súčasných členských krajinách únie. O to väčšia je to výzva pre nás," dopĺňa Oravec.
Zatiaľ čo sa diskutuje medzi štátnou správou a podnikateľskou sférou o otázkach domácej hospodárskej a sociálnej politiky, vôbec sa nediskutuje o legislatívnych návrhoch prijímaných na úrovni únie. Dôležité je podľa Oravca, aby sa čo najskôr aj podnikatelia stali integrálnou súčasťou rezortných koordinačných skupín, ktoré boli vytvorené na pripomienkovanie európskej legislatívy. "Podnikatelia by mali mať prístup ku kvalitným a aktuálnym informáciám o tom, čo sa na nich v Bruseli chystá, v tom najranejšom štádiu legislatívneho procesu," uzatvára Oravec.
Podnikatelia majú nielen právo, ale priamo povinnosť vyjadrovať sa k legislatíve ovplyvňujúcej podnikateľské prostredie. Uviedol to pre HN prezident Podnikateľskej aliancie Slovenska Ivan Štefanec. Ako pokračuje, slovenskí podnikatelia si dôležitosť lobingu smerom k európskym inštitúciám uvedomujú s približujúcim sa plnoprávnym členstvom v únii. "Kritickým bodom je vždy zachytenie legislatívneho predpisu vo fáze jeho návrhu, pretože s pribúdajúcim časom a narastajúcim počtom zainteresovaných inštitúcii je možnosť ovplyvnenia zmeny legislatívy náročnejšia," vysvetľuje. Podnikatelia by mali podľa neho v prvom rade využiť svoje fungujúce profesijné združenia v Bruseli a taktiež posilniť konsolidáciu svojich združení na Slovensku.
V súvislosti so vstupom do únie je potrebná dôsledná príprava všetkých podnikateľov na ďalšie zmeny prostredia, ako i na zmenu rozhodovacích právomocí jednotlivých inštitúcií. "Za dôležité považujem nielen efektívne fungovanie podnikateľských združení, ale tiež vytvorenie platformy pre malých a stredných podnikateľov, pre ktorých majú spoločné aktivity ešte väčší význam," uzatvára Štefanec.
"Mám, žiaľ, dojem, že slovenskí podnikatelia si doteraz v plnej miere neuvedomili dôležitosť pripomienkovania či pozitívneho ovplyvňovania vznikajúcich eurozákonov," uviedol pre HN predseda dozornej rady spoločnosti Holcim Slovensko Zoltán Demján. Problém vidí aj v tom, že podnikatelia nemajú celoslovenské združenie, ktoré by týmto smerom presadzovalo ich oprávnené záujmy a bolo by reprezentatívnym partnerom štátnej správe. "Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, ktorá by takúto funkciu mala plniť, ju neplní," tvrdí.
Úroveň vzťahov podnikateľov a štátnej správy na Slovensku sa podľa neho v posledných štyroch -- piatich rokoch výrazne zlepšila. "Už nie len niektorí podnikatelia majú dobré vzťahy so štátnou správou. Vláda aj niektorí ministri pozorne počúvajú názory podnikateľov. Badateľná je tendencia začínajúcich partnerských vzťahov," hovorí Demján. Ako hovorí ďalej, iniciatíva na spoluprácu by mala vychádzať tak od podnikateľov, ako aj zo štátnej správy. "Štátna správa by v podnikateľoch mala vidieť v prvom rade svojho zákazníka a v druhom rade partnera. Prevládať by mali riešenia, ktoré budú prinášať trvalo udržateľný rast celej krajine, a nie krátkodobé, na prvý pohľad zdanlivo výhodné riešenia," uzatvára Demján.
"Rozdiely v mentalite, geografické odlišnosti, historické rozdiely, rôznorodosť v právnych veciach, to všetko spôsobuje veľkú rôznorodosť prostredia únie. Práve v takomto prostredí hrá kľúčovú úlohu lobing alebo networking a cielené získavanie informácií," hovorí riaditeľ spoločnosti Level One Ladislav Mikuš.
Lobista je podľa neho podobne ako advokát obhajcom záujmov svojich klientov. Mal by vedieť presvedčiť rôzne pracovné skupiny a európskych byrokratov o oprávnenosti a správnosti svojich argumentov. Musí sa preto dobre vyznať v celom rade zákonov a pravidiel, ktoré môžu mať vplyv na jeho klientov. Pre podnikateľov je podľa neho dôležité vedieť, že profesionálni lobisti ponúkajú predovšetkým politické know-how. "Dobrý lobing sa vyznačuje strategickým plánom od samého začiatku. Treba si zodpovedať aspoň tri základné otázky: Aký je optimálny cieľ? Čo je pre nás dobrým výsledkom? Čo je minimálnym cieľom? Potom nasleduje celý rad krokov. Netreba zabúdať, že veľa vecí treba začať už doma na Slovensku na úrovni rezortných koordinačných skupín alebo ministerstiev," pripomína Mikuš.
"Rýchle tempo zmien v legislatíve EÚ pravdepodobne v dobrom prinúti štátnu správu i podnikateľskú sféru na bližšiu spoluprácu a nájdenie spoločných styčných bodov," uviedol pre HN generálny riaditeľ spoločnosti Janssen-Cilag pre SR Milan Lopašovský. V súčasnosti sa skôr stretáva s nezáujmom štátnej správy o iný pohľad na vec, s neochotou komunikovať a prijať iný názor. Pritom ako poznamenáva, úzka špecializácia, odbornosť, celkové skúsenosti a motivácia komerčnej sféry môžu štátnej správe pomôcť ísť do hĺbky problematiky a i preto udržať tempo rýchlych zmien. "Navrhovať neznamená ovplyvňovať, je to skôr možnosť prispieť svojím odborným pohľadom," dopĺňa Lopašovský.