V lete sme si pripomenuli sté výročie od narodenia britského spisovateľa Georga Orwella, čo bola pre väčšinu autorov novinových článkov príležitosťou na napísanie politických traktátov o Veľkom bratovi, ktorý nás sleduje, hrôzach 20. storočia a podobných, temne ladených tém. Výročie je zároveň príležitosťou pre vydavateľov. Zhodou okolností jednu z jeho kníh vydal obnovený český a druhú novozaložený slovenský Odeon. Ten nie je samostatným vydavateľstvom, ale zatiaľ trochu konzervatívne ladenou edíciou vydavateľstva Ikar. Zatiaľ čo český vydavateľ siahol po menej známom Orwellovom románe, pretože jeho zásadné diela po revolúcii stihli v Česku dávno vyjsť a dnes už na rad prichádzajú skôr kuriozity, u nás vyšiel v tomto roku ešte len prvý slovenský výber z jeho esejí.
Nostalgický prozaik
V trochu zabudnutom a možno aj nedocenenom románe Nadechnout se z roku 1939 sa George Orwell predstavuje ako človek silne spojený s atmosférou doby predchádzajúcej prvú svetovú vojnu. Rozprávačom knihy je pre neho typická postava obyčajného človeka, ktorý skôr než fyzickou krásou či spoločenským úspechom vyniká skeptickým pohľadom na svet. Štyridsaťpäťročný George Bowling pracujúci ako poisťovací agent je zároveň mizantropom aj človekom s romantickými sklonmi. Orwell jeho prostredníctvom buduje kontrast dvoch období, Bowling s neskrývaným zhnusením opisuje medzivojnové obdobie, život britskej strednej triedy zadlženej hypotékami a splátkami, ľudí živoriacich v nevydarených manželstvách a prenasledovaných strachom, že zo dňa na deň prídu o svoje zamestnanie a chatrné spoločenské postavenie. Autor tu predvádza svoju cynickejšiu tvár, vďaka čomu je miestami mimoriadne vtipný a krutý zároveň. Vzhľadom na štýl úvodných kapitol je istým sklamaním tretina románu, kde skladá poklonu obdobiu svojho detstva - chlapčenské zážitky z chytania rýb a podobných dobrodružstiev v sebe obsahujú len málo prekvapení, na povrch v týchto kapitolách preráža Orwelova silná nostalgia. Práve s ňou sa rozhodol zúčtovať v tomto románe, Bowling uteká na tri dni od svojej neveľmi milovanej manželky a detičiek do miest, kde strávil svoju mladosť. Mestečko, kde vyrastal, je pre neho s odstupom času veľkým šokom, takže musí trochu zmeniť svoje názory a pohľad na svet. Román nie je iba prejavom číreho staromilstva, Orwell si je dobre vedomý toho, že aj minulosť mala svoje chmúrne stránky, ešte horšie však vníma prítomnosť. Tu treba pripomenúť, že sa práve schyľuje k ďalšej vojne a nad mestom neustále prelietavajú bombardéry. Autor, podobne ako vo svojich ďalších textoch, aj tentoraz dokonale vykreslil svoju dobu a vnútorným napätím hlavnej postavy predvídal nielen našu situáciu o pár desaťročí, ale aj literárne smery, ktoré prišli na rad až po vojne.
Esejista a reportér
Prvý slovenský výber z Orwellovej publicistiky nesie názov Ako som strieľal slona a iné eseje. Práve žáner eseje je miestami neistý, hneď v niekoľkých textoch ide skôr o reportáže. Príkladom môže byť titulný text, ktorý je veľmi pútavým opisom zážitku z čias, keď Orwell pôsobil ako policajný úradník v Barme a stál sledovaný stokami očí miestnych obyvateľov pred rozhodnutím, či zastreliť rozzúreného slona. V texte nechýba isté zovšeobecnenie o princípoch koloniálnej nadvlády, od dnešného chápania eseje má však tento a niektoré ďalšie príspevky trochu ďaleko. Orwell sa opäť predstavuje ako politický človek, čo sám nikdy nezakrýval. Bez ohľadu na problémy s jeho zaradením v esejach a reportážach cítiť jeho ľavicovú orientáciu, ktorá sa prejavuje vierou v demokratický socializmus a veľkou pozornosťou venovanou ľudskej biede a utrpeniu - od príspevku o zomieraní chudobných až po opisy zážitkov ľudí pretĺkajúcich sa od útulku k útulku. Kniha obsahuje autorovo vyznanie o motívoch písania, ako aj eseje o nacionalizme či spájaní politiky s literatúrou. Práve tieto dva pojmy sa v ňom dokonale skrížili, aj keď niekto môže mať pri čítaní tohto výberu oprávnený dojem, že dnes sú z jeho textov zaujímavejšie práve tie, kde má politika menšie alebo najlepšie žiadne zastúpenie.